SAShE.sk je internetový portál, ktorý sprostredkováva predaj ručne vyrobených vecí od šikovných dizajnérov, remeselníkov a výrobcov.
Tí na stránke fungujú ako samostatní predajcovia. Kým Alexandra „Saša“ Šmidáková prišla k tomuto cieľu, prešla kľukatú cestu. Dôležitým bodom bolo stretnutie dnešného partnera, programátora a webdizajnéra Juraja Mikláša. Ako reakciu na požiadavky trhu založili v roku 2011 spoločnosť SAShE s.r.o., ktorá na internete vytvorila priestor, kde môžu všetci nadšenci predávaťi nakupovať hand-made výrobky.
Všetky kľučky a problémy sú dnes pre mňa povzbudivé, lebo viem, že sa nemusím báť začínať odznova v novej oblasti.
Sašino smerovanie sa vyvíjalo postupne. „Mama mi často opakovala, že zájdem len tak ďaleko, ako ďaleko pozerám a aké konkrétne predstavy o svojej budúcnosti mám. Hľadala som to, čomu by som bola ochotná venovať desať hodín denne, kvôli čomu by som dokonca bola ochotná aj zanedbávať blízkych a čo by ma robilo šťastnou.“ Predstavy o svojej budúcnosti Saša mala, no mnohé z nich sa jej nevydarili a vývoj k tomu, čomu sa dnes venuje, bol dlhý a zložitý. „Vždy som mala nejakú predstavu, no keď ju okolnosti zmenili, musela som ju prispôsobovať. Pri spätnom hodnotení však vidím, že mi to pomáhalo.“ Pôvodne chcela študovať módne návrhárstvo, no na školu ju neprijali. Napokon vyštudovala pedagogický smer, ani jeden jediný deň však nevyučovala. Po škole sa zamestnala v prekladateľskej agentúre, v ktorej vydržala dva roky. „Sedela som tam na zadku a kontrolovala preklady.“ Nebavilo ju to, pretože vedela, že to nie je ona a nie je to život, ktorý by chcela.
„Najskôr idete prvým smerom, potom druhým a tak ďalej. SAShE je moje siedme smerovanie, takže línia nebola priamočiara.“ Saša sa však nikdy nenechala znechutiť a odradiť. Na internete objavila pracovnú ponuku webdizajnovej agentúry na prácu v Bratislave. „Ísť do Bratislavy sa mi najskôr nezdalo, no napokon som pohovor vyskúšala. Kolega z prekladateľskej agentúry mi dal nejaké rady, čo je CMS a ako funguje grafika, ale nezapamätala som si to.“ Na pozíciu ju prijali aj tak. „Hľadali projektovú manažérku a bolo osudové, že ma prijali. Našla som tam človeka, s ktorým som neskôr vytvorila SAShE.sk a zároveň životného partnera.“ Nová práca bola pre Sašu mimoriadne inšpiratívna, pretože v tíme vládlo otvorené myslenie a bola to úplne iná komunita ľudí ako v minulých zamestnaniach. „Opäť som tam sedela na zadku, ale tentoraz mi bolo super. Bola som v tíme mladých inteligentných ľudí, ktorí boli kozmopolitní, rozhľadení a pomohli mi vidieť nové súvislosti. Nedalo mi to však pokoj a červík v hlave do mňa stále vŕtal, aby som sa nejako realizovala a vytvorila niečo vlastné.“
Vytvorili sme komunitu a dali sme priestor živej slovenskej tvorbe
V roku 2006 Saša odišla z práce s cieľom vytvoriť vlastnú značku. „Vravela som si, že nepotrebujem zamestnancov, nepotrebujem zamestnávateľa, budem sa proste živiť výrobou vlastných šperkov, lebo je o ne záujem.“ K výrobe vlastných produktov sa dostala tak, že pôvodne sa jej iba pokazili vlastné náušnice, ktoré si opravila a nafarbila. Na hudobnom festivale zožala od majiteľky stánku s bižutériou pochvalu. Saša potom začala dávať svoje výrobky kamarátkam a neskôr aj neznámym dievčatám. Nebola však veľká kamarátka s číslami a biznis plán si nevypracovala. „Po niekoľkých mesiacoch som zistila, že mám problém kúpiť si kávu a noviny, nemala som na nájom. Keď je človek zvyknutý na určitý príjem a potom mu náhle klesne na tretinu, veľmi to bolí a je to nepríjemné.“
Mali by ste čo najskôr zistiť, čo chcete robiť a ako to chcete robiť.
Saša sa teda musela zamestnať a podarilo sa jej to v oblasti, ktorá ju lákala - fotoprodukcia. „Znovu som si vyskúšala niečo nové, videla som veľký svet módy, no len ma to presvedčilo, že je to ďalšia vec, ktorej sa nechcem venovať a nevyvíjam sa v nej smerom, ktorým by som chcela.“ Dnes považuje za dobré, že si to vyskúšala, pretože by inak vždy premýšľala, aké by to bolo. „Potom som ešte dva roky robila v Slovenskej televízii, no už sa vo mne formoval aj vlastný projekt. Mala som skúsenosť s vlastnými šperkami, ktoré som stále predávala. Juraj mi v roku 2008 naprogramoval a nadizajnoval internetovú stránku a posmelil ma, aby som ich predávala sama, nie cez obchody.“ Už po pol roku sa šperky predávali tak dobre, že keď nahodila novú kolekciu, myslela si, že stránka je pokazená a miznú odtiaľ produkty. „Šla som za Jurajom a on mi ukázal, že náušnice nemiznú, ale predávajú sa hneď, ako sú nahodené do katalógu. Dopyt dievčat bol taký silný, že už som nestíhala náušnice vyrábať. Neboli to ani šperky, boli to skôr moje kolážové hračky.“ Saša si s rastúcim dopytom postupne uvedomovala dieru na trhu. „Vedela som, že sama už dopyt nedokážem uspokojiť a musím do projektu dostať aj iných autorov. Nejakých som poznala a oslovila ich, ale vedela som, že na Slovensku je určite mnoho ďalších. Chcela som dať šancu aj iným. Juraj však o tom nechcel ani počuť. Nepovažoval to za dobrý nápad práve preto, že som nerozumela biznisu a číslam.“
Stavili sme na príjemnú rodinnú atmosféru a pustili sme sa do projektu naplno
Saša sa svojej myšlienky nevzdala. „To, že Juraj povedal rázne nie, bolo nakoniec dobré. Začala som sa o projekte rozprávať s mnohými ľuďmi a hľadať mu formu. SAShE malo za tú dobu desať rôznych verzií.“ Raz to bol kamenný obchod s obľúbenými značkami, inokedy kaviareň či neziskovka. „Predstavy v mojej hlave boli krásne a nechápala som, prečo ma ľudia odhovárajú. Predstavovala som si SAShE ako priestor, ktorý je galériou a kaviarňou zároveň, kde sa budú umelci stretávať a zhovárať.
Ak to vzdáte, vykašlete sa tým na seba samého.
Všetci však vraveli, že sa to neuživí.“ V jednom momente si prešla aj rokovaniami s investorom. „Zistila som, že mať investora by pre mňa bolo peklom. Uvedomila som si, že svoj projekt cez investora určite riešiť nechcem. Musíte mať veľké šťastie na osobu investora, pretože do projektu pustíte človeka, ktorý poskytne peniaze a bude rozhodovať o tom, čo s nimi urobíte. Ak by ste si napríklad zobrali grant, pani audítorka Vám môže skontrolovať každý jeden cent, ktorý ste preinvestovali.“ Saša už vedela, že to chce robiť sama, bez pôžičky, a tým, ako sa možnosti zredukovali, sa zo SAShE vyvinul internetový obchod. „Tým, že som to riešila s toľkými ľuďmi, sa mi podarilo Juraja ukecať. Je ten typ, že keď sa do niečoho pustí, robí to na sto percent. Súhlasil, no hneď povedal, že to musíme robiť poriadne.“ Spoločne prerobili pôvodnú stránku na portál a pustili na ňu všetkých. Autorov neselektovali a pripravili im príjemné užívateľské prostredie. „Od autorov neberieme nič. Až keď niečo naozaj predajú, naša provízia je dvanásť percent. Je to smiešna čiastka oproti viac ako stopercentnej marži, ktorá býva v obchodoch.“
Na SAShE obaja pracovali popri zamestnaní, ale naplno. Všetko si museli poctivo odpracovať. „S Jurajom sme nad SAShE.sk strávili mnoho nocí a veľa víkendov bolo pracovných.“ Saša priznáva, že stratili aj niektorých kamarátov. „Museli sme si proste stanoviť priority. Juraj bol disciplinovanejšía prísnejší sám na seba. U mňa to bolo ťažšie.“ Po spustení projektu s nadšením očakávali reakcie a emaily od používateľov. „Čakali sme s obrovskými očakávaniami pozitívnych reakcií, no počas prvého mesiaca neprišiel jediný email. Už sme začínali byť sklamaní, keď Juraj zistil, že nám nefunguje kontaktný formulár.“ Táto prvá chyba Sašu veľmi mrzela, pretože prišli o možnosť zareagovať na mnoho prvých podnetov na zmeny a vylepšenia. „Všetky chyby, ktoré sme robili, sme vtedy považovali za fatálne, no ukázali sa ako napraviteľné. Aj dnes ich určite robíme stále dosť,“ zamýšľa sa.
V SAShE videli potenciál a na portáli očakávali zhruba stovku predajcov. S tisíckami nikdy nepočítali a milo ich to prekvapilo. V súčasnosti robia aj workshopy, na ktorých vyučujú základné výrobné techniky. To, čo vidí užívateľ na SAShE.sk, sa tak dokáže aj sám naučiť a vyrobiť si. V októbri 2011 Saša vo veku dvadsaťdeväť rokov opustila zamestnanie a začala sa na podnikanie koncentrovať naplno. Spolu s Jurajom si vždy dali záležať na vedení účtovníctva a ku všetkému sa snažili stavať s veľkou mierou zodpovednosti. „V podnikaní sa precíznosť vždy vráti. Čo sa týka kontrol a byrokratických záležitostí, nie je nič lepšie ako chodiť spávať s pokojnou mysľou a nespoliehať sa len tak, že sa nič nemôže stať.“ Rozbeh SAShe bol plynulý a bez väčších problémov. „Na dennom poriadku máme to, že musíme sledovať, či sú výrobky, ktoré ľudia u nás predávajú, naozaj hand-made. Mali sme aj prípad, kedy sa jeden chlapík pokúšal u nás predať motorku,“ spomína Saša. „Niekto nás jednoducho vnímal ako inzertný portál a ľudia mnohokrát hovoria, že majú u nás inzeráty. SAShE je však galéria vlastnej tvorby autorov.“
Problémom musíte čeliť, nie zakrývať si oči. Inak sa to vypomstí jedine vám.
Dôležitým krokom bolo pre Sašu rozšírenie tímu o ďalších ľudí a teší sa, že sa jej podarilo obohatiť firmu o tých správnych. Dnes úspešne fungujú ako päťčlenný tím. „Prijímame do tímu ľudí, ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty ako my.“ Expanziu do zahraničia so SAShE neplánujú. „Na Slovensku máme ešte veľa nedoriešených vecí. Našou víziou je rozširovanie biznisu do šírky, nie na iné trhy.“ Saša si svoje podnikateľské i životné ciele postupne plní. „Nesedím a nečakám, kým zatrpknem. Vždy ma zamrzí, keď okolo seba vidím ľudí, ktorí sú stratení a nevedia, čo chcú robiť a kam ísť. Nenechajte sa iba unášať prúdom a čakať, že vás to dovedie tam, kam chcete.
Zreálnite si život a neprikrášľujte si realitu.
Čím skôr si uvedomíte, čo chcete a kto ste, tým lepšia budúcnosť vás čaká.“ Približuje, že existuje veľmi veľa komunitných združení, kde možno stretnúť mnoho inšpiratívnych ľudí. Stačí sa len obzerať okolo seba alebo na Facebooku a aktívne hľadať a učiť sa, pretože aktivít pre mladých je dnes viac ako v minulosti. „Pripravte sa však na tvrdú prácu a čakajte bolesť. Nebude sa vám chcieť, bude vás mrzieť, že nemôžete byť s kamarátmi, ale nemôžete sa na to vykašľať. Obety treba priniesť.“
Mladým a začínajúcim podnikateľom Saša radí: „Ak niečo nejde, neriešte, ako je to možné a prečo sa to deje práve vám. Konajte a reagujte. Šanca uspieť sa rapídne zvyšuje vtedy, ak viete, čo chcete a máte oproti iným určitú výhodu, napríklad talent, nápad, chuť a tak ďalej. Vaša najväčšia výhoda v mladosti je predovšetkým energia. Keby sme aj my začali v mladšom veku, rozbehová dráha by bola dlhšia a boli by sme ďalej.“ Rady Saša uzatvára konštatovaním, že podnikanie je všetkých útrap a odriekaní naozaj hodné. „Napokon som si uvedomila, že jednou z pohnútok podnikania bol aj problém s autoritami, či už od učiteľov v škole až po šéfov. Podnikaním získate slobodu, ktorá je ťažká a zároveň skvelá. Môžete sa rozhodovať ako chcete, ovplyvňovať veci a sami rozhodovať, do akej miery sa necháte vy ovplyvniť. Môžete všetko a ste dirigentom vlastného života.“
