Príbeh spoločnosti, ktorá vznikla počas štúdií v Pariíž a od prvého roka bola zisková. Produkt, ktorý vyvinula a predáva sa dnes okrem Antarktídy používa na všetkých kontinentoch.
Spoločnosť Innovatrics, s.r.o. sa venuje vývoju daktyloskopického softvéru na rozpoznávanie odtlačkov prstov, ktorý zvláda aj databázy s miliónom odtlačkov. Spoluzaložil ju Ján Lunter ešte v roku 2004, ako študent parížskej vysokej školy. Od roku 2011 je jej jediným majiteľom. Jeho algoritmus na rozpoznávanie odtlačkov prsta bol úspešný na súťaži v Taliansku, vďaka čomu si ho všimli a dostal ponuku práce v kanadskej firme. Keď ju odmietol, kanadská firma sa hneď stala jeho prvým klientom. Za desať rokov svojej existencie stihla spoločnosť realizovať množstvo špeciálnych projektov, ako napríklad vodičské preukazy zabezpečené odtlačkom prsta v Malawi alebo zabezpečenie registrácie odtlačkom prsta pred voľbami v Burkina Faso. Na Slovensku používajú dochádzkové terminály od Innovatrics stovky firiem. Zamestnanci iba priložia prst a systém im otvorí dvere alebo zapíše príchod do práce. Innovatrics má v roku 2013 pobočky v Bratislave, Banskej Bystrici, Paríži a v Prahe.
V tíme nám chýbal niekto, kto by mal reálne skúsenosti z podnikania v softvérovej oblasti
Ján bol dobrým študentom a mal talent na matematiku a fyziku. Od svojich desiatich rokov sa venoval počítačom, informatike, algoritmom a po štúdiu na gymnáziu sa vybral študovať telekomunikácie a informačné technológie do Paríža. Prvou značkou na ceste podnikania bol nedokonalý softvér na snímanie odtlačkov prstov, ktorý používali v škole. Odtlačok prsta softvér mnohokrát na prvý pokus nerozoznal a Ján, s citom pre zlepšovanie vecí, sa rozhodol vyriešiť to.
Začal svoj produkt vyvíjať popri škole. „Trvalo to približne rok a pol. Popritom som sa venoval aj štúdiu, ale i tak som pracoval veľmi intenzívne.“ S pôvodne len školským projektom zožal úspech na súťaži v Talianku a ďalšie udalosti nabrali rýchly spád. „Prvý klient si našiel nás. Vďaka súťaži ma ako súkromnú osobu skontaktovala kanadská firma z biometrického prostredia, keďže aj súťaže som sa zúčastnil ako súkromná osoba. Chceli ma prijať do zamestnania, ale ponúkol som im možnosť licencovania softvéru našou firmou.“
V roku 2004 vo Francúzsku spoluzaložil spoločnosť. So svojimi spoločníkmi sa spoznal v Paríži, jedným z nich bol Jánov profesor a druhým kamarát. Oslovil ho, aby založili firmu spolu, pretože sa chcel venovať primárne vývoju a hľadal ľudí, s ktorými by mu dávalo zmysel vytvoriť tím. „Na kľúčovú činnosť je dobré mať spoločníka, ktorý spoločnosť založí s vami. Je dobré nebyť sám len so zamestnancami, ale minimálne v začiatkoch mať niekoho, kto je motivovaný pracovať viac a ostať vo firme aj inak ako len peniazmi. Viktor študoval inú školu ako ja, bol zameraný na ekonómiu a podnikanie.“
Ján nikdy nemal v spoločnosti investora. „Na začiatku sme mali veľmi nízke nároky, boli sme študenti a žili sme na internáte. Podarilo sa nám rýchlo získať prvého zákazníka a reálne sme teda nepotrebovali viac peňazí na rozvoj. Chceli sme spoločnosť sami modelovať, prispôsobovať našim potrebám a vyhnúť sa prehnane komplikovanej štruktúre. Platí to aj dodnes, radšej rastieme organicky a pomaly, ako by sme mali mať investora, ktorý by nás mohol nútiť do rozhodnutí, ktoré by sa nám nepáčili.“ Pri spätnom hodnotení by Ján riešil niektoré veci inak. „Keď sme zakladali firmu, nikto z nás nemal reálne skúsenosti s podnikaním a v podstate sme sa učili s tým, ako firma rástla. Myslím, že náš nábeh a štart by bol rýchlejší, keby sme mali v tíme niekoho, kto by s tým mal viac skúseností. Bol by to veľký prínos a možno by ani nemusel v spoločnosti robiť naplno, ale zastával by aspoň poradnú funkciu.“
Je dobré mať v tíme človeka so skúsenosťami s podnikaním.
Jánov otec, Ján Lunter starší, je dlhoročným podnikateľom a Ján už v detstve videl, že podnikanie ponúka skutočné možnosti uplatnenia ľuďom, ktorí túžia niečo vytvoriť a pracovať na vlastnú zodpovednosť, sami za seba. „Otec dlhé roky úspešne podniká s tofu. Samozrejme, že keď som začínal, rozprávali sme sa aj o podnikaní, o tom, akým spôsobom pracujeme. Na začiatku mi to určite v niektorých situáciách pomohlo, lebo keď som potreboval, dostal som od neho názor. Veľmi skoro sa však veci, ktoré som riešil, vyprofilovali ako veľmi špecifické a musel som ich riešiť úplne samostatne. Radil mi prvých pár mesiacov, pri založení firmy, nastavení procesov, čo si musím na začiatku vyjasniť so spoločníkmi a podobne.“
Chceme byť flexibilní a nestanovujeme si stratégiu na päť rokov dopredu. Plánujeme na ďalšieho pol roka, možno rok
V roku 2006 sa rozhodli presunúť spoločnosť na Slovensko a Jánov profesor kvôli vzdialenosti zo spoločnosti vystúpil. Spoločnosť sťahovali sčasti preto, lebo obaja boli Slováci, ale taktiež zistili, že sa im bude ľahšie rásť zo Slovenska, kde je mnoho kvalitných a v porovnaní s Francúzskom lacnejších programátorov. „Bolo to aj naše osobné rozhodnutie a práve vtedy vznikal Univerzitný technologický inkubátor na STU. Prihlásili sme sa, získali sme priestory, prijali zamestnanca a sústredili sme sa na rast. Podelili sme si úlohy, ja som viedol tím na Slovensku a môj spoločník bol primárne vo Francúzsku.“
V inkubátore pôsobili zhruba dva roky a v roku 2008 sa presunuli do nových priestorov. Svoj produkt neustále vylepšovali a Ján ku konkurenčnej výhode, ktorou bola presnosť softvéru, po niekoľkých prebdených nociach pridal aj rýchlosť pri prehľadávaní veľkej databázy. Pre úspech spoločnosti bolo kľúčové rýchle získanie prvých klientov, pretože ich mohli ďalej použiť ako referencie pre získavanie ďalšieho biznisu. „Druhou kľúčovou vecou pre nás bol fakt, že pôsobíme v sektore, kde existujú certifikácie, benchmarky (ukazovatele, ktorými sa porovnávajú výsledky, pozn. autora) a môžeme sa reálne porovnávať aj s väčšími firmami a ukázať svoje technické výhody. Je veľa oblastí, kde môže mať podnikateľ lepšie riešenie, ale nemá reputáciu a potrebuje mať kritickú veľkosť firmy, aby vedel dokázať, že je spoľahlivý partner. My sme začiatky zvládli aj vďaka tomu, že sme hneď mohli dokázať, že naša firma je naozaj dobrá.“
Založili sme firmu, až keď bol produkt pripravený.
Spoločnosť bola zisková už od prvého roka. „Samozrejme, bolo to spôsobené hlavne tým, že náklady boli naozaj nízke a produkt bol z veľkej časti pripravený už pred vznikom spoločnosti. Nemali sme teda hluché obdobie, kedy by sme veľmi veľa peňazí museli investovať do vývoja produktu, ktorý ešte nefungoval. Založili sme firmu, až keď bol produkt pripravený a už sme mali s čím ísť za klientmi. Nemali sme však dosť skúseností a neuvedomovali sme si, že je dôležité ísť a zistiť, čo klient potrebuje. Robili sme s odtlačkami, ale nestanovili sme si hneď, čo je náš cieľový produkt a kto je náš cieľový zákazník.“ Model získavania klientov sa zmenil a dnes už má spoločnosť obchodníkov, ktorí oslovujú potenciálnych klientov. „Aktívne klientov vyhľadávame a zúčastňujeme sa výstav, robíme aj marketing smerom von a klienti za nami stále chodia s požiadavkami aj sami, čiže model nám funguje obojstranne.“ V roku 2011 zo spoločnosti vystúpil aj druhý spoločník. „Chcel vyskúšať fungovanie vo väčších firmách zameraných na ekonomiku a manažment.“
Viac ako sto krajín, dvesto projektov, tristo miliónov spracovaných odtlačkov. Okrem Antarktídy sa softvér od Innovatrics používa na všetkých kontinentoch
Softvér spoločnosti Innovatrics sa dá stiahnuť z internetu alebo kúpiť na CD. „Dodávame veľmi špecializované technológie, spolupracujeme s partnermi, ktorí majú svojich klientov a my pri niektorých projektoch len predávame licenciu. O zvyšok sa stará obchodný partner a niekedy ani nevieme, u koho náš softvér končí.“ Spoločnosť Innovatrics rieši zákazky po celom svete, s čím súvisí mnoho zaujímavých zážitkov a skúseností. „Samozrejme, že pozorujeme rozdiely. Všimli sme si potrebu rozdielneho prístupu ku klientom v rôznych krajinách.
Napríklad Američania sú veľmi priateľskí, otvorení, ale ihneď idú k biznisovým otázkam. Neriešia veľmi vzťahy. V ázijských krajinách je to viac o vzťahoch, zoznámiť sa a byť s nimi kamarát. Niekedy biznis riešia až ako poslednú vec.“ Kultúrnym rozdielom sa Ján stále priúča a získava nové skúsenosti. „Sme spoločnosť, ktorá je vybudovaná na technológii. Stále ju vyvíjame a zlepšujeme, ale dostávame sa do štádia, že máme reputáciu, zaujímavé referencie a projekty. Naše zameranie na nasledujúce roky je vyslovene biznisové a získavanie nových projektov. Naša spoločnosť je vo fáze rastu, čo prináša nové výzvy a posúvame sa z vývoja technológií na hľadanie partnerov a budovanie partnerstiev, distribučnej siete a naša pozornosť sa presúva práve na túto podnikateľskú stránku.“ Najmenej príjemná situácia v podnikaní pre Jána je, keď musí ukončovať spoluprácu s niekým z tímu. „Dôvody môžu byť rôzne. Jedným z nich môže byť aj to, že firma rastie a nie všetci chcú a rastú spolu s firmou. Môžu to byť až osobné rozhodnutia, kde sa bije lojalita voči známemu alebo kamarátovi s potrebami firmy a práve tým sú tieto rozhodnutia nepríjemné.“ Polovicu pracovného času trávi Ján vývojom a druhú polovicu mu zaberú organizačné a manažérske záležitosti a navštevovanie klientov, čo je aktivita, ktorú má rád.
Veľa vecí v podnikaní je len o tom, niečo si uvedomiť. Napríklad, čo vás brzdí
Začínajúci podnikateľ sa možno mnohokrát obáva účtovníctva alebo komunikácie s bankou. „My sme sa tiež obávali, ale napokon to boli veci, ktoré sa nás ani nedotkli. Určite by som však neodporúčal robiť si účtovníctvo sám, minimálne nie v začiatkoch. Hneď pri založení alebo aj krátko pred založením je dobré radiť sa s profesionálnou účtovníčkou. S rastom spoločnosti sme museli my sami rásť hlavne v manažérskych zručnostiach a schopnostiach. Na začiatku bol tím malý a jeho rast si vyžadoval naše zlepšenia.“
Nemôžete byť len vývojárom, mali by ste byť aj manažérom a lídrom
Ján sa musel z vývojára premeniť na manažéra a lídra firmy. „Bola to pre mňa osobná výzva. Dôležité bolo uvedomiť si, že to potrebujem, popremýšľať nad tým a venovať sa tomu. Nie je to nič extrémne ťažké, len si nemôžete povedať, že ste vývojár a nič iné byť nechcete. Mali by ste na tom systematicky pracovať a uvedomiť si stav, v akom sú veci, a hľadať, čo vám chýba k tomu, aby firma mohla byť úspešná. Keď človek vykonáva operatívne činnosti, mnohokrát to nevidí. Pritom mnoho riešení problémov je len o tom, uvedomiť si ich. Väčšinou podnikateľ problém zbadá až následne, teda najskôr ho sčasti vyrieši a vďaka tomu si uvedomí, že to bol ten problém po celý čas a čuduje sa, prečo to toľko rokov nevidel.“
Mladým a začínajúcim podnikateľom Ján radí: „Začnite sa svojmu projektu venovať čo najskôr, najlepšie ešte kým ste v škole, pretože, kým ste v škole, máte veľa času. Aj keď si myslíte, že nemáte, stále je to oveľa viac času, ako keď doštudujete, budete pracovať a popri práci sa snažiť niečo rozvíjať. Viem to posúdiť hlavne v oblasti technických smerov, pretože na škole máte prístup k mnohým zaujímavým technológiám a môžete o nich diskutovať so spolužiakmi, profesormi a mnohými ďalšími odborníkmi. Toto vám umožní svoj projekt rozvíjať a spraviť z neho podnikateľskú myšlienku.“ Pre Jána bolo veľmi zaujímavé, že pri štúdiu vo Francúzsku si z veľkej časti sám mohol určovať, čomu sa chce venovať. „Mali sme aj prednášky o podnikaní a informácie nám poskytovali skutoční podnikatelia z praxe. Na technických školách to však nie je bežné.“
