Daň z finančných transakcií: otázky a odpovede

Od 1.4.2025 sa budú finančné transakcie extra zdaňovať. Ako transakčná daň ovplyvní firmy či nepodnikateľov, čo robiť pri pochybnostiach o správnosti výberu dane a aké sú nové povinnosti?

V rámci konsolidačného balíčka čaká Slovákov od apríla 2025 výber novej dane z finančných transakcií. Zákonodarcovia v nej vidia výrazný potenciál pre prílev prostriedkov do štátneho rozpočtu, odborná obec aj podnikatelia však túto novinku ostro kritizujú. V čom sú jej úskalia, čo bude v praxi znamenať, na koho sa (ne)bude vzťahovať a ako sa bude uplatňovať? Pozrite si náš súhrn toho najpodstatnejšieho, čo o dani z finančných transakcií treba vedieť.

Základné definície týkajúce sa transakčnej dane

Čo sa rozumie pod pojmom „finančná transakcia“ v zmysle nového zákona o dani z finančných transakcií?

Ide o platobnú službu poskytovanú poskytovateľom platobných služieb (napr. bankou) a vykonanú na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka (klienta banky). Konkrétne je to:

• výber finančných prostriedkov v hotovosti z platobného účtu a vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s vedením platobného účtu,

Aké špecifiká charakterizujú pojem „transakčný účet“?

Ide o platobný účet daňovníka, na ktorom vykonáva finančné transakcie súvisiace s výkonom jeho podnikateľskej činnosti. Môže ísť o najmä o podnikateľské účty fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré sú vedené buď na meno a priezvisko (v prípade fyzickej osoby), alebo na obchodné meno/názov (ak ide o právnickú osobu, jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb).

Daňovník, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, je povinný vykonávať finančné transakcie, ktoré sa vzťahujú na podnikanie na transakčnom (podnikateľskom) účte. Ak taký účet nemá, musí si ho zriadiť do 31.3.2025.

Kto je daňovníkom v zmysle zákona o dani z finančných transakcií? Na koho sa nová daň vzťahuje?

Platiť transakčnú daň bude od 1.4.2025 fyzická osoba – podnikateľ, právnická osoba, organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá je:

• používateľom platobných služieb poskytovateľa vykonávajúceho finančné transakcie a ktorá má sídlo/miesto podnikania na Slovensku,
• má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom na Slovensku alebo
• vykonáva na Slovensku činnosť.

Podnikateľom je podľa Obchodného zákonníka:

• osoba zapísaná v obchodnom registri,
• osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (okrem živnostníkov sa bude týkať napr. aj veterinárnych lekárov, daňových poradcov, notárov, advokátov a pod.),
• fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu (tzv. samostatne hospodáriaci roľník).

Kto nie je daňovníkom transakčnej dane, aké sú výnimky?

Daň z finančných transakcií sa od 1.4.2025 nebude týkať fyzických osôb – nepodnikateľov, a tiež právnických osôb, ktorých výdavky sú súčasťou limitu verejných výdavkov, a ktoré nie sú zriadené primárne za účelom výkonu podnikateľskej činnosti. Konkrétne ide o:

• Sociálnu poisťovňu, Maticu slovenskú, Slovenskú akadémiu vied,
• rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie,
• obce a vyššie územné celky,
• krajskú organizáciu cestovného ruchu, oblastnú organizáciu cestovného ruchu, turistické informačné centrá.

Ďalej majú výnimku:

• občianske združenia,
• nadácie,
• neinvestičné fondy,
• neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,
• účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti,
• záujmové združenia právnických osôb,
• subjekty výskumu a vývoja,
• organizácie s medzinárodným prvkom,
• Slovenský červený kríž.

Tieto právnické osoby, ktoré patria do neziskového sektora a sú zriadené ako verejno-prospešné organizácie, musia splniť podmienku, že ich predmetom činnosti je niektorá z tých, ktoré sú uvedené v § 50 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ide o činnosti:

• ochrana a podpora zdravia, prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti
• zdravotníctva a sociálnych služieb,
• podpora a rozvoj športu,
• poskytovanie sociálnej pomoci,
• zachovanie kultúrnych hodnôt,
• podpora vzdelávania,
• ochrana ľudských práv,
• ochrana a tvorba životného prostredia,
• veda a výskum,
• organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

Od dane z finančných transakcií teda napríklad nebude oslobodená politická strana, ale organizácia Plamienok áno. Okruh výnimiek, ktorých sa platenie dane z finančných transakcií netýka, bol rozšírený v novembri 2024 novelou zákona. Všetky podrobnosti približujeme v článku Daň z finančných transakcií (DFT) – koho sa (ne)týka?

Kto je platiteľom dane z finančných transakcií?

Platiť samotnú daň štátu bude za daňovníkov prioritne poskytovateľ platobných služieb, teda banka. V istých prípadoch sa ale platiteľom stáva aj daňovník. Podľa § 3 zákona č. 279/2024 Z. z. je platiteľom dane:

• poskytovateľ so sídlom v tuzemsku,
• organizačná zložka poskytovateľa umiestnená v tuzemsku,
• daňovník, ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
• daňovník, ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s finančnými transakciami vzťahujúce sa na jeho činnosť v Slovenskej republike,
• daňovník, ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte.

Daň z finančných transakcií sa teda dotkne aj zahraničných osôb, ktoré síce na Slovensku nepodnikajú podľa slovenského obchodného práva, ale majú tu pre nejaký dôvod bankový účet, napríklad kvôli projektom spoločného financovania. Ako uvádza daňová odborníčka Ľubomíra Murgašová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton, daň sa bude taktiež týkať aj zahraničných osôb, ktoré nie sú zapísané v Obchodnom registri SR, ale vykonávajú nejakú činnosť na Slovensku. Upozorňuje však, že zákon nedefinuje, o akú činnosť na Slovensku má ísť pri zahraničných osobách, aby bola predmetom dane. „Z nepresných definícií vzniká právna neistota u daňovníkov a platiteľov.“

Špecifiká dane z finančných transakcií

Čo je predmetom dane z finančných transakcií?

Predmetom dane je:

• finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka (debetná transakcia, výber hotovosti),
• použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, na účely vykonania finančnej transakcie,
• preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka na území SR (platí, že preúčtované náklady podliehajú dani bez ohľadu na to, či k úhrade preúčtovaných nákladov došlo priamou platbou, alebo započítaním pohľadávok).

Aké sú výnimky z predmetu dane z finančných transakcií?

Nová daň sa nevzťahuje napríklad na platobnú operáciu vykonanú v súvislosti s platením:

• daní, odvodov, poplatkov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu,
• odvodov do Sociálnej poisťovne a na zdravotné poistenie,
• colného dlhu a inej platby vymeranej a uloženej podľa colných predpisov alebo platby v súvislosti s poskytnutím záruky na colný dlh, prípadne inú platbu vymeranú/uloženú podľa colných predpisov a na daň z pridanej hodnoty alebo spotrebnú daň pri dovoze,

• zábezpeky slúžiacej ako záruka splnenia povinnosti alebo dodržania podmienky vyplývajúcej z právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti poľnohospodárstva, ktoré sa poukazujú v prospech účtu vedeného v Štátnej pokladnici, ktorého číslo alebo predčíslie je uvedené v zozname zverejnenom v publikačnom orgáne Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Pozor, iné platby/plnenia, ktoré sa platia na účet Štátnej pokladnice, nepatria medzi výnimky a sú predmetom zdaňovania.

Ďalej sa daň z finančných transakcií netýka platobných operácií v súvislosti:

• so správou cenných papierov alebo iných finančných nástrojov, s nákupom cenných papierov/iných finančných nástrojov v súvislosti so správou starobného dôchodkového sporenia a doplnkového dôchodkového sporenia,
• s nákupom štátnych dlhopisov.

Netýka sa ani platobnej operácie:

• vykonanej platobnou kartou, okrem platobne operácie, ktorou je výber finančných prostriedkov v hotovosti,
• vykonanej na osobitnom účte vedenom súdnym exekútorom,
• spočívajúcej v zložení alebo vrátení dražobnej zábezpeky,
• verejných vysokých škôl na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici z prostriedkov získaných na základe dotácií zo štátneho rozpočtu,

a mnohých ďalších platobných operácií – všetky výnimky sú ustanovené v § 4 ods. 2 zákona č. 279/2024 Z. z.

Týka sa daň z finančných transakcií aj tzv. cashpoolingu?

Medzi výnimkami podľa uvedeného zákona sa nachádzajú aj platobné operácie u jedného poskytovateľa súvisiace s automatizovanou kompenzáciou zostatkov účtov daňovníkov, ktorí sú členmi konsolidovaného celku, za ktorý sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka.

Toto znenie je veľmi blízke definícii cashpoolingu – mechanizmu správy finančných prostriedkov v rámci konsolidovanej skupiny, ktorý umožňuje centralizované riadenie hotovosti medzi rôznymi subjektmi alebo spoločnosťami v rámci skupiny. Hlavnou myšlienkou je optimalizácia cash flow a vyrovnávanie zostatkov medzi účtami jednotlivých členov konsolidovaného celku. V prípade cashpoolingu sa zostatky na účtoch jednotlivých spoločností v rámci skupiny pravidelne kompenzujú a "prerozdeľujú" tak, aby došlo k vyrovnaniu prebytkov a nedostatkov hotovosti medzi týmito účtami. To môže byť vykonané automatizovane a môže byť realizované pomocou jednej centrálnej platobnej operácie alebo cez jednu centrálnu banku, ktorá spravuje platby medzi všetkými subjektmi v rámci skupiny.

Je potrebné niekomu oznámiť výnimku z platenia dane z finančných transakcií?

Právnická osoba, ktorá nie je daňovníkom (podľa § 3 ods. 2, bod 1., 4. a 5 zákona č. 279/2024 Z. z.), musí banke oznámiť, že nie je daňovníkom. Týka sa to Sociálnej poisťovne, Matice slovenskej, Slovenskej akadémie vied a právnických osôb podľa § 3 ods. 2 štvrtého a piateho bodu. Daň sa nebude vyberať len u vyššie uvedených právnických osôb a daňovníka, ktorý platiteľovi dane oznámil, že vykonáva finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom tejto dane. Pripojiť treba číslo osobitného účtu, z ktorého sa transakcie vykonávajú odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia. Spôsob a forma preukázania sa je na daňovníkovi. Ľ. Murgašová ale upozorňuje, že nakoľko môže ísť o väčšinu slovenských bankových účtov, z ktorých potom banka prestane strhávať daň (keďže na každom sú aj prevody medzi účtami daňovníka v tej istej banke či platby kartou), môže sa významne znížiť výber dane, čo cieľom zákonodarcov asi nebolo a odborníčka očakáva úpravu oznamovacej povinnosti.

Čo je základom dane z finančných transakcií?

Základom dane v prípade dane z finančných transakcií je suma finančných prostriedkov odpísaných z platobného účtu daňovníka, teda suma debetnej platby. Alebo je základom dane suma preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v SR, pričom, ak je v tomto prípade daňovník aj platiteľom dane, základom je suma:

• preúčtovaných nákladov,
• finančnej transakcie vzťahujúcej sa na činnosť daňovníka vykonávaná v tuzemsku, ktorú vykonala iná osoba ako daňovník a ktorú mu táto iná osoba preúčtovala, ak ju vie daňovník preukázať.

Aká je sadzba dane z finančných transakcií?

Pre každú debetnú transakciu je to 0,4 % z jej sumy, pričom maximálna výška dane je 40 eur za transakciu (napr. pri úhrade faktúry 20 000 eur vrátane DPH je daň z finančnej transakcie 40 eur).

Pre výber hotovosti z transakčného účtu je to 0,8 % zo sumy výberu, bez ohraničenia maximálnou sumou. Vzťahuje sa na výber hotovosti na pobočke banky, z bankomatu alebo akýkoľvek iný hotovostný výber aj prostredníctvom platobnej karty.

Pre použitie platobnej karty (napr. pri platení v potravinách) je sadzba 2 eurá za rok, bez ohľadu na to, koľkokrát bola platobná karta počas roka použitá. Podstatná je existencia karty k transakčnému účtu a jej použitie aspoň raz v kalendárnom roku.

Pri preúčtovaní nákladov v súvislosti s vykonaním finančných transakcií, ktoré sa vzťahujú na činnosť v Slovenskej republike je daň 0,4 % zo sumy preúčtovaných nákladov bez ohraničenia maximálnou sumou za jedno preúčtovanie, ak daňovník nevie jednotlivé platby preukázať.

Výška minimálnej dane za jednu transakciu je 1 cent. Ak daň presiahne hodnotu minimálnej výšky, zaokrúhľuje sa matematicky na najbližší cent (každá transakcia samostatne). „Z uvedeného vyplýva, že daň sa v prípade kumulovania údajov za určité obdobie (napr. pre účely podania Oznámenia o dani z finančných transakcií) nevypočítava z kumulovanej výšky transakcií, ale daň sa vypočíta na úrovni každej transakcie a do Oznámenia sa uvádzajú len kumulatívne údaje z vedených záznamov,“ vysvetľuje finančné riaditeľstvo.

Čo konkrétne sa myslí pod pojmom preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie?

Finančné riaditeľstvo vysvetľuje, že ide o akékoľvek preúčtované náklady súvisiace so všetkou činnosťou daňovníka/organizačnej zložky zahraničnej osoby. Ako ale uvádza Ľubomíra Murgašová zo spoločnosti Grant Thornton, časť týkajúca sa zdaňovania preúčtovania nákladov, je z celého zákona podľa nej najproblematickejšia. Obsahuje totiž nejasné pojmy, vrátane „preúčtovania nákladov“, ktoré aktuálna legislatíva nepozná. Podľa odborníčky je otázny tiež spôsob a forma preukázania, že iná osoba vykonala finančnú transakciu v súvislosti s preúčtovaním nákladov, aby sa mohol uplatniť 40 eurový limit. „Daňovníci si musia uvedomiť, že v tomto prípade je zodpovednosť za výpočet a odvedenie dane u nich, čo zvyšuje ich administratívnu záťaž,“ dodáva.

Čo sa stane v prípade, že v danom kalendárnom roku platobná karta exspiruje, daňovník ju stratí alebo poškodí a je mu vystavená nová?

V prípade, že v tom istom zdaňovacom období platobná karta exspiruje (daňovník kartu stratí, poškodí a pod.) a je vydaná nová karta k transakčnému účtu, ktorá sa použije v rovnakom zdaňovacom období, daň sa odvedie za použitie obidvoch kariet, t. j. 2 + 2 eurá za daný rok.

Čo sa považuje za zdaňovacie obdobie pre daň z finančných transakcií?

Zdaňovacím obdobím je mesiac v prípade:

• odvedenia dane z jednotlivých transakcií daňovníka a
• preúčtovania nákladov.

Kalendárny rok je zasa zdaňovacím obdobím, ak ide o použitie platobnej karty. „Daň za použitie existujúcej karty sa odvedie len raz za zdaňovacie obdobie. V novom zdaňovacom období sa opätovne odvedie daň za použitie existujúcej karty. 

V roku 2025 sa platí daň aj za použitie karty, ktorá bola vydaná skôr

Daň sa odvedie na konci zdaňovacieho obdobia, tzn. v januári nasledujúceho roka (zahrnie sa do Oznámenia o dani z finančných transakcií podávaného za december príslušného roka). Daň sa nevzťahuje na vydanie karty, len na jej použitie. Neberie sa ohľad na dátum vydania karty – z toho tiež vyplýva, že v roku 2025 sa daň platí aj z použitia platobnej karty, ktorá bola vydaná pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 279/2024 Z. z.,“ dodáva finančné riaditeľstvo.

Aká je splatnosť transakčnej dane?

Platiteľ dane, ktorý je zodpovedný za správnosť výpočtu, vybratia a odvedenia dane, tak musí urobiť za príslušné zdaňovacie obdobie najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období. Za prvé tri zdaňovacie obdobia (apríl až jún) je potrebné odviesť daň do 31.7.2025. Ak platiteľ vyberie za zdaňovacie obdobia apríl a máj daň skôr, je povinný odviesť ju do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daň vybral a zároveň doručiť správcovi dane Oznámenie o dani z finančných transakcií (za každý mesiac osobitne) do 31.7.2025. V rovnakej lehote je povinný daň zaplatiť za každé zdaňovacie obdobie zvlášť (aj z dôvodu správneho označenia platby variabilným symbolom).

Pochybnosti o správne vybratej dani z finančných transakcií

Ako postupovať v prípade, že má daňovník pochybnosť, či bola daň správne vybraná?

Ak má daňovník pochybnosti o správnosti vybranej dane (pokiaľ daňovník nie je zároveň platiteľ dane), môže požiadať platiteľa dane o vysvetlenie do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, kedy k výberu dane došlo. V žiadosti je potrebné uviesť dôvody preukazujúce jeho pochybnosti. Potom sa deje nasledovné:

• Platiteľ dane je do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti oznámiť daňovníkovi písomné vysvetlenie a v tej istej lehote chybu aj opraviť.
• V opačnom prípade môže daňovník podať sťažnosť správcovi dane do 60 dní odo dňa, keď mal platiteľ dane doručiť daňovníkovi písomné vysvetlenie a chybu odstrániť.
• Ak je daňovníkovi vysvetlenie doručené v lehote a on s jeho znením a postupom platiteľa dane nesúhlasí, môže podať sťažnosť správcovi dane do 30 dní odo dňa doručenia vysvetlenia.

• Miestne príslušný správca dane rozhodne o sťažnosti (buď v plnom rozsahu, čiastočne alebo zamietavo) a daňovníkovi aj platiteľovi dane doručí rozhodnutie o sťažnosti. Obe strany sa voči rozhodnutiu môžu odvolať.

Kto je správcom dane a aká je jeho miestna príslušnosť?

Miestna príslušnosť sa riadi vo vzťahu k tomu, kto podáva Oznámenie – teda vo vzťahu k platiteľovi dane. Ak osobou povinnou platiť daň bude banka, miestne príslušný bude Úrad pre vybrané hospodárske subjekty. Ak osobou povinnou platiť daň bude daňovník, miestna príslušnosť správcu dane sa bude riadiť u fyzickej osoby trvalým pobytom a u právnickej osoby jej sídlom. Pre daňové subjekty, u ktorých nemožno určiť miestnu príslušnosť na základe tohto pravidla, je príslušný Daňový úrad Bratislava.

Kto môže požiadať o vrátenie vybranej dane z finančných transakcií?

Daňovník, ktorý preposiela finančné prostriedky zo zdrojov EÚ iným prijímateľom, môže požiadať správcu dane o vrátenie vybratej dane z takýchto transakcií, a to do 12 kalendárnych mesiacov od vybratia dane. „V tomto prípade nejde o daňovníkov, ktorí sú konečnými prijímateľmi finančných prostriedkov z vyššie uvedených zdrojov. Ide napr. o prostriedky z plánu obnovy a odolnosti, prostriedky určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu alebo iných obdobných zdrojov iným prijímateľom, prostriedky určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. Tento postup je špecifický tým, že daňovník nemusí byť v pozícií platiteľa dane. Daňovník podáva žiadosť správcovi dane, ktorému je miestne príslušný,“ vysvetľuje finančné riaditeľstvo. Upozorňuje tiež, že žiadosť musí byť riadne odôvodnená a spolu s ňou je daňovník povinný predložiť aj listiny, na ktoré sa odvoláva alebo označenie iných dôkazov vzťahujúcich sa na dôvody podanej žiadosti.

Dôsledky transakčnej dane vo firmách

Aký je očakávaný výnos z tejto dane do štátneho rozpočtu?

Pôvodný plán vlády bol v roku 2025 vybrať na tejto dani 517 mil. eur a v 2026 za celý rok 726 mil. eur. Odborníčka zo spoločnosti Grant Thornton však upozorňuje, že podľa informácií z trhu bude ročný dopad na veľké firmy v státisícoch až miliónoch eur.

Zdaňovanie ktorých transakcií zasiahne najmä veľké firmy v najväčšej miere?

Významná časť zo spomínaných nákladov sa bude podľa Ľ. Murgašovej týkať najmä zdaňovania úhrady miezd. V nadväznosti na druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v celej EÚ odborníčka očakáva menej nových pracovných miest a redukciu existujúcich, aj zhoršenie atraktivity Slovenska pre zahraničných investorov. Pre niektoré firmy môže ísť o posledný impulz, ktorý spôsobí odchod zo Slovenska. (A treba dodať, že aj keby neskôr došlo k zrušeniu transakčnej dane, je pravdepodobné, že spoločnosti, ktoré z nášho trhu odídu, sa už vracať nebudú.)

Aké ďalšie dôsledky možno očakávať v súvislosti so zavedením dane z finančných transakcií?

V prvom rade je možné očakávať, že podnikatelia, ktorých sa daň týka, sa k situácii postavia ekonomicky a zvyšovanie nákladov pretavia do vyšších cien tovarov a služieb. Nakoľko sa zdaňovať bude každý podnikateľ, je možné, že k navýšeniu dôjde na každom stupni výrobného procesu a konečné ceny pre spotrebiteľov tak exponenciálne narastú. 

Nemôžeme od podnikateľov očakávať, že budú podnikať so stratou

„Niektoré firmy už začali so zvyšovaním cien a ďalšie už komunikujú, že ide o dôsledok novej transakčnej dane. Nemôžeme očakávať od podnikateľov, že budú podnikať na Slovensku so stratou, to potom nie je podnikanie,“ vysvetľuje Ľ. Murgašová.

Zdroj: Informácia k zákonu č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií Finančného riaditeľstva SR, Tlačová správa Grant Thornton