Ďalší príbeh o úspechu z našej knihy 59 inšpiratívnych podnikateľských príbehov. Tentokrát pôjde o podnikateľský príbeh A. Cimbaľáka.
Spoločnosť ACE enterprise Slovakia, s.r.o. sa od roku 2004 úspešne venuje modernej integrácii informačných systémov, riešení pre PDA aplikácie a poradenstvu po celom svete. Spoločnosť na čele so spoluzakladateľom, majiteľom a výkonným riaditeľom, Alexandrom Cimbaľákom, vyvinula viacero softvérových produktov, ktoré spolu tvoria komplexné riešenia pre širokú škálu podnikových aplikácií. Je autorom technológie pre rýchle modelovanie centrálnej integrácie a generovanie profesionálnych internetových aplikácií pre širokú škálu oblastí, najmä na meranie a podporu údržby vodárenských či energetických sietí nad existujúcimi systémami, najmä SAP. Pôvodne vizuálna kresliaca aplikácia prerástla do plnokrvného 3D modelovacieho nástroja, ktorý si získava stále viac priaznivcov po celom svete. Zákazníkov spoločnosti nájdete na piatich kontinentoch a vo viac ako štyridsiatich krajinách sveta. Patria medzi nich olejárske spoločnosti, giganty z oblasti utilít, veľké výrobné závody, elektrárenské, vodárenské, plynárenské spoločnosti a množstvo ďalších, medzi ktorými nájdete aj štátne podniky či nemocnice.
Rozmýšľal som, že pôjdem za učiteľa
Alexander sa nikdy nezamýšľal nad tým, že bude podnikať. Vyštudoval na Fakulte elektrotechniky a informatiky a spokojne pracoval ako integračný softvérový špecialista v zamestnaní, ktoré ho napĺňalo. Postupom času si začal uvedomovať, že nech v IT hocikto vytvorí akékoľvek riešenie, bez toho, aby ho zaradil do okolia a zadaptoval s ostatnými, u zákazníka už existujúcimi riešeniami, stráca význam. „Také riešenie je len ostrov, na ktorom sa nedá žiť, pretože na ňom nič nie je.“ Povedal si, že skúsi vymyslieť prostredie, ktoré tieto populárne riešenia spája. „Vytvoril som ho v zamestnaní sám pre seba, pretože som bol presvedčený, že nemusíme mať ťažké vývojové tímy, najmä keď chce človek niečo len spojiť a zladiť. Vytvoril som prvé riešenie, ktoré jednoduchým spôsobom modelovo spája systémy, a tým šetrí čas a peniaze nielen nám, ale hlavne zákazníkovi.“
Alexander postupom času zistil, že o jeho riešenie je zo strany klientov záujem. „Čo sa týka nadriadených, všetci mi vraveli, že som nič veľké nevytvoril a určite to už existuje a veľké firmy to majú. Keď ma však poslali na kongres do Nemecka, videl som tam, že môj nápad by mohol byť užitočný pre každého.“ Alexander pracoval ako zamestnanec už siedmy rok a dostal sa do štádia, v ktorom už nechcel pokračovať ďalej. „Keď pracujete vo veľkom organizačnom rebríčku, máte presne vymedzené, čo môžete robiť a pre mňa to začala byť zlatá klietka.“
Rozmýšľal, že opustí sféru softvérového inžinierstva a pôjde pracovať ako učiteľ, pretože učenie počas civilnej vojenskej služby ho veľmi bavilo a navyše veľmi rád komunikuje s ľuďmi. Kamarát ho však začal presviedčať na spoločné podnikanie. „Najviac ma oslovilo, keď povedal: „Čo sa nám môže stať? Maximálne skrachujeme, nič viac.“ Založili spolu firmu, no na Alexandrovu žiadosť si jasne rozdelili svoje úlohy. Alexander sa staral o technológiu a stratégie a jeho spoločník o ekonomickú a administratívnu stránku spoločnosti.
Pri zakladaní firmy si stanovili priority. „Hlavná priorita bola, že nebudeme predávať cudzie produkty, ale pokúsime sa presadiť čisto slovenský rozum, svoj vlastný integračný softvér. Integrácia, ľudovo povedané, je to, ako keby sme dodali kábel medzi dva prístroje, pričom ich však nepoznáme. Našu ponuku sme postavili v štýle „try and buy“, čiže urobíme úvodný projekt, na ktorom zákazník vidí, čo mu to prinesie a na základe toho sa rozhodne.“
Navrhujeme unikátne a flexibilné riešenia integrácie
Na začiatku pracovali na požičaných počítačoch a stretávali sa v priestoroch inej spoločnosti. „Boli sme partia nadšených ľudí spolu s ďalšími priateľmi a cieľom bolo pomaly rozvíjať firmu. Zobrali sme ruksaky, nasadli do auta a išli do Nemecka na kongres. Začali sme tam rozprávať o tom, ako si myslíme, že by integračné systémy mali vyzerať. A bol som úplne šokovaný, keď som zistil, že ľudia ma počúvajú. Takto sme prenikli na zahraničný trh.“ Za dva mesiace vytvorili analýzu, ako by sa dal produkt použiť a podarilo sa im ho predať, čím získali peniaze na prvé platy. Alexander veril, že aj na Slovensku nájde pre svoj produkt nových zákazníkov. „Avšak prvá otázka pri našej prezentácii na Slovensku bola, koľkoročnú históriu má naša spoločnosť. V banke si pýtali účtovnú súvahu za posledné dva roky. Bolo to akosi naopak. Nikto sa nezaujímal o to, čo chceme povedať. Pri produkte sa každý pýtal najskôr na cenu, nie na kvalitu. My však nevieme povedať cenu produktu, kým nepoznáme obsah riešenia. Hľadali sme teda na iných trhoch v zahraničí.“ Prvú zákazku i tak získali na Slovensku. „Robili sme zbery dát pre retailovú sieť a bol som z projektu príjemne prekvapený, lebo všetko šlo rýchlo a plynule, presne ako som si predstavoval. Prišli sme s riešením, ktoré sme si prestavovali, že by spoločnosť potrebovala, dali sme cenovú ponuku a oni povedali áno.“ Na kongresoch mali vždy pozitívne ohlasy, že integračné technológie sú to, čo je naozaj dôležité. Alexander uvažoval triezvo a povedal si, že ich úlohou je pomôcť prostredníctvom integrácie veľkým firmám, aby uspeli u svojho zákazníka. Do roku 2009 tak robili len partnerský biznis, čo spätne hodnotí ako chybu.
Práca neznamená len prísun peňazí, ale predovšetkým postup vpred, sebarealizáciu a novú výzvu.
„Mali sme viacero kontraktov s veľkými firmami, ktoré náš nástroj zobrali a predávali ho ako súčasť svojich riešení. Po čase som však pochopil, že každý veľký partner pôjde v spolupráci len do rozmeru svojich priorít. Často sa stávalo, že zákazník vyžadoval viac našich riešení, ale náš partner nemal dôvod dodať mu ich. Preto sme neskôr ustúpili od čisto partnerského biznisu.“ Alexander zbadal, že zákazníci na ich produkt reagujú veľmi pozitívne. „Metaforicky je náš produkt ako kábel medzi DVD a TV. Keď nemáte DVD, nepotrebujete ho. Ak však to DVD kúpite, je dobré, ak je kábel súčasťou balenia. Preto sme v začiatkoch predávali náš produkt ako súčasť balenia niektorých veľkých softvérových výrobcov. Neskôr sme zistili, že je možné sedieť priamo u zákazníka v USA, prezentovať mu riešenie a úspešne ho zaujať. Že to nie je len o potrebe mať pobočky a predajnú sieť.“ Prišla aj ponuka na kúpu firmy od zahraničného softvérového giganta. Chvíľu boli veľmi prekvapení, no nakoniec povedali, že spoločnosť nie je na predaj. „Povedali sme, že my si tu pomaličky zarobíme na fungovanie a je nám dobre a oni sa ťukali do čela,“ smeje sa Alexander. „Pýtali sa, čo chceme s firmou robiť a my sme povedali, že s ňou chceme žiť.“
Neverím, že veci, ktoré sú napísané v knihách, sú jediné správne.
Alexander sa podľa vlastných slov dlho snažil presadiť vo svojej spoločnosti to, aby jeho tím nebral prácu ako povinnosť. „Cieľom práce je stretávať sa s ľuďmi, ktorí posúvajú vaše myslenie dopredu, nie donekonečna za počítačom tvoriť kód. Preto je našou hlavnou prioritou pracovať efektívne, nie tráviť v práci denne dvanásť hodín. Je úplne jedno, koľko hodín a v ktorý deň pracujete. Podstatné je iba odovzdať v práci kvalitu.“
Nepočítajte prácu na hodiny, ale na kvalitu.
Ťažké rozhodnutia sa spoločnosti nevyhýbali. „Tradičným problémom je financovanie a u nás nastal moment, kedy sme sa museli rozhodovať, či firmu rozšíriť a robiť viac projektov. Znamenalo to pre nás náklady, no druhá možnosť bola robiť menej projektov a tým pádom nedovoliť firme rásť. My rastieme, no stále máme na stole rozhodnutie, pokiaľ až rásť chceme.“ Budúcnosť vidí Alexander v zameraní sa predovšetkým na komfort konečného spotrebiteľa. „Aj náš produkt musí napredovať týmto smerom, musíme ho prirodzene pretvoriť tak, aby bol bežnou arómou života človeka. Preto je moja vízia taká, že produkt bude postupne len sprievodným javom toho, čo robíme.“
Alexandrovi sa jeho teória potvrdzuje, pretože sa viac a viac začínajú uplatňovať ako konzultačná spoločnosť na industriálne oblasti. „Dnes už veľa šikovných ľudí dokáže vytvoriť softvér. Preto si myslím, že cieľovo smerujeme k platformovej voľnosti, smerujeme k tomu, že sa budeme baviť čisto o riešeniach a či to bude spravené na systéme XY alebo systéme ACE je druhoradé. Ale musím povedať, že najlepšie to funguje v systéme ACE,“ smeje sa Alexander. V spoločnosti panuje demokratický režim a Alexander opisuje, že aj on sám má pri rozhodovaní len jeden hlas. „Mnohokrát ma prehlasujú, ale viem, že nie som neomylný. Obdivujem ľudí, ktorí dokážu prísť s myšlienkou a diskutovať o nej, pretože práve to ju posúva ešte ďalej.“ Medzi vlastnosti, ktoré sú mu niekedy na škodu, no pre biznis boli kľúčové, patrí tvrdohlavosť a chýbajúci pud sebazáchovy. „Neverím, že veci, ktoré sú napísané v knihách, sú jediné správne a neverím, že veľké spoločnosti majú už všetky riešenia, ktoré potrebujú. To je motor, ktorý ma ženie vpred. Preto veľmi často riskujeme. Vždy idem rád do rizikových projektov, pretože sú pre nás nové. A vždy sme ich zvládli.“ Alexander sa snaží podporovať mladých ľudí, aby išli vlastnou cestou. „Je dobré počúvať, ale dôležité je mať vlastný názor a neveriť všetkému. Keď človek pochybuje, často objaví skryté veci a získa nový pohľad, ktorý potrebuje.“ Keď Alexander prvýkrát vystúpil na konferencii v Írsku, privítali ho ako rečníka zo Slovinska. „Povedal som im, že nie Slovinsko, ale Slovensko a oni, že v čom je rozdiel. Tak som vystúpil na pódium a povedal: „Vitajte v Dubline, vo Veľkej Británii.“ Oni hneď, nie v Británii, ale v Írsku. Opýtal som sa ich: „V čom je rozdiel?“
Na trhu je veľmi veľa voľných ľudí, ale málo dobrých zamestnancov
Alexander si myslí, že mladí ľudia mnohokrát nedostávajú šancu a je to chyba. „Mladí ľudia sú geniálni, majú skvelé myšlienky, no niektorí nezažili zápornú skúsenosť a často sa nadšene vrhajú do práce tam, kde by niekto starší povedal, že to má háčik. Niekedy taktiež nie sú vedení ku koncepčnému mysleniu. Vedia, že a, b, c sú písmená, ale nevedia, že dokopy tvoria slovo. Mladým ľuďom dnes nechýba nič okrem praktickej zručnosti. Je zbytočné, aby sme im hovorili, ako sa zakladajú firmy, pretože dnes na to stačí jeden telefonát. Je zbytočné im hovoriť, ako sa vypĺňajú tlačivá, pretože majú internet.
Neverím, že veci musia byť vždy tak, ako ma učili.
Je plne žiaduce, aby sme im povedali, že to, čo sa učia v škole, niekedy celkom nefunguje, že na to, aby sa presadili, niekedy netreba urobiť prieskum trhu, a že podnikateľský plán je niekedy to, čo môžu robiť ako posledné.“ Alexander vytvoril koncept a začal na školách vyučovať svoj predmet „Kreatívne podnikanie“. „Povedali sme si, že budeme prednášať praktické príklady a nasimulujeme konkrétne životné situácie. Najviac ma však mrzí, že my, ako podnikatelia, si musíme spoluprácu od škôl vynucovať. Prinesieme vlastné technológie a venujeme svoj čas, vedomosti a skúsenosti, no neprijímajú to s nadšením, pretože vraj ide o reklamu a my navyše nie sme profesori.“
Projekt Kreatívne podnikanie už získal viacero medzinárodných ocenení. Najvýznamnejšie z nich je udelenie prvého miesta „Stevie Award Winner“ v celosvetovej súťaži International Business Awards. Sám Alexander získal v roku 2007 ocenenie Začínajúci podnikateľ roka 2006 a odvtedy vyhral už desiatky medzinárodných podnikateľských cien. Pre vlastné vzdelávanie využíva knihy, ktoré miluje. Myslí si, že najlepšie sa dá vzdelávať z príbehov ľudí, ktorí píšu otvorene o svojich chybách. Podnikateľom Alexander radí: „Verte tomu, čo robíte a neverte tomu, že sa to nedá. Keby sme s pochybami sedeli a hovorili si, že sme nikdy neintegrovali systém Boeingu a čo teraz, keď to od nás chcú, nikdy by sme ho nemali. Keby sme sa báli, že sme nikdy neintegrovali vodárenskú spoločnosť v Ománe, nikdy by sme to neurobili. Cieľom nie je dodávať jedno riešenie v tej istej verzii dookola, pretože to je krátkozraká cesta. Skutočným predajným artiklom je to, ako zákazníkovi pomôžete s procesmi. Myslím, že všetky služby dnes smerujú k zameraniu sa na zákazníka ako pridanú hodnotu. Tvorte svoju službu alebo produkt tak, aby boli zaujímavé pre komunitu ľudí. Venujte preto osemdesiat percent času prezentovaniu svojich riešení a diskusii o nich, nie tvorbe siahodlhých plánov. Dve diskusie s klientom môžu veci urýchliť viac ako polročná analýza.“
