Veľa žien si nedokáže predstaviť vypadnúť z pracovného tempa, keď idú na materskú dovolenku. Niektoré z nich preto začnú podnikať s dieťaťom na rukách.
Je všeobecne známe, že ženy na Slovensku začínajú podnikať neskôr ako muži. Až tretina z nich podľa dát Global Entrepreneurship Monitor štartuje svoj biznis vo vekovom rozmedzí 35 až 44 rokov. Ide teda o obdobie po materskej dovolenke – či už jednej alebo viacerých.
Podľa analýzy ešte nie je úplne bežné, že sa podnikanie žien rozvinie v prvých rokoch života dieťaťa, no už teraz poznáme niekoľko úspešných biznis nápadov, ktoré vznikali práve niekde medzi kočíkovaním a poobedným spánkom.
Myšlienky na podnikanie prichádzajú z rôznych dôvodov. Niektoré sa rodia prirodzene, iné prídu s nedostatkom možností pre pohodlie dieťaťa. V takýchto momentoch bývajú mamy odhodlané a do biznisu sa púšťajú s dávkou optimizmu, že môžu byť prospešné nielen pre svoje dieťa, ale aj spoločnosť ako takú.
Šikulkovo: Ako sa naučiť zaviazať šnúrky
Príbehov o premyslenom vopred naplánovanom biznise je mnoho, no len máloktoré úspešné podnikanie vzniklo z úplnej náhody. Ukážkovým príkladom je príbeh mladej mamičky Zuzany Štefancovej, ktorá začala podnikať po tom, ako si jej dcéra nevedela zaviazať šnúrky. „Vymyslela som edukačnú hračku z dreva v tvare detskej topánočky,“ opisuje nápad, ktorý sa neskôr stal hitom a Zuzke priniesol víťazstvo v súťaži Podnikateľka roka 2017.
Cesta k oceneniu však nebola jednoduchá a z času na čas sa majiteľka na nej poriadne potrápila. „Spočiatku som bola trochu skeptická,“ priznáva Zuzka, „nevedela som, ako sa to celé vyvinie a či budú mať ľudia o moje výrobky záujem.“
Zuzkino podnikanie sa časom rozšírilo aj o iné edukačné hračky, vďaka ktorým si deti rozvíjajú jemnú motoriku, trpezlivosť a sústredenie. Základom každej hračky je pomaľovaná drevená preglejka slúžiaca napríklad na prevliekanie šnúrok, zapletanie vrkočov či navliekanie písmen v abecednom poradí.„S hračkami sa naučia správne držať pero a používať ceruzky ešte v predškolskom veku, čo im neskôr uľahčí vnímanie v škole a môžu napredovať oveľa rýchlejšie ako iné deti,“ vysvetľuje Zuzana.
Prvé drevené hračky vznikali pod rukami Zuzkinho manžela a končili hlavne u rodinných známych. „Prvé kusy som rozdávala zadarmo,“ zdôveruje sa Zuzka a dodáva, že k založeniu živnosti ju posunula až skúsenosť na výstave v Inchebe. „Tam sa moje výrobky zapáčili ľuďom natoľko, že som sa rozhodla pustiť do podnikania naplno a založila som značku Šikulkovo.“
Kura Harabura: Spestruje čisto bielu nudu
Okolnostiam vzniku podnikania Zory Puškáčovej predchádzalo narodenia prvého syna. Do výbavy dostala množstvo čisto bielych detských „bodyčiek“ a dupačiek, ktoré si chcela trochu spestriť. „Vyrobila som si niekoľko veselých a netradičných grafík. Úplne prvá bola „ešpézetka“ CI CAVEC, lebo už vtedy som bola rozhodnutá pre dojčenie,“ spomína Zora na začiatky.
Postupom času čoraz viac obdarovávala svojimi výrobkami kamarátky či rodinných známych a keďže sa stretli s pozitívnym ohlasom, skúsila ich ponúknuť na Sashe - no niekoľko mesiacov sa vôbec nič nepredalo. Paradoxne, prvý záujemca prišiel v čase, keď to najmenej očakávala. „Prvú objednávku som dostala v zime na dva kusy detských body s krátkym rukávom. Zákazníčke som ich poslala krásne zabalené vo vlastnoručne vyrobenej kartónovej krabičke,“ opisuje Zora zlomový moment podnikania. Od toho dňa si svojpomocne po večeroch chystala jednoduchý e-shop, ktorý spustila do sveta koncom marca 2015.
Po prvom tucte objednávok už žehlička nestačila, a tak zakúpila najlacnejší termolis a profesionálne strečové transfery až z Ameriky.
S pribúdajúcimi objednávkami prišli aj prvé prekážky a Zorka musela po pár mesiacoch kúpiť nový kvalitnejší termolis, ktorý vydrží veľmi vysoký tlak, potrebný na aplikáciu strečových transferov. Napriek tomu, že výsledkom boli mimoriadne kvalitné potlače, aj tento lis po roku praskol, a tak sa majiteľka rozhodla pre radikálny krok. „Na jeseň 2017 som urobila najväčšiu investíciu a vzala si leasing na DTG, čo je priama potlač textilu. Kúpila som obrovský tlačiarenský stroj s dvoma lismi a penetračnou funkciou na predprípravu látok,“ hovorí Zora a dodáva, že momentálne neexistuje kvalitnejší technologický postup na tlač textilu.
Po dvoch rokoch dosiahla Zora vo firme technologický vrchol, no cesta naň rozhodne nebola jednoduchá. Sú za tým pokusy - omyly a hlavne hodiny práce a ponocovania do pol tretej rána, zatiaľ čo deti spia.
Jej hnacím motorom je pozitívny feedback od zákazníkov, ktorí ju na
Facebookovej stránke hodnotia najvyššou známkou 5.0. Jej receptom bolo
odhodlanie robiť so základnými technológiami vo vysokej kvalite, a to
nonstop bez zbytočných výdavkov a povoleného prečerpania na účte.
Korkii: Od vína ku hračkám z korku
Jana Troppová sa vzdala pozície vysokopostavenej manažérky, aby sa ako slobodná matka mohla osamostatniť a venovať čas dcére. Jej podnikateľský príbeh sa začal písať pred dvomi rokmi pri popíjaní vína s kamarátkou Líviou.
Spoločne sa zaujímali o netradičné hračky z korku, ktoré boli pre deti oveľa bezpečnejšie ako klasické plastové. Jankino nadšenie postupne prerástlo do biznisu a dnes je jednou z najväčších výrobkýň korkových hračiek v Európe.
Zaujímavú podnikateľskú inšpiráciu objavila až v Portugalsku, ktoré je najväčším producentom korku na svete. „Mnoho ľudí netuší, kde všade sa korok využíva a predstavujú si ho iba v zátkach na vínových fľašiach,“ hovorí Janka. Ona sama si vraj prešla rôznymi školeniami ohľadom spracovávania, sušenia a skladovania tohto prírodného materiálu. Časom sa od hračiek prepracovala až k výrobe detského korkového nábytku, ktorý v Európe nepozná konkurenciu.
Cesta k výrobe netradičných hračiek nebola jednoduchá a Janke trvalo mesiace, kým sa vôbecodhodlala do celého kolobehu pustiť. Jej výhodou boli manažérske skúsenosti z predošlých firiem, kde ako líderka 150 zamestnancov dokázala vo firme navýšiť obraty o 100 percent. Rozhodujúcim momentom k začiatku podnikania bola prvá oslava narodenín Jankinej dcéry, kedy dala výpoveď v korporáte a založila značku Korkii.
Barefootovo: Vyrábajú imitáciu detskej chôdze naboso
Výber vhodnej obuvi pre dieťa býva pre rodičov poriadnou misiou. Mäkké, tvrdé, ľahučké či pevné? S podobnými otázkami sa trápila aj mladá mamička na materskej dovolenke, keď ani po hodinách strávených nákupmi nenašla pre dcéru pohodlné topánky.
Kľúčovým momentom v živote Pavlíny Liškovej bolo až kliknutie na stránku s doposiaľ neznámou barefootovou obuvou, ktorá je pravým opakom klasickej ortopedickej. „Podrážka je mäkká a špička anatomicky tvarovaná. Barefoot topánočky pripomínajú chôdzu naboso, pretože v nej dieťa cíti povrch terénu a prirodzene pohybuje prstami,“ vysvetľuje Pavlína, ktorej sa takáto obuv zapáčila, no na Slovensku ju nevedela zohnať.
Tovar bolo treba objednať až z Ameriky a Pavlíne stále behalo hlavou: „Prečo u nás barefooty ešte nikto nepredáva?“ Raz večer pri sledovaní TV opäť prišlo na tému – topánky a vtedy Pavlin manžel vyhlásil, aby si otvorila vlastný obchod. Od toho momentu nemohla vypustiť nápad z hlavy, a tak sa ho rozhodla zrealizovať. Obchod nazvala Barefootovo.
Jej príprava na podnikanie bola však nulová. „Do podnikania som vstupovala nepripravená, bez skúseností a s veľmi malou sumou na účte,“ hovorí úprimne. Niečo mala našetrené od rodičov na vkladnej knižke, niečo investoval jej manžel.
Uspieť dokázala napokon len vďaka výdrži a chuti nevzdávať sa ani v tých najťažších chvíľach. Neraz ju vraj dobehlo vlastné zdravie a pod vplyvom dlhodobého stresu skončila jedného dňa v nemocnici. Odvtedy sa u Pavly mnohé zmenilo, no aj s odstupom času radí „pustiť sa do podnikania naplno, aby ste si neskôr mohli povedať, že ste pre úspech urobili všetko, čo je vo vašich silách“.
IFRSbox: Online poradenstvo pre celý svet
Silvia Mahutová pracovala na vysokej pozícii v audítorskej a poradenskej firme. Po odchode na materskú dovolenku jej začali chýbať pracovné povinnosti a uvažovala nad tým, ako zužitkovať svoju energiu a venovať sa práci z domu.
Jedného dňa narazila na vzdelávacie video o programovaní. „Povedala som si, že niečo také chcem spraviť o IFRS, pretože som tejto oblasti dobrá a podobný produkt zatiaľ neexistuje,“ spomína na moment, kedy už v nej driemala myšlienka na podnikanie.
V roku 2009 založila stránku ifrsbox.com, na ktorej sa venuje medzinárodným štandardom pre finančné vykazovanie (IFRS). Uverejňuje na nej články, vzdelávacie videá a zároveň ponúka platené elektronické vzdelávacie kurzy.
Začiatky podnikania boli náročné a rozbeh prichádzal postupne. „Na začiatku mal môj web návštevnosť zhruba 30 ľudí.“ Dnes dostáva Silvia stovky ďakovných mailov ročne z rôznych krajín sveta. Jej kurzy si do dnešného dňa kúpili študenti z viac ako 130 krajín a jej stránku mesačne navštívi vyše 200-tisíc študentov, účtovníkov, finančných riaditeľov a učiteľov.
Pravidelné tržby mala Silvia až po troch rokoch od začiatku podnikania. „Prvé roky boli pre mňa ako matku dvoch malých detí ťažké,“ priznáva po čase. „Chcela som s tým skončiť. Stokrát. Hlavne v období, keď sa stránke nedarilo, nemala dobrú návštevnosť a neprinášala žiadne príjmy. Môj muž vtedy hovoril, aby som zodvihla hlavu a pokračovala.“
V roku 2012 začala jej stránka vynášať niekoľko stoviek eur mesačne a vtedy si uvedomila, aký veľký potenciál má jej nápad. „Povedala som si, že sa do toho zahryznem a viac nepustím.“ Odvtedy úspešnosť stránky raketovo stúpala.
Čo dokáže mama: Jedno miesto, tisícky nápadov
Mamy na materskej dovolenke majú čo robiť, aby zvládli všetky povinnosti. V roku 2015 patrila medzi tieto ženy aj Andrea Kováčová, mama, ktorá mala stále plno práce a túžila toho stihnúť ešte viac.
Podnikateľský príbeh mladej Slovenky sa začal písať jedného dňa na prechádzke s deväťmesačnou dcérou. V hlave jej hmýrilo kopec nápadov, do čoho sa pustí, keď malá zaspí. Hoci je pre ňu dcéra stredom vesmíru, uvedomila si, že v čase, keď spí, by sa chcela realizovať aj inak ako mama.
Po príchode domov oslovila kamarátky zo sídliska a zisťovala, čomu sa stíhajú venovať popri deťoch. Zistila, že jedna pečie výborné torty, iná sa našla v ručných prácach, ďalšia má skúsenosti s účtovníctvom či precvičovaním aerobiku. Uvedomila si, že doposiaľ neexistoval nikto, kto by všetky šikovné ženy podchytil a pomohol im zviditeľniť sa.
Andrea ešte v ten večer založila facebookovú skupinu s názvom Čo dokáže mama a zdalo sa, že trafila do čierneho. V priebehu pár hodín sa do nej pridalo 500 žien z celého Slovenska a ich počet postupne stúpal. Momentálne je v skupine viac ako 30 000 žien, ktoré sa odhodlali podnikať aj vďaka projektu Čo dokáže mama, ktorý ich odbremení od mnohých povinností spojených smarketingom a legislatívou.
Sestrice: Nosiče našich predkov
Sestry Slávka a Barbora otehotneli v podobnom čase a po pôrode začali využívať na nosenie svojich detí šatky. Ich tradícia je na Slovensku už od pradávna, no obnovenie prišlo až na základe sesterského podnetu. Spočiatku skúšali rôzne zahraničné značky, pretože slovenská alternatíva šatiek v tej dobe neexistovala. Sestry začali premýšľať nad tým, čo by znamenalo, ak by sa takejto výrobe chceli venovať.
Hľadaním vhodného výrobcu strávili celé mesiace, kým napokon našli tkáčovňu v Českej republike, ktorá bola schopná utkať im látku na šatky v kvalite a pevnosti podľa ich predstáv. Spoločnosť Sestrice založili v roku 2015 a odvtedy sa nezastavili.
Dodnes vyrobili sto druhov šatiek, pričom každá má svoje unikátne meno. Aj kvôli odkazu na tradíciu pripravili prvýdizajn so vzorom kohútika, ktorý sa kedysi používal na krojoch a bol symbolom ochrany.
Sestrice od začiatku podnikania stavili na branding a profesionálne vystupovanie. „Tušili sme, že presne tak nás budú vnímať aj zákazníci,“ hovoria zborovo. A mali pravdu. Dodnes sú jednou z najobľúbenejších značiek nosiacich šatiek pre deti, a hoci konkurencia narastá, slovenské prvenstvo im už nikto nevezme.
Mile: S „bruškom“ k etickej móde
Niet pochýb, že každá mama chce pre svoje dieťa len to najlepšie. Pri výbere detskej výbavy túži urobiť všetko správne, a to nezriedka platí aj pri nákupe detského oblečenia. Otázkami detskej módy sa zaoberali aj kamarátky z tehotenskej jogy, ktoré v mnohých ohľadoch zmýšľali rovnako.
Nepáčili sa im zaužívané stereotypy ako striktne rozdelené oddelenia pre chlapcov a dievčatá či nekvalitné materiály z Číny. Usúdili, že by bolo fajn začať spolu podnikať a priniesť na trh etické oblečenie, do ktorého by obliekli aj svoje deti. Spoločnosť s názvom mile založili v roku 2012. Začínali nevedomky, bez informáciío podnikaní či krajčírskej výrobe.
Dievčatá chceli mať od začiatku prehľad, kde a ako sa ich oblečenie vyrába. Odmietali masovú výrobu z Ázie, a preto vyhľadávali krajčírky výlučne zo Slovenska. Hoci ich slovenská výroba vyjde drahšie, za to je etická a poctivá domáca. Produkty značky mile sa nevyrábajú z metrážnych látok, ale z materiálov špeciálne farbených a potlačených ich vlastným vzorom. Jeho tvorba trvala niekoľko mesiacov v spolupráci s grafickými dizajnérmi a ilustrátormi.
Miriam a Lenka si prvé peniaze požičali od rodičov, čo im vystačilo aspoň na rozbeh. Dnes podnikajú vo veľkom a skôr hľadajú spôsoby, ako si trochu oddýchnuť. Roky driny dali dievčatám poriadne zabrať, no zdá sa, že úsilie stálo za to. Okrem detského oblečenia majú dnes v ponuke aj modely pre rodičov, ktoré si od roku 2014 môžu objedať online alebo majiteľky osobne navštíviť v showroome na Račianskej ulici v Bratislave.
Zaujímajú vás príbehy slovenských podnikateliek? V knihe 49 hrdiniek slovenského biznisu nájdete necelú päťdesiatku inšpiratívnych príbehov žien, ktoré prerazili v oblasti podnikania.
