Pôvodne pracoval ako programátor a podnikal v IT, nad tým však zvíťazila vízia posúvať ďalej skúsenosti so „zelenou stravou“, ktorá významnou mierou prispela k tomu, že sa jeho mama vyliečila z rakoviny. Viac v podnikateľskom príbehu stojacom za značkou Alfa Bio.
Spoločnosť ALFA BIO s.r.o. sa viac ako dvadsať rokov úspešne venuje výrobe sójových potravín s cieľom zvýšiť záujem ľudí o to, čo jedia, a prispieť k zlepšeniu stravovacích návykov na Slovensku. Majiteľ spoločnosti, Ján Lunter starší, začínal s výrobou tofu ešte v roku 1991 ako prvý v bývalom Československu. Odvtedy portfólio produktov vyrábaných zo sóje rozšíril napríklad o sójové nápoje, nátierky, párky a salámy. V roku 2012 spoločnosť vyrobila deväťstopäťdesiatosem ton výrobkov, ktorými zásobuje najväčšie obchodné reťazce na Slovensku, v Česku, Maďarsku a Poľsku a dosiahla obrat tri milióny päťdesiatdvatisíc eur.
Nasmeroval ma tvrdý, ale plodný život v sedliackom prostredí na otcovom dvore, kde som sa naučil brať život vážne
Jána v detstve najviac formoval pohľad na otca, ktorý ťažko pracoval od rána do večera. Vraví, že v posteli ho nikdy nevidel, lebo ešte pracoval alebo už pracoval. „Družstvo v Telgárte bolo založené až v roku 1975 a vďaka tomu som v podstate vyrastal v nesocialistickom prostredí. Videl som, že otec rozmýšľa, tvrdo pracuje, riskuje a musí zvládať stres.“ Toto označuje ako čas, kedy sa jeho myslenie najviac formovalo a neskôr to zohralo rolu v tom, že sa stal podnikateľom. „Bol som pripravený na ťažkosti a bral som ich ako výzvu a pozitívum, nie ako zlé veci. Mal som šťastie, že som nemal na výber. Niekto by také detstvo bral ako tragédiu, ja tvrdím, že to bolo najlepšie, čo mi rodičia mohli dať. Dali mi schopnosť rozmýšľať, hľadať a vytrvať.“
Ján sa vyučil v odbore automatizácia, no hneď v prvom zamestnaní ho čakalo sklamanie. „Dostal som síce kanceláriu, ale prácu nie. Počítač bol v nedohľadne, a tak som sa rozhodol dať výpoveď.“ Zamestnal sa ako programátor v spoločnosti STAVOPROJEKT a neskôr v HYDROCONSULTE vo výpočtových strediskách. Z peňazí, ktoré dostal ako svadobné dary, si kúpil starý traktor, hrabačku a kosačku a začal poskytovať služby pre družstvo. „Príjem z letného zberu sena napokon presahoval môj ročný príjem zo zamestnania.“ Rok 1989 opisuje vtedy tridsaťosemročný Ján ako precitnutie. „Cítil som sa ako včela, ktorá konečne môže lietať a zbierať med, kde chce. Mojou prvou aktivitou bolo spoluzaloženie spoločnosti Proces a spolu s kolegami z bývalého zamestnania sme sa zaoberali výpočtovou technikou.“
Dôležité bolo uvedomiť si ekonomický potenciál svojej myšlienky.
Ján sa spoločnosti aktívne venoval, no keď v roku 1990 jeho kamarát Ján Butáš skončil v zamestnaní, oživili spoločne myšlienku vyrábať tofu. „Myšlienka tofu sa v mojej hlave usídlila už dávno predtým. Mama v roku 1980 ochorela a známi mi poradili zmeniť stravovanie. Informácie o zdravej strave som hľadal všade a natrafil som aj na recept tofu. Mama prešla na surovú stravu a ovocné šťavy a zároveň som doma varil tofu. Prečítal som si o tom knihu a veľa informácií som čerpal od známeho, ktorý predtým pracoval v Rakúsku v továrni na výrobu tofu. Je zaujímavé, že keď sa človek do niečoho pustí, aj náhody mu pomôžu mnoho vecí vyriešiť.“ Keď Ján videl, že zdravá strava členom jeho rodiny prospieva, premýšľal, ako by svoje pozitívne skúsenosti mohol podať ďalej. „Zžil som sa s myšlienkou zdravého stravovania. Uvedomil som si aj ekonomický potenciál a zrodila sa podnikateľská myšlienka tofu.“
Mojou víziou vždy bolo prežiť. Mať peniaze pre svoju rodinu a neskôr aj pre pracovníkov
V suteréne Jánovho domu, ktorý kúpil za zárobok zo sena, sa napokon v roku 1991 začínali rysovať prvé technológie na výrobu tofu. „Najskôr sme priestory museli upraviť, aby boli obývateľné. Nainštalovali sme vyvíjač pary, dali sme si vyrobiť pretlakový kotol a potrebovali sme si vyrobiť mlynček na mletie sóje. Skonštruoval nám ho môj brat, rovnako aj lis na mletie. Na lis sme použili zdvihák z nákladného auta a posuvnú klietku z nerezu. Sójová šťava sa vytláčala hydraulickým piestom do nádoby.“
Do strojov investovali dvesto tisíc korún (približne 6700 eur), ktoré mal Ján z výnosov spoločnosti Proces. Pokusy na získanie úveru z banky skončili neúspešne. Biznis plán mali spočiatku iba v hlave, napísali ho na papier až keď sa uchádzali o kapitál v banke. „Prvé pokusy o výrobu sa neobišli bez ťažkostí a môj kolega dostal príležitosť pracovať v zahraničí, ktorú sa rozhodol využiť. S tofu teda skončil a mne ostali technológie, ktoré bolo potrebné dotiahnuť do konca, aby som bol schopný zvládnuť proces výroby. Musel som robiť rôzne pokusy, merať tlak, čas, teplotu a podobne. Spoločnosti Proces som však venoval stále menej času a napokon som z nej v roku 1993 vystúpil.“
Zvyšok života Ján zasvätil výrobe tofu. Spustenie skúšobnej prevádzky trvalo asi rok a prvých dvadsaťpäť kíl vyrobeného tofu predal na ulici v centre mesta. „Vedenie spoločnosti vlastniacej budovu, v ktorej podnikala spoločnosť Proces, nám povedalo, že buď si prenajmeme celú budovu, alebo ju prenajmú iným. Zvážili sme to a povedali sme si, že tam spravíme vegetariánsku predajňu a zelovoc.“ Ján sa však chcel venovať primárne výrobe a nie predajni, hľadal preto vhodného partnera. „Našiel som človeka, ktorý mal stánok so zdravou výživou, a zobral som ho za spoločníka. Stali sme sa vzorom a stávalo sa, že ľudia, ktorí videli našu malú predajňu, si takú chceli zriadiť tiež a stali sa našimi zákazníkmi.“ Dôležitým momentom bolo, keď sa spoločnosti podarilo získať za zákazníka francúzsku firmu Country Life, ktorá dovážala zdravú stravu do Česka. Spoločnosť už po krátkej dobe začala produkovať zisk.
Nemuseli sme platiť nájom a zariadenia sme si skonštruovali sami.
„Podarilo sa to vďaka tomu, že sme udržali nízke náklady. Neboli to však veľké zisky a napríklad na zaplatenie dane sme si museli zobrať úver. Zariadenia v potravinárstve, do ktorých sme investovali, sa odpisovali dvanásť rokov, čiže do nákladov sme si prvý rok mohli dať iba jednu dvanástinu a museli sme zaplatiť daň.“ Ján si zo spoločnosti plat nebral a v začiatkoch životné náklady vykrýval príjmom z firmy Proces. „Ďalšou výhodou bolo, že sme vyrábali v pivnici môjho domu a nemuseli sme platiť nájomné. Taktiež sme nekupovali drahé zariadenia, ale väčšinu z nich sme si sami skonštruovali a už v roku 1994 sme s nimi dokázali vyrobiť mesačne tridsať ton bieleho tofu. Vďaka tomu, že môj brat a aj ja sme technici, si technológie vytvárame sami aj dnes.“
Je rozdiel investovať peniaze do tovaru alebo do drahých technológií
Alfa Bio fungovala ako veľkoobchod s produktmi racionálnej výživy a Jánovi sa odzačiatku darilo tofu predávať vo veľmi prijateľnej cene. „Spoločnosť, ktorá vyrábala tofu vo Švajčiarsku, sa ma pýtala, prečo máme také nízke ceny. Existuje totiž teória, že nový výrobok je pre bohatých a múdrych a keď príde niečo nové, treba to predávať najskôr smotánke. Moja filozofia však bola iná, hlavne preto, že na Slovensku sa stravovacie návyky ľudí ešte len vyvíjali. Keď reťazce prišli na Slovensko, tofu už bolo bežne v Jednotách.“
Ján však musel zvládnuť viacero komplikácií. „Poddimenzovaný elektromer napríklad spôsobil požiar v dome.“ V roku 1995 bol napokon prinútený výrobu presťahovať z domu do iných priestorov. „Už sme vyrábali na tri smeny a mlynček mlel neustále. Na začiatku som mal povolenie od všetkých orgánov i susedov, no keď sa už z domu parilo vo dne v noci, bolo na to zopár anonymných sťažností a mesto mi odobralo povolenie. Musel som výrobu premiestniť, čo mi neskôr pomohlo. Pri sťahovaní zasiahol osud, lebo za mnou prišiel kamarát, že sa mu snívalo, že mi má pomôcť. Našiel pre nás asi tri možnosti, kam by sme mohli výrobu presťahovať a podarilo sa mu získať pre nás areál.“
Jána neskôr oslovil ďalší známy, ktorý chcel začať podnikať. „Mal kapitál, tak som mu navrhol, aby založil baliareň. Chcel ju založiť cez ALFA BIO, s čím som súhlasil a stal sa spoločníkom. Už sme vyvážali aj do zahraničia a v spoločnosti tak začali fungovať dve divízie. Suchá - baliareň a mokrá - výroba tofu. Kým sme vyrábali v pivnici na jednoduchom a pomerne lacnom zariadení, investície išli do tovaru. Po čase divízie v podstate súperili o to, do čoho budeme investovať peniaze, pretože je rozdiel, keď má podnikateľ peniaze investované v tovare, ktorý predáva a hneď ich má späť, ako keď ich má investované v budove alebo technológiách. Investície do technológií znamenali riziko a vznikli nejednoznačné názory na použitie financií.
Napokon sme spoločnosť rozdelili a mne ostala mokrá divízia. Rozdelenie som znášal trochu ťažko, ale na druhej strane sa spružnilo rozhodovanie a línia tofu mohla rásť, pretože kapitál, ktorý vytvárala, sme mohli použiť na svoj ďalší rozvoj. Tofu získava stále viac konzumentov, pretože im chutí a obsahuje kvalitné bielkoviny bez cholesterolu. Navyše sója sa pestuje na Slovensku, nemusíme ju prevážať po diaľniciach a lodiach a nepotrebuje jatky.“ Ďalšími míľnikmi spoločnosti boli hlavne technologické pokroky vo výrobe. „Nabrali sme odvahu investovať ďalšie peniaze a nakúpiť nové stroje.“
Do dôchodku odídem, keď uvidím, že vo firme zavadziam. No sám to asi nezbadám a druhým veriť nebudem
Pri raste spoločnosti Jánovi veľmi pomohli konzultácie s americkými poradcami. „Z nadácie dobrovoľníkov k nám prišli odborníci, ktorým sme zaplatili pobyt a radili nám z ekonomickej aj z technologickej stránky.“ Konkurencii sa Ján teší, i keď s úsmevom dodáva, že so škrípajúcimi zubami. „Keď mám konkurenciu, ktorá tiež vyrába výrobky zo sóje, znamená to, že náš produkt má opodstatnenie a zároveň nás to núti byť lepšími. Ak by podnikateľ nemal domácu konkurenciu, časom by ochabol.“ Ján neustále vyhľadáva možnosti spolupráce a stretáva sa so slovenskými aj s českými producentmi. „Snažím sa nájsť oblasti, v ktorých môžeme spolupracovať, napríklad v marketingu. Je dôležité, aby sme boli viditeľní a aby sme zvýraznili tofu a výrobky zo sóje. Napríklad každý lekár na omega 3 mastné kyseliny odporučí jesť ryby, ale málokto odporučí ľanové semiačko, hoci ich tiež obsahuje.“ Ján má štyroch synov a dve dcéry, najstarší z nich, Ján, založil vlastnú spoločnosť Innovatrics a mladší synovia sa postupne aktívne začleňujú do rodinnej spoločnosti.
V roku 2005 do nej nastúpil syn Juraj, v roku 2011 syn Jakub a v roku 2012 syn Ondrej. Osemnásťročná dcéra Anna sa tiež aktívne zapája do pracovného kolektívu prácou pri pokladni v reštaurácii. Z rodiny je vo firme s Jánom najdlhšie manželka Otka. „Synom som povedal, nech si sami nájdu svoje miesto a prácu v spoločnosti. Jakub trval na tom, aby sme si dali spraviť audit. Výsledkom bolo konštatovanie, že sme rodinná firma, ale s chodbovým manažmentom. Navrhli nám zlepšenia, prerobiť organizačnú schému, posilniť organizačné zložky a ďalšie slabé stránky. Dotklo sa to aj zamestnancov, ktorí pri mne vyrástli. Dnes však vidím, že to pomohlo a napríklad naša vyjednávacia schopnosť voči reťazcom, ktorá bola dovtedy veľmi nízka, sa zlepšila. Reťazce mali svojich ľudí vyškolených a my sme pri vyjednávaní nedokázali od roku 2008 zvýšiť ceny, hoci náklady nám rástli. Naučili sme sa, že je to naozaj len vecou profesionality a proti profesionálovi treba postaviť profesionála.“
Ján sa v rámci spoločnosti venuje predovšetkým technológiám a riadenie spoločnosti ponecháva na synov. Mladým podnikateľom radí: „Trénujte sa v húževnatosti. Dôležité je ísť za svojím cieľom a hľadať cesty. Horolezec tiež vidí štít, no nevidí cestu a musí ju nájsť skúšaním. Niekedy sa musí aj vrátiť a skúsiť inú. Samozrejme je dôležité mať otvorené oči, nájsť štít, na ktorý sa dá vyjsť, síce možno až na piatykrát, a nezabiť sa. Byť pripravený veľa získať ale aj všetko stratiť a začať znovu. Na trénovanie sa v húževnatosti je veľmi dobré športovať, napríklad aj vyšľapať na nejaký kopec, prekonať, že sa vám nechce a jednoducho to spraviť. Deti som viedol k vytrvalosti, mnohokrát museli sadiť zemiaky a podobne. Dnes sú tomu veľmi radi a vravia mi, že vďaka tomu sú často húževnatejší ako ostatní.“ Ján odporúča už v začiatkoch medzi spoločníkmi zmluvne vyriešiť pravidlá fungovania.
Poraďte sa na začiatku so skúseným právnikom.
„Na začiatku nebývajú problémy, ale keď prídu peniaze, môžu sa objaviť rôzne názory, kam ich investovať. Ujasnite si právomoci a hlasovanie. Riešte nielen, ako sa spojíte, ale aj ako sa rozdelíte, keď sa budete chcieť. V začiatkoch prevláda predstava, že sa spoločníci nikdy nerozídu, ale i tak je dobré mať na to schému. Je vhodné, aby sa začínajúci podnikateľ hneď na začiatku poradil so skúseným právnikom, ktorý mu poradí, na čo všetko by mal myslieť. Myslím, že podnikateľom na začiatku stačí dať si úplne jednoduchú a základnú víziu - prežiť. Keď zminimalizujú svoje náklady a uvedomia si, čo všetko v skutočnosti nepotrebujú, zistia, že na to prežitie až tak veľa nepotrebujú.“
