Krása odevu spočíva nielen v dizajne, ale aj v materiáli a jeho spracovaní. Tradičným krajčírskym remeslom sa môže pýšiť aj naše malé Slovensko a hoci sú jeho korene hlboko v histórii, stále existujú dizajnéri, ktorí sa ho snažia udržať. Jednou nich je aj Ala Krivá, rodáčka z Považskej Bystrice, ktorá sa drží pravidla; menej je niekedy viac.
Hoci bola vyučená krajčírka, nikdy sa tomuto remeslu nechcela venovať. ,,Priemysel bol vtedy pre mňa ako koncentrák. Práca za pásom človeka nijako nerozvíja.“ Po skončení školy odišla pracovať do Anglicka, odkiaľ sa po troch rokoch vrátila, aby si našla zamestnanie na Slovensku. Začiatky tvorby vlastnej značky vznikli v roku 2011 z nedostatku pracovných možností. ,,Nemala som veľmi na výber. K tomu, aby som začala tvoriť ma donútila situácia.“ Spočiatku vyrábala jednoduché zástery, kuchynské chňapky, ozdoby a detské hračky, v súčasnosti známe pod značkou ALALA. Ambície mladej krajčírky však siahali vyššie, a tak vznikol koncept novej značky CILA – pohodlnej a ekologickej módy pre celú rodinu. Sen zrodený z lásky k prírode sa stal skutočnosťou a dnes prijíma Ala zákazky od ľudí z celého Slovenska.
Ako to celé začalo?
Po návrate z Anglicka som sa obzerala po práci, hľadala som možnosti kde sa zamestnať, no nebolo veľmi na výber. Chvíľu som bola na úrade práce, potom som pracovala v nejakom obchode a od 1. augusta 2011 som začala podnikať – povedala som si, že skúsim vyrobiť niečo vlastné. Spočiatku som šila iba zástery, pretože sú najjednoduchšie. Postupne som však zisťovala, že na dizajnových látkach by som prerobila, jeden meter stál okolo 15-20 eur. A tak sme spolu s manželom prešli na výrobu detských hračiek v podobe zvieratiek.
Komu ste predali prvú vyrobenú vec a čo to bolo?
Moja prvá predaná vec bola sliepka a kúpila si ju moja dobrá známa Katka, chcela ma podporiť.
Popíšte okolnosti vzniku online predaja. Po koľkých vyrobených kusoch ste si povedali, že rozbehnete e-shop.
Vyrobila som len zopár záster a hneď som začala šiť hračky. Po krátkom čase som zistila, že sa dá predávať na Sashe online, a tak som do toho šla, chcela som to vyskúšať. Ľudia si ma všimli, malo to celkom rýchly spád. Potom urobil portál Sashe prvý trh, čím som spustila predaj na marketoch. Cez Facebook predávam menej a web som začala robiť až minulý rok.
Pod akou značkou predávate svoje hračky?
Volá sa ALALA. Na nej som sa veľa naučila. Keď som s touto značkou začínala, trh ešte nebol pripravený na to, aby človek platil za hračku alebo zásteru viac peňazí. Ja sama som sa chytila do pasce, bola som doslova otrokom. Robiť ALALU je veľmi náročné remeslo. Výroba jednej hračky trvá niekoľko hodín a ľudia si to vôbec neuvedomujú. Neznášam, keď rodičia neučia deti správať sa k hračkám.
Aký príbeh sa viaže k vašej novej značke CILA?
CILA vznikla z dlhodobého plánu, chcela som niečo zmeniť a postupne som sa dopracovala k výrobe oblečenia. Bol to postupný prerod značky ALALA k niečomu ekologickejšiemu.
Z čoho vznikli názvy ALALA a CILA?
Vznikli veľmi jednoducho. ALALA – lebo ja som Ala a lalala je veselé. Vždy som hľadala niečo, čo je zapamätateľné. CILA vo mne evokovala kozu a ten názov znel dobre aj po anglicky {cajla}, chcela som, aby to bolo zvučné aj v zahraničí.
Existuje rozdiel medzi ALALOU a CILOU, okrem toho, že jedna je zameraná na hračky a druhá na oblečenie?
Je v nich úplne opačná stratégia. ALALA je pestrá, hravá a farebná, CILA je presný opak. Vo farebných materiáloch značky ALALA je viac chemikálii ako v materiáloch, ktoré používam na výrobu CILY. Oblečenie vyrábam najmä z ľanu, pretože je ekologickejší a rozložiteľnejší ako bavlna. Objednávam ho z európskej firmy, pre ktorú je takýto materiál už odpad.
Spotrebovávate teda odpad, ktorý vznikol?
Áno, práve v tom je zmysel upcyclingu. Je to proces premeny odpadového materiálu alebo nepotrebného produktu v nový materiál alebo produkt lepšej kvality. Ponúka možnosť vyberať si len z materiálov, ktoré zostali. Môj prístup k odpadu si nesiem už od detstva. Pochádzam z dvanástich detí a vždy sme bolo vedení ku skromnosti a šetrnosti. U nás bolo oblečenie vždy pokladom, o ktorý sme sa museli starať.
Ako sa dostávate bližšie k ľuďom?
Už tretí rok som členkou Fashion revolution – medzinárodnej kampane pre zlepšenie módneho priemyslu vo svete. Prostredníctvom tímu pre Česko a Slovensko podporujem mladých dizajnérov a prezentujem filozofiu udržateľnej módy. Učím ľudí, aby sa na odev pozerali inak ako len na handru, a aby si uvedomovali prácu, za ktorou sú skutoční ľudia.
Kto tvorí okruh vašich zákazníkov?
Moje veci nekupujú ľudia, ktorí bežne nakupujú v číňakoch. Špecifikujem sa najmä na ľudí, ktorí prechovávajú eko hodnoty. Mojich zákazníkov zaujíma, kde žijú a dbajú na ochranu prírody. Chodia za mnou najmä takí, ktorí sa zaujímajú o ručnú tvorbu a chcú kupovať dizajnové veci s príbehom. Sú to, predovšetkým, mamičky s deťmi. Plán bol obaliť celú rodinu, máme aj pánske tričká a unisex tepláky, ale je mi prirodzenejšie šiť pre ženy. S mojimi zákazníčkami mám blízky vzťah, preto som začala robiť pre mamičky. Po materskej sa cítili nepekné, zakrývali sa a nechceli nosiť šaty – to bola pre mňa obrovská téma. Zameriavam sa na rôzne detaily, ktoré im zakryjú nedostatky a pritom zachovávajú línie peknej ženskej postavy. Chcem, aby sa žena stále cítila ženou a zároveň pohodlne.
Oblečenie značky CILA nesie slogan – ,,rastú s vami“, čo to znamená?
Ja robím veci cez viac veľkostí, sú rastúce a voľnejšie. Niečo sa dá stiahnuť, niečo prispôsobiť, a tak môže oblečenie s deťmi rásť. V mojej tvorbe dbám na kvalitu a na to, aby oblečenie dlho vydržalo. Viem to ušiť tak, aby to dobre vyzeralo na malom aj na väčšom dieťati.
Podliehate módnym trendom?
Ja sa v prvom rade snažím robiť veci pohodlné. Mojim zámerom je zákazníka kompletne obaliť, aby si u mňa vytvoril jeden šatník a oblečenie nosil celoročne. Dnes sa neustále menia módne trendy a pritom ide o malé detaily. Zoberie sa minuloročná kolekcia, zmenia sa farby a hneď je nový trend. Na ľudí tlačia reklamy. Niekedy kupujú vyslovene letné veci, pričom viem, že sa dajú skombinovať aj v zime. Ľudia sa nevedia s odevom hrať. Ja robím oblečenie tak, aby sa dalo použiť na príležitosť alebo v kombinácii s rifľami na bežné nosenie. Je drahšie, ale má praktické využitie. Keď si danú vec oblečiete tridsať krát, vyjde vás to lacnejšie, ako keď si ju dáte raz a vyhodíte ju.
A čo drobné farebné aplikácie na tričkách, nie je to otázka dizajnu a módy?
V tomto ma inšpirovali deti. Vo všetkom hľadám jednoduchosť, už aj deti si kreslia základné motívy ako obláčik, mesiačik, od nich sa dá veľa učiť a pozorovať. Upcycling (vyrábanie z odpadu) bol u mňa prirodzený. Napríklad, čiapky som nezačala vyrábať z toho dôvodu, že bol po nich dopyt a sú trendy, ale preto že zo strihu na nohavice vzniká odpad, a zároveň strih na čiapku. Krúžky na overaloch boli tiež z odpadu. Nad odevom už rozmýšľam úplne inak, teraz sa chystám zo zvyškov látky vyrábať detské čelenky. Takýto spôsobom je z jednej kolekcie 1500 riflí možné vytvoriť ďalších 800 produktov. Robiť z odpadu je pre mňa výzva vytvárať niečo nové.
Dizajnérov lokálnej tvorby je v súčasnosti pomerne dosť. Ako vnímate konkurenciu?
Pre tých, čo robia svoju prácu dobre, konkurencia neexistuje. Dizajnérom v mojej oblasti sa snažím poradiť najmä vtedy, keď vidím, že svoje veci predávajú pod cenu. Malé značky chcú prežiť a ja si uvedomujem, aké náročné je prejsť z obyčajných materiálov, ktoré stoja 5-10 eur, na trvanlivé (fair trade) materiály za 25 eur, ale je to proces, ktorým si musia prejsť. Nie sú pre mňa konkurenciou, ale hodnotou, pretože každý človek v zodpovednej firme musí vytvárať hodnotu a ľudí motivovať.
Kto tvorí váš tím a aké činnosti zastrešujú?
Manžel sa venuje účtovníctvu a spravuje web, Lucka robí grafiku, fotografuje modely, bloguje, a spolu s dcérkou mi robia modelky. Ja fotím kolekcie a šijem. Mám prizvanú aj návrhárku. Vo firme by som nedokázala fungovať bez zázemia.
Kto profituje najviac a ako máte rozdelené financie?
Momentálne je firma v štádiu, kedy do nej opätovne treba vkladať väčšinu zisku. Snažíme sa firmu smerovať k cieľom, ktoré sme si vytýčili. Chceme vytvoriť udržateľnú značku . Preto zatiaľ fungujeme formou odmien.
Majú členovia vášho tímu aj inú prácu?
Áno, manžel učí na ZUŠ, rovnako Lucka, tá je však momentálne na materskej dovolenke. Dizajnérka pracuje externe a má vlastnú prácu.
Predávate na marketoch aj online. Kde to ide lepšie?
Je to komplikované, pretože keď ma ľudia nevidia, kupujú iba cez internet. Teraz už vždy pridám príspevok na Facebook, keď idem niekam predávať. Ľudia chodia na markety radšej, pretože si oblečenie môžu vyskúšať, a navyše, neplatia poštovné. Chodia za mnou cielene, niekedy mám už dopredu dohodnuté zákazky.
Máte stratégiu plánovania?
Po Novom roku som rozmýšľala nad tým, čo bolo zlé a čo by som mohla spraviť lepšie. Mám nejaké nápady, ktoré poviem Lucke, snažíme sa to niekam posúvať. Plánujem dať veci aj do obchodov, aby ich mali ľudia viac na očiach.
Ako sa dá z malej dedinky Jasenica robiť veľký biznis?
Ateliér je súčasťou nášho domu, ľudia si vedia prispôsobiť cestu a tiež funguje pošta. Zákazníci chodia za mnou aj s deťmi, ukazujú im človeka, ktorý pre nich ušil oblečenie. Práca krajčírky a dizajnérky je veľmi náročná. Je to niečo viac ako len biznis, ten môže zaniknúť. Dôležité je to, že sme tím. Veľakrát si poviem, že už nevládzem, ale potom príde mamička a povie mi, že jej dieťa nosí moje tričko od pondelka do piatka, tak ma to znova nakopne. Záleží mi na ľuďoch a ich názoroch. Zákazníci sú pre mňa veľmi dôležití, sú mojou hnacou silou a motivujú ma k práci.
A o tom, je celá moja filozofia.
