Ako sa budú zdaňovať transakcie pri zahraničných firmách, platbách cez zahraničné účty a čo v prípade, ak podnikateľ nebude mať dostatok prostriedkov na účte na zaplatenie dane? Praktické info a príklady.
Nová extra daň, ktorú budú od apríla 2025 platiť podnikatelia z každej finančnej transakcie, prináša viacero nejasností, najmä čo sa týka jej uplatňovania v praxi. Informácie o tom, komu sa platby zdaňujú, kto daň odvádza štátu, kedy odvod dane musia riešiť samotní podnikatelia, aká je splatnosť dane aj čo robiť, ak je pochybnosť o správnosti vybratia dane, prinášame v článku Daň z finančných transakcií: otázky a odpovede.
V tomto článku približujeme podrobnosti o tom, ako bude fungovať výber transakčnej dane po jej zavedení a ako riešiť konkrétne situácie, ktoré môžu v praxi nastať.
Daň z finančných transakcií vo vzťahu k zahraničným firmám
Nová daň sa dotkne fyzických osôb – podnikateľov, právnických osôb a organizačných zložiek zahraničných osôb, ktoré:
- sú používateľom platobných služieb poskytovateľa vykonávajúceho finančné transakcie a ktoré majú sídlo/miesto podnikania na Slovensku,
- majú platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom na Slovensku alebo
- vykonávajú na Slovensku činnosť.
Odvádzanie dane štátu budú mať primárne na starosti banky – budú tzv. platiteľmi dane. V niektorých prípadoch sa platiteľom dane stanú aj samotní podnikatelia. Ide o daňovníkov, ktorí používajú platobné služby banky so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, alebo ktorým sú preúčtované náklady súvisiace s finančnými transakciami vzťahujúce sa na ich činnosť v Slovenskej republike, či daňovníci, ktorí vykonávajú finančné transakcie na inom ako transakčnom účte.
Daň sa tak dotkne aj niektorých zahraničných firiem, aj slovenských podnikateľov, ktorí vykonávajú svoju činnosť v iných krajinách. Nižšie uvádzame niekoľko príkladov, ako to bude fungovať v praxi.
Príklady zahraničných právnických osôb, na ktoré sa vzťahuje daň z finančných transakcií
1. Zahraničná právnická osoba, nezapísaná v Obchodnom registri SR, ktorá má zriadený účet v slovenskej pobočke banky, z ktorého realizuje platby v súvislosti s aktivitami, ktoré realizuje v zahraničí. Dôvodom zriadenia účtu na Slovensku je realizácia platieb v eurách do iných krajín.
Ak má takáto zahraničná právnická osoba platobný účet na Slovensku, z ktorého vykonáva finančné transakcie, vzťahuje sa na ňu daňová povinnosť.
2. Zahraničná právnická osoba registrovaná v SR ako platiteľ DPH, má bankový účet zriadený v zahraničí a z tohto účtu realizuje platby, ktoré súvisia s aktivitami na Slovensku (napr. prenájom skladu v SR).
Aj takáto zahraničná osoba je platiteľom dane a predmetná finančná transakcia je predmetom dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 279/2024 Z. z.
3. Zahraničná právnická osoba, ktorá nie je registrovaná v SR ako platiteľ DPH, no má na Slovensku zriadený bankový účet, hoci tu nevykonáva priamo žiadne podnikateľské aktivity. Na takúto firmu sú postupované pohľadávky inej právnickej osoby v rámci nadnárodnej skupiny, pričom zo slovenského účtu realizuje úhrady v súvislosti s nadobudnutím týchto pohľadávok.
Ak právnická osoba nadobúda cesiou pohľadávky a z bankového účtu realizuje úhradu prislúchajúcich záväzkov zaplatiť odplatu za nadobudnuté pohľadávky, predmetná úhrada podlieha dani z finančných transakcií. V súvislosti s nadobudnutými pohľadávkami sa sleduje ich inkaso, pričom pripísanie finančných prostriedkov na bankový účet nie je predmetom dane z finančných transakcií.
4. Zahraničná osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na Slovensku stálu prevádzkareň pre účely dane z príjmov.
Platiteľom dane je aj daňovník, ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte. Daňovníkom je právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby. Stála prevádzkareň nie je účtovnou jednotkou podľa slovenskej legislatívy a nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa slovenskej legislatívy, ale daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby podáva. Napriek tomu, že ide o zahraničnú osobu so sídlom mimo Slovenskú republiku, ktorá vykonáva činnosti v tuzemsku, je možné predpokladať, že v rámci tejto činnosti dochádza aj k úhrade záväzkov (nákladov), čiže k realizácii finančných transakcií. Zahraničná právnická osoba sa bude považovať za daňovníka v prípade, ak má v tuzemsku vedený platobný účet alebo vykonáva v tuzemsku činnosť v súvislosti s podnikaním.
5. Zahraničná osoba so sídlom v zahraničí, ktorej na Slovensku nevznikla stála prevádzkareň pre účely dane z príjmov, zamestnáva na Slovensku slovenského zamestnanca, resp. zamestnancov.
V tomto prípade sa zahraničná právnická osoba bude považovať za daňovníka transakčnej dane, ak má v tuzemsku vedený platobný účet alebo vykonáva v tuzemsku činnosť v súvislosti s podnikaním.
Poznámka: To, či je osoba registrovaná ako platiteľ DPH na Slovensku, nesúvisí s naplnením zákonných podmienok pre vznik daňovej povinnosti v súvislosti s daňou z finančných transakcií. Nová daň existuje nezávisle od ostatných druhov daní – to platí aj pre daň z príjmov. Rovnako vznik daňovej povinnosti v zmysle dani z finančných transakcií nesúvisí so splnením kritéria pre vznik stálej prevádzkarne.
Slovenské firmy s účtom v zahraničí a daň z finančných transakcií
Ak má slovenská s. r. o.-čka účet v zahraničí, bude si ho musieť otvoriť aj na Slovensku pre účely dane z finančných transakcií?
Transakčným účtom podľa zákona o dani z finančných transakcií je buď platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby, alebo platobný účet daňovníka, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, na ktorom takýto daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním.
Zákon však neustanovuje, že transakčný účet má byť bankový účet konkrétneho typu/druhu, takisto neustanovuje, či má byť podnikateľským účtom, alebo iným typom/druhom účtu. Neustanovuje ani podmienku, že transakčný účet má byť vedený u poskytovateľa platobných služieb so sídlom na území SR.
Platiteľom dane je aj daňovník, ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, pokiaľ na Slovensku vykonáva činnosť spojenú s podnikaním alebo má na Slovensku sídlo firmy/miesto podnikania. Platiteľ dane, ktorý je zároveň daňovníkom, je povinný sám vypočítať a zaplatiť daň za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Jednou zo situácií, ktoré môžu nastať, je, že finančná transakcia bude vykonaná z transakčného účtu vedeného v inej mene ako v eurách. Vtedy sa na účely určenia základu dane suma finančnej transakcie vykonaná na tomto účte prepočíta na eurá a na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska platný v deň vykonania finančnej transakcie. Oznámenie o transakčnej dani sa potom podáva elektronicky na určenom tlačive, ktoré je pre všetky transakcie jednotné.
Zdaňovanie preúčtovaných nákladov vyvolávajú otázky
Predmetom dane z finančných transakcií sú jednak finančné transakcie, pri ktorých dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka (teda debetná transakcia či výber hotovosti), použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, no taktiež preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka na území Slovenskej republiky. Platí pritom, že preúčtované náklady podliehajú dani bez ohľadu na skutočnosť, či k úhrade preúčtovaných nákladov došlo priamou platbou alebo započítaním pohľadávok.
Ak ide o daňovníka, ktorý je aj platiteľom dane, základom je suma:
- preúčtovaných nákladov,
- finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, vykonanú inou osobou ako daňovník a ktorú mu táto iná osoba preúčtovala, ak ju vie daňovník preukázať.
Zároveň platí, že pri preúčtovaní nákladov je daň 0,4 % zo sumy preúčtovaných nákladov. Lenže, ak daňovník nevie jednotlivé platby preukázať, maximálna suma dane za jedno preúčtovanie nie je ohraničená.
Toto ustanovenie považuje za problematické Ľubomíra Murgašová, daňová expertka zo spoločnosti Grant Thornton. Tá poukázala na to, že pojem „preúčtované náklady“ aktuálna legislatíva nepozná, nevedno, čo si pod ním predstaviť. A otázny je podľa nej aj spôsob a forma preukázania, že iná osoba vykonala transakciu v súvislosti s preúčtovaním nákladov, aby bolo možné uplatniť limit 40 eur.
Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti uviedlo pre lepšiu predstavu praktický príklad.
Príklad daňovníka, ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku
Slovenská dcérska firma nemeckého koncernu (daňovník) zamestnáva na Slovensku 10 000 zamestnancov. Centrála v Nemecku vykoná výplatu miezd zamestnancom tejto dcérskej spoločnosti namiesto nej a preúčtuje jej celkovú sumu vyplatených miezd. Za mesiac, v ktorom dôjde k úhrade alebo započítaniu týchto preúčtovaných nákladov, bude slovenská dcérska firma povinná podať oznámenie a zaplatiť daň. Ak daňovník vie preukázať, z akých transakcií sa preúčtovaná suma skladá, uplatní sa na každú jednu z nich postup výpočtu dane, vrátane horného stropu výšky dane. Pod pojmom náklady rozumieme celkovú hodnotu preúčtovaných finančných transakcií, ktoré vykonala osoba za daňovníka.
Výnimky dane z finančných transakcií v praxi
Niektoré právnické osoby nespadajú do kategórie daňovníkov a daň sa na nich nebude vzťahovať (napríklad neziskové organizácie, ktoré vykonávajú činnosť prevencie či liečby, alebo Sociálna poisťovňa, Matica slovenská, Červený kríž a podobne). Viac podrobností o výnimkách približujeme v článku Daň z finančných transakcií (DFT) – koho sa (ne)týka?
Rovnako nebudú zdaňovaniu podliehať ani niektoré druhy transakcií. Výnimky stanovuje § 4 ods. 2 zákona č. 279/2024 Z. z. Netýka sa napríklad platobnej operácie:
- vykonanej platobnou kartou, okrem platobnej operácie, ktorou je výber finančných prostriedkov v hotovosti,
- vykonanej na osobitnom účte vedenom súdnym exekútorom,
- spočívajúcej v zložení alebo vrátení dražobnej zábezpeky,
- verejných vysokých škôl na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici z prostriedkov získaných na základe dotácií zo štátneho rozpočtu či
- vykonanej medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa (banky).
Avšak, treba sa mať na pozore, ak ide o transakciu medzi dvomi účtami, pričom jeden je vedený u zahraničnej banky a druhý u slovenskej organizačnej zložky tej istej banky, ide o samostatných poskytovateľov platobných služieb. V takomto prípade sa transakcie medzi účtami budú zdaňovať.
Medzi výnimkami zdaňovania sú tiež platobné operácie u jedného poskytovateľa súvisiace s automatizovanou kompenzáciou zostatkov účtov daňovníkov, ktorí sú členmi konsolidovaného celku, za ktorý sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka. A toto znenie je podľa finančného riaditeľstva veľmi blízke definícii cashpoolingu.
Poznámka: Cashpooling je mechanizmus správy finančných prostriedkov v rámci konsolidovanej skupiny, ktorý umožňuje centralizované riadenie hotovosti medzi rôznymi subjektmi alebo spoločnosťami v rámci skupiny. Zostatky na účtoch jednotlivých spoločností v rámci skupiny sa pravidelne kompenzujú a "prerozdeľujú", aby došlo k vyrovnaniu prebytkov a nedostatkov hotovosti medzi týmito účtami. Môže to byť vykonané automatizovane a realizované pomocou jednej centrálnej platobnej operácie alebo cez jednu centrálnu banku spravujúcu platby medzi všetkými subjektmi v rámci skupiny.
V tejto súvislosti sa naskytá praktická otázka, či bude dani z finančných transakcií podliehať iba prevod prostriedkov od slovenskej spoločnosti na caspoolingový účet, alebo aj úhrada z tohto účtu konečnému zákazníkovi slovenskej spoločnosti. Finančné riaditeľstvo vysvetľuje, že prevod prostriedkov od slovenskej spoločnosti na caspoolingový účet nie je predmetom dane iba vtedy, ak ide o platobnú operáciu u jedného poskytovateľa platobných služieb. Pokiaľ bude uskutočnený prevod prostriedkov od slovenskej spoločnosti na caspoolingový účet vedený u iného poskytovateľa, tak sa táto výnimka neuplatní. Samotná úhrada z tohto účtu tuzemskej spoločnosti voči tretej osobe (dodávateľovi slovenskej firmy) je predmetom dane z finančných transakcií. Pri preúčtovaní nákladov v nadväznosti na § 3 ods. 3 bod 4 a § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 279/2024 Z. z. to znamená, že slovenská spoločnosť musí podať oznámenie o výške dane z dôvodu preúčtovania nákladov a príslušnú daň uhradiť.
Ďalšou výnimkou z platenia dane z finančných transakcií je platobná operácia súvisiaca so správou cenných papierov či iných finančných nástrojov, alebo platobná operácia súvisiaca s nákupom cenných papierov/iných finančných nástrojov v súvislosti so správou starobného dôchodkového sporenia a doplnkového dôchodkového sporenia. Do správy cenných papierov však nepatrí nákup cenných papierov, nákup cenných papierov spadá pod samostatnú investičnú službu, ktorá zo zdaňovania transakčnou daňou nie je vyňatá. „Pokiaľ sa však cenné papiere a finančné nástroje nakupujú v rámci riadenia portfólia, takýto nákup finančnou spoločnosťou sa nezdaní (bude sa ale zdaňovať platba na nákup cenných papierov a finančných nástrojov, ktorá odíde z platobného účtu právnickej osoby, ktorá cenné papiere a finančné nástroje nakupuje),“ informuje finančné riaditeľstvo.
Zároveň dodáva, že oslobodeniu od dane z finančných transakcií budú podliehať aj ostatné cenné papiere, finančné nástroje a kryptoaktíva, ak sa obstarávajú v rámci riadenia portfólia (klient - právnická osoba sa zdaní v momente, keď posiela peňažné prostriedky finančnej inštitúcii, určené na nákup daných cenných papierov a finančných nástrojov). Platby súvisiace s ostatnými investičnými službami oslobodené nie sú.
Výnimkou je ešte predaj cenných papierov - je oslobodený kvôli právnej istote, avšak zdaňuje sa len odchádzajúca platba, pričom pri predaji cenných papierov a finančných nástrojov prichádzajú peňažné prostriedky na transakčný účet, takže je to oslobodené vždy na strane klienta (aj pri právnických osobách). „Finančná inštitúcia dokáže príslušné platby identifikovať na základe sprievodných inštrukcii, ako aj poznámok a údajov uvádzaných pri platbách z jednotlivých účtov,“ dodáva riaditeľstvo.
Nedostatok finančných prostriedkov na účte
Platiteľom dane je v mnohých prípadoch banka a daň je povinná odvádzať štátu (správcovi dane). Môže sa ale stať, že zostatok prostriedkov na účte daňovníka nebude dostatočný na odpísanie sumy dane z finančnej transakcie. V takom prípade na daňovníka neprechádza povinnosť platiteľa dane odviesť daň. Finančné riaditeľstvo uvádza, že ak dôjde k nepovolenému prečerpaniu finančných prostriedkov na bankovom účte, je v kompetencii banky sankcionovať daňovníka v súlade so zmluvnými podmienkami.
