Počas materskej dovolenky založila facebookovú skupinu pre všetky šikovné mamy a za jedinú noc sa do nej pridalo 500 žien z celého Slovenska. Prečítajte si príbeh Andrey Kováčovej, matky a podnikateľky, ktorá pri prechádzke s dcérkou pochopila, že život na materskej nemusí byť len čierno-biely a pokojne môže znamenať aj začiatok podnikateľskej kariéry.
Dnes projekt ČO DOKÁŽE MAMA združuje 30 000 mám z celého Slovenska. Mnohé mamičky si medzi výmenou plienok a žehlením dupačiek nájdu čas aj na niečo, v čom objavia svoje zručnosti nielen ako matky, ale predovšetkým ako ženy. Niektoré sa pustia do vyšívania, iné sú zručné vo fotografii, ďalšie maľujú, háčkujú, kódujú weby či doučujú. A paradoxne popri mamičkovských povinnostiach stíhajú toho oveľa viac, ako kedykoľvek predtým. „Žena ako matka nadobúda úplne nové poznanie, zrazu má iné hodnoty a začína odkrývať svoj potenciál. Materstvo je pre ženu najlepšie obdobie na to, aby obnovila všetko, o čom kedysi snívala.“
Andrea, aký bol tvoj detský sen?
Keď som mala asi 4 roky, pamätám si, ako som s obdivom pozerala na moju veľkú sestru. Vedela čítať, písať, mohla ísť s kamoškami do kina. Myslela som si, že ja som odkázaná na večnú nudu doma s bábikami, ktoré ma vôbec nebavili. Každý deň som sa modlila: „Pane Bože, prosím Ťa, daj aby som sa nikdy v živote nemusela nudiť.” To bol môj úprimne jediný veľký detský sen. Aby som mala vždy dostatok schopností a vynaliezavosti na to, aby som sa nikdy v živote nemusela nudiť. Alebo aby som nebola odkázaná na to, že mi činnosť vymyslí niekto iný. V tom detskom rozumčeku som ani netušila, že som si vlastne vymodlila môj prirodzený zmysel pre podnikanie. Nemať nad sebou zamestnávateľa, ktorý vám presne určí, čo máte robiť. Nudu si viem zahnať aj sama, budovaním svojich vlastných snov.
Akú školu si študovala?
Štúdium som absolvovala na univerzitách na Slovensku, v Nemecku, Rakúsku a USA. Po troch semestroch na Ekonomickej univerzite v Bratislave som prerušila štúdium a odišla žiť do Veľkej Británie, kde som dva roky pracovala a podnikala. Po návrate z Anglicka a úspešnom ukončení štúdia medzinárodných vzťahov na Slovensku, som cez štipendijný program Európskej Únie získala prestížne štipendium na štúdium v zahraničí. Prvý titul som získala na univerzite v Lipsku v Nemecku a po udelení ďalšieho štipendia som odišla študovať na semestrálne štúdia do Santa Barbary v Kalifornii a do Viedne. Možnosť absolvovať vysokoškolské štúdium na Slovensku aj v zahraničí, cestovanie po celom svete a praktické stáže v rôznych organizáciách mi otvorili nové horizonty skúseností a poznania a v neposlednom rade som si uvedomila, že zmenu netreba chcieť, zmenou treba byť.
Čo je pre teba najväčším životným darom?
Bola som vzdialená niekoľko tisíc kilometrov od domova, keď mi v priebehu troch rokov zomreli obaja rodičia, milovaná babička a jediná sestra sa odsťahovala do USA. Moji rodičia vo mne zanechali obrovské posolstvo. Posolstvo, že život je krátky. Že tu nie sme večne. Naučili ma vážiť si dar života. Ten najväčší dar, ktorý všetci vlastníme je čas. A toho máme k dispozícii všetci rovnako, aby sa niekto necítil ukrivdený alebo menej obdarovaný. Je však na nás, ako ho využijeme. Vďačím mojim rodičom za pochopenie, že svedomitou zodpovednou prácou dosiahneme všetky naše sny. A netreba mať k tomu to neuchopiteľné šťastie, ktoré všetci hľadáme a ktoré nám verne slúži ako výhovorka k nedosiahnutým plánom.
Svoje poslanie buduješ prostredníctvom projektu Čo dokáže mama. Čím to je, že ako matka si dokázala rozbehnúť biznis, o ktorom vedia už aj v zámorí?
Áno, dnes som mamou dvoch krásnych detí. Stojím pevne na svojich nohách, rozhodnutá, že napriek tomu, že neviem, ako dlho budem na tejto zemi, chcem po sebe zanechať viditeľnú stopu. Stopu lásky, stopu pomoci a povzbudenia iných. A keďže som mamou, chcem aby moje poslanie pocítili hlavne mamy.
Pred nástupom na materskú dovolenku som bola veľmi pracovne nasadená. Už ako 19 ročná som podnikala v zahraničí a bezprostredne po ukončení štúdia som založila medzinárodnú organizáciu, zameranú na vyhľadávanie stáží a junior pracovných pozícií pre študentov. Zakrátko som vďaka tejto organizácii získala podnikateľské ocenenia doma i v zahraničí. V roku 2014 som získala cenu v súťaži Podnikateľka Slovenska. Absolvovala som podnikateľský akcelerátor, rôzne podnikateľské kurzy, naučila som sa viesť financie a robiť marketing.
Chcem tým povedať, že vedenie medzinárodných projektov ako je Čo dokáže mama, ktorý dnes funguje už v piatich krajinách, sa nezaobíde bez relevantných skúseností. Neustála tvorba nápadov, ich následná implementácia, vedenie tímu, marketing, vydavateľská tvorba a komunikácia s desiatkami tisíc mamičiek si vyžaduje veľkú dávku sebadisciplíny a organizácie času. Zvlášť pri dvoch maličkých deťoch.
Kedy u teba vznikla myšlienka založiť projekt Čo dokáže mama?
Pamätám si, ako by to bolo dnes. V júli 2015 sme sa s deväťmesačnou dcérkou vybrali na prechádzku na čerešne. Ona bola šťastná, bláznila sa v kočíku a načahovala sa za čerešňami. Po chvíľke zaspala a ja som sa ponáhľala domov, aby som stihla všetky svoje plány. Navariť, upiecť tortu pre susedku, pripraviť sa na doučko z angličtiny. Mala som vždy kopec plánov na čas, keď Peťka zaspí. V tom momente som sa zamyslela nad tým, čo asi v tejto chvíli robia ostatné mamy. Peťka je pre mňa stred vesmíru, no uvedomila som si, že v momentoch, keď spí a moju prítomnosť zvlášť nepotrebuje, by som rada venovala čas niečomu, v čom sa môžem realizovať aj inak ako mama.
Čo si urobila ako prvé po tom, čo si sa vrátila z prechádzky domov?
Všetko mi začalo víriť hlavou na plné obrátky. Zavolala som manželovi Peťovi a povedala som mu, o čom uvažujem. Na papier som si spísala všetko, čo viem a čo by som zo svojich zručností vedela ponúknuť ľuďom.
Napísala som si, že viem fotiť, ovládam angličtinu a z predchádzajúcej firmy mám skúsenosti s upravovaním životopisov. Oslovila som kamarátky zo sídliska a opýtala som sa ich, čo stíhajú ony robiť popri starostlivosti o svoje deti. Zistila som, že jedna pečie koláče, druhá vo voľnom čase varí lekváre a ďalšia doučuje nemčinu. Postupne som zistila, že takmer všetky moje kamarátky – maminy sa púšťajú do rôznych skvelých aktivít, keď im deti pospia. Doposiaľ však neexistoval nikto, kto by všetky tieto ženy podchytil a pomohol im zviditeľniť sa, prípadne, rozbehnúť malé kreatívne podnikanie. Ešte v ten večer som založila facebookovú skupinu s názvom Čo dokáže mama. Videla som, že som trafila do čierneho, keď sa za prvý deň do nej pridalo takmer 500 žien z celého Slovenska.
Akoby to bola naozaj diera na trhu a ženy čakali iba na teba. Akým spôsobom uľahčuješ ženám podnikanie a prečo sa im oplatí pridať do facebookovej skupiny?
Podnikanie vyžaduje celého človeka. Snažím sa, aby mamička, ktorá sa odhodlá na podnikateľskú cestu, bola odľahčená od mnohých povinností spojených s marketingom a legislatívou. Tým, že je momentálne v skupine takmer 30 000 žien, reklama sa tvorí prirodzene.
Stačí, ak mamička, ktorá niečo tvorí, pridá do skupiny fotku s popisom produktu či služby a okamžite sa zobrazí tisíckam členov tejto skupiny. Po troch rokoch fungovania sa projekt rozrástol a dnes už funguje so stabilným tímom, s ktorým neustále vymýšľame ďalšie podporné aktivity – organizujeme Mama trhy v rôznych slovenských mestách, aukcie pre mamky s finančnými ťažkosťami, vedieme vydavateľstvo a sme veľmi aktívne v mediálnom zastrešení projektu. Veľmi vychytená je aj naša súťaž O najkrajší výrobok od mamky, kde ponúkame víťazkám zaujímavé ceny, rozsiahlu mediálnu kampaň, kurzy na zlepšenie zručností, študijnú literatúru či dovolenku pre celú rodinu.
Pokiaľ ide o legislatívu, každá mama má možnosť stiahnuť si nášho legislatívneho sprievodcu Materská na maximum, v ktorom je veľmi jednoducho a v kocke spísané, ako predávať svoju tvorbu a na čo si dať pozor. A tak mamička nemusí tráviť hodiny na internete hľadaním relevantných informácií v rôznych článkoch a zákonoch a môže naplno rozvíjať to, čo ju skutočne baví.
Poznáš prípad ženy, ktorej podnikanie sa rýchlo rozbehlo vďaka projektu Čo dokáže mama?
Takýchto príbehov poznám mnoho a stále sa tešíme z nových krásnych recenzií.
Jeden za všetky – Mamka Broňa vyrábala ergonomické nosiče pre svoju dcérku a pár známych. Vďaka víťazstvu v našej súťaži sme jej zabezpečili veľkú mediálnu kampaň. Prostredníctvom článkov v novinách a časopisoch sa jej šitie nosičov rozbehlo natoľko, že o ne prejavili záujem až v Dubaji.
Veľkou výhodou projektu je, že mamy sa môžu navzájom spájať a vytvárať vzájomné synergie, ktoré dopomôžu k budovaniu podnikania nejednej z nich. Každá z nás vyniká v niečom inom. Jedna sa vyzná v grafických prácach a pre iné ženy navrhuje logá, ďalšia robí odborné poradenstvá, iná ponúkne svoje účtovníctvo. Ženy v skupine si navzájom pomáhajú a nemusia robiť všetko samy. To nesmierne uľahčí rozbeh mnohých sľubných podnikateľských nápadov.
Prečo je podľa tvojho názoru materská dovolenka vhodný čas na rozbeh podnikania? Môže byť nedostatok času pre mamičku prekážkou, ktorá jej bráni v podnikaní?
Určite to nie je jednoduché. Je to tá najťažšia cesta, ktorú si môže mama zvoliť. Popri deťoch je času málo a keď žena niekde pridá, inde musí ubrať. Najmä zo začiatku idú tieto aktivity na úkor spánku, čo sa následne odrazí na nervozite či zdravotných problémoch. Človek si preto musí poriadne zvážiť, či mu rozbeh podnikania práve počas materskej, skutočne stojí za to.
Ja som zástancom takej prirodzenej cesty. Je úžasné práve v období materskej dovolenky zistiť, čo nás skutočne napĺňa a baví, priučiť sa novým zručnostiam, vrátiť sa k detským snom a vrhnúť sa do niečoho, čo nás vytrhne z neustáleho kolobehu materských povinností. Jednoducho, len tak vyvetrať hlavu. Ak časom zistíme, že sme v tom naozaj dobré, že nás naša záľuba baví natoľko, že si už nevieme predstaviť vrátiť sa po materskej do klasického zamestnania, potom je na mieste uvažovať o založení živnosti.
Myslím, že hodnotným faktom je, že dnes už mamy vďaka projektu Čo dokáže mama majú okamžitú spätnú väzbu na svoje kreatívne záľuby. Od reakcií ostatných mamín si môžu otestovať či sú ich výrobky alebo služby dostatočne originálne, či majú primeranú cenu a či majú možnosť uspieť v konkurencii. A to je pri rozbehu čohokoľvek poznatok na nezaplatenie.
Na podnikanie sú potrebné rôzne vstupné investície. Dovolia si ženy riskovať, keď je rodina odkázaná len na jeden príjem?
Ak má žena to šťastie, že rodina nie je odkázaná na jej príjem a partner dokáže vykryť výdavky počas obdobia materskej dovolenky, má možnosť uvažovať nad rozbehom podnikania. Sociálne príspevky nie sú vysoké, avšak zabezpečia aké-také vnútorné pohodlie. Samozrejme, radím, aby mama zvažujúca podnikanie, uvažovala veľmi striedmo a postupne. Dôležité je urobiť si dôkladnú finančnú analýzu príjmov a výdavkov. Nie je to nič odstrašujúce, pretože v začiatkoch ide vlastne len o to, zamyslieť sa, spísať si z čoho chcem zarábať a aké výdavky mi z tejto činnosti vzniknú. Ak od začiatku vidím, že výdavky budú dlhodobo prevyšovať príjmy, je potrebné podnikateľský zámer prehodnotiť už v začiatkoch.
Najlepšie sa človek naučí, keď jednoducho veci skúsi. Ja som sa tiež v živote najviac naučila na vlastných chybách a pádoch. V mojej poslednej firme som zaplatila tisícky eur za webovú stránku, ktorá nakoniec nepriniesla želaný úspech, pretože nemala dostatočný počet pravidelných návštevníkov. Aj preto v rámci terajšieho podnikania vsádzam na záujem ľudí skôr, ako investujem do drahých technológií.
Nečakala si, že sa projekt rozbehne takou rýchlosťou a nemohla si sa pripraviť na veľký počet ľudí. Pomáhal ti na začiatku niekto?
Na začiatku som robila všetko úplne sama. Peťka mala len 9 mesiacov, takže mi to dalo značne zabrať. Organizovala som prvé Mama trhy vo viacerých mestách na Slovensku, robila rozhovory do médií, starala som sa o skupinu na Facebooku, komunikovala som s mamičkami a písala e-booky na podporu mám, ktoré chcú začať podnikať. Na začiatku som poznala takmer každú maminu v skupine. Zaujímala som sa o ich osudy a často som si s nimi písala. Prvý rok som pracovala na maximum a vtedy mi bol veľkou oporou manžel. Veľakrát vykryl domácnosť, povysával a postaral sa o dcérku, keď som sa chcela venovať projektu.
Ako vyzerala tvoja domácnosť či život na materskej?
U nás doma je sranda. Asi nie som veľký puntičkár, to musím priznať, takže ma napríklad vôbec nešokuje neutretý prach. Živiť akúkoľvek aktivitu popri malom dieťati si vyžaduje veľkú dávku sebadisciplíny. Na obdobie niekoľkých rokov som sa úplne vzdala kávičiek s kamarátkami, filmov či môjho obľúbeného čítania. Sústredila som sa viac-menej na to, aby som všetko stíhala a aby sme mali ako-tak navarené. Dcéru som dojčila do dvoch rokov. Stále som ju mala v nosiči či šatke a každodenné činnosti sme robili spoločne. Mala som ju na sebe, keď som varila, keď som natáčala videá na FB, aj na Mama trhy som ju nosila stále so sebou. Dosť času mi ušetrili rôzne „vylepšováky“, ktoré si každá mamička postupne vytvorí.
Napríklad?
Často som písala do skupiny, nech si my, akčné mamky, navzájom poradíme, ako všetko stíhať. Obyčajne si však každá žena vymyslí niečo, čo jej samej vyhovuje. Napríklad som si privstala. Za tie dve hodiny, kým ešte malá spala, som dokázala veľmi veľa urobiť. Už by som však maminám neodporúčala, aby fungovali tak, ako vtedy ja. Nemyslím si, že je dobré ísť za hranicu vlastných síl.
Ako to myslíš? Podnikaniu sa predsa musíš venovať, ak chceš profitovať
Áno, určite, začiatky sú ťažké. A samozrejme, do podnikania treba vynaložiť veľa energie, ale ak je podnikateľský nápad skutočne životaschopný, rozbehne sa aj vtedy, keď si doprajeme viac spánku a kvalitného času stráveného s deťmi. Ženám odporúčam, aby si nechali na rozbeh svojho podnikateľského sna dlhšie obdobie a vyhli sa vyhoreniu. Ja som chcela mať všetko hneď, ale s odstupom času si myslím, že by sa svet nezrútil, keby v skupine nebolo, napríklad, toľko aktivít.
Asi treba niekde ubrať a uvedomiť si, že nedá sa podnikať popri dieťati, a zároveň mať dokonale čistú domácnosť...
Keď sa žena rozhodne popri dieťati podnikať, musí znížiť nároky na iných frontoch. Nemôže rozvíjať podnikanie, a zároveň od seba očakávať dokonalý poriadok v byte, teplú večeru na stole, bábovku v rúre a program pre deti ako od skúseného animátora. Treba trochu prehliadať a prihliadať. Deň má 24 hodín pre každú z nás a keď niekde pridáme, inde musíme zákonite ubrať. Je to v poriadku, nikto sa tu nehrá na supermana.
Máš pocit, že si pri starostlivosti o dcérku niečo zanedbala?
Myslím, že nie. Peťka žila so mnou aktívny život a ako som spomínala, bola stále pri mne. Deti vnímajú mamu a keď vidia, že je aktívna, vôbec to pre ne nie je na škodu. Myslím si, že z Peťky by nevyrástlo také šikovné dieťa, keby som celé dni jedla čipsy a pozerala telku. Od malička so mnou všetko zdieľala a sledovala ma pri práci. Teraz má 3 roky, vie počítať a ovláda celú abecedu. Nemyslím si, že som niečo zanedbala. V niektorých momentoch mi však bolo ľúto, že sa musela zahrať sama, keď som niečo potrebovala vybaviť, ale myslím, že v konečnom dôsledku som dala zo seba maximum.
Nevyčítal ti manžel prácu alebo ti pri hádke nevyhodil na oči, že by si už mohla začať riešiť aj niečo iné?
Jasné, že mi vyčítal. Niekedy ma neznášal. :) Hlavne na začiatku, keď som celé dni sedávala za počítačom a podnikanie ešte neprinášalo viditeľný osoh. Prvé dva roky sme nemali žiaden zisk, len samé investície a myslím, že so mnou trošku strácal trpezlivosť.
Svokrovci sa často čudovali, ako dokážem toľké hodiny stráviť za počítačom. Asi si mysleli, že sa hrám počítačové hry. :) No ja som im tvrdila, že pracujem a keď počkajú, uvidia, že z toho bude veľká vec. Dnes sa z toho všetci smejeme. Môj projekt sa rozrástol do niekoľkých krajín a žneme jeden úspech za druhým. Už sú aj moji „neveriaci Tomášovia“ celkom nadšení.
Bola si trpezlivá aj v negatívnych situáciách?
Určite, musím byť vytrvalá za každých okolností. V mojej práci musím neustále niečo riešiť. Robiť s desiatkami tisíc ľudí nie je jednoduché. Ľudia majú rôzne dni, motívy a nálady a vtedy treba zostať nad vecou. Ale priznávam, nie je to vždy jednoduché.
Kedy sa ti podnikanie rozbehlo natoľko, že si si mohla povedať, že už zarábaš?
Samotný projekt Čo dokáže mama zatiaľ nezarába, v rámci neho sa zameriavam na podporné aktivity pre mamy a charitatívnu činnosť. Zisk prináša predaj kníh z nášho vydavateľstva, ktoré som založila v rámci projektu.
Okrem knižiek o legislatíve a účtovníctve, píšem aj motivačné knihy pre ženy a s mamičkou Diankou spolupracujeme na tvorbe detských knižiek – Moji ovocní kamaráti a Moji zeleninkoví kamaráti. Pripravujeme aj ďalšie zaujímavé aktivity a veľkým projektom bude webová stránka, ktorú spustíme už čoskoro.
Ako postupne vznikal tvoj tím?
Na projekte so mnou spolupracuje šesť žien a spolu tvoríme dokonale zohratý tím. Každá z nás vie, čo má robiť a navzájom sa dopĺňame. Ak človek pracuje v dobrom tíme, dosiahne oveľa viac, ako keď je sám. Po prvom roku som začala spolupracovať s Evičkou. Žije na Malte, kde založila skupinu kreatívnych mamičiek pod značkou Čo dokáže mama. Pomohla mi s organizáciou jednej súťaže a moje prvé video preložila do angličtiny. Dnes sa venuje marketingu, súťažiam a spracovaniu knižných objednávok. Na organizáciu trhov som si prizvala Heňu, s Diankou spolupracujeme vo vydavateľstve – píše básničky a komunikuje s grafičkou a ilustrátorkou. Janka je účtovníčka, Tami sa venuje sociálnym sieťam a Janka organizuje aukcie.
Sedem žien v tíme – neleziete si na nervy?
Nie, lebo sa nestretávame. :) Každá z nás pochádza z iného mesta a pracujeme z domu.
Aká je teraz tvoja úloha v práci?
Riadim celý projekt, komunikujem s tímom a potenciálnymi partnermi. Mám veľmi veľa nápadov, ktoré si v rámci tímu vždy nejako podelíme. Pokladám sa za vizionára, ale nie som dobrý doťahovač. Preto je dôležité, aby sme sa navzájom dopĺňali.
Mnohé činnosti ti odpadli. Ako vyzerá tvoj pracovný deň?
Posledný mesiac mám doma super „vychytávku“ – konečne som sa odhodlala, začala mať rada samú seba a uznala som, že lepšie bude, keď niektoré aktivity v domácnosti proste delegujem. A tak k nám pár krát do týždňa začala chodiť veľmi zlatá tetuška – dôchodkyňa, ktorá v rámci svojho voľného času, kočíka nášho Šimiho, číta si knižky s Peťkou, keď nie je v škôlke a ja môžem nerušene pracovať. Tri hodiny intenzívnej práce denne mi úplne stačia. O dvanástej navarím obed, idem pre Peťku do škôlky a poobede trávim čas s deťmi.
Aký timemanažment majú zvoliť mamičky, ktoré si nemôžu dovoliť výpomoc a dieťa majú celý deň pri sebe?
Najdôležitejšie je napísať si plán dňa. Ja mám zošit a počas dňa si začiarkujem činnosti, ktoré som urobila. Nemusíte sa ho však striktne držať, aby ste sa zbytočne nestresovali. Sú dni, kedy vám dieťa nedovolí odbiehať za prácou a vtedy treba z niečoho upustiť. Denný to-do-list je pre mňa veľkým pomocníkom, aby som nemusela všetko držať v hlave.
Ďalšia rada je vstávať skôr ako dieťa. Samozrejme, len ako je to možné, lebo poznám mamky, ktorých deti buntošia od piatej. Staršie dieťa zapájam do každej domácej práce. S Peťou spolu nakladáme do pračky, varíme, upratujeme a doteraz som jej neprezradila, že to nie je hra. :) Naučila som sa nečítať maily ak viem, že v danej chvíli na ne nemôžem odpovedať. To ma zbytočne stresuje. A nemám veľké časové prestoje počas dňa, nepijem kávu, neponevieram sa len tak bez činnosti a keď idem pracovať, tak naplno. Využijem každú voľnú chvíľu, keď Šimon spí a Peťka sa hrá. Ak chce človek niečo dokázať, musí byť disciplinovaný.
