Spoločnosť XRAY, s.r.o. vyrába diaľkovo riadené profesionálne pretekárske modely automobilov, ktoré distribuuje do viac ako štyridsiatich krajín sveta a v súboji s ázijskou konkurenciou XRAY víťazí kvalitou, pretekárskymi výsledkami, inováciami a novými technológiami, za ktoré získal Juraj Hudý ocenenie Podnikateľ roka 2009 v oblasti inovácií.
Spoločnosť XRAY, s.r.o. vyrába diaľkovo riadené profesionálne pretekárske modely automobilov, ktoré majiteľ spoločnosti, Juraj Hudý, označuje za malé formuly. Nečudo, majú výkon dva a pol koňa, štyridsať tisíc otáčok za sekundu a zrýchlenie z nuly na stovku dosiahnu za dve a pol sekundy. Spoločnosť má na trhu tri značky, automodely XRAY, náradie a príslušenstvo HUDY a spaľovacie motory FX. So svojimi automodelmi získal tím spoločnosti titul majstra sveta, desať titulov majstra Európy, štyridsať titulov majstra USA a stovky národných titulov, vrátane desiatok ocenení a titulov Najlepší automodel roka.
Robím len to, čomu rozumiem a netlačím sa do iných oblastí
Dalo by sa povedať, že Juraj podniká už odmalička. „Mojou záľubou bolo modelárstvo, s ktorým som začínal v trinástich rokoch.“ Vtedy si Juraj kúpil prvú závodnú autodráhu. „V štrnástich som sa prihlásil do krúžku, kde sme si autíčka sami vyrábali, vyrezávali podvozky, letovali na ne súčiastky. Začínal som výrobou podvozkov, no na poriadnu letovačku som nemal peniaze a tomu boli adekvátne aj moje výsledky pri výrobe a závodoch na trenčianskej autodráhe.“ No Juraj bol ambiciózny a ctižiadostivý, pracoval na sebe a zlepšoval sa. „Urobil som najmenej sto podvozkov, kým som sa ich naučil robiť profesionálne. Týždenne som vyrobil dva podvozky, takže to trvalo naozaj dlho. Tisícky hodín.“
Už po dvoch rokoch si pre vlastnú potrebu vyrábal najlepšie podvozky v bývalom Československu a to chodil len na učňovku. „Učil som sa za automechanika a autíčka som robil ako hobby. Všetok voľný čas som strávil vyvíjaním vlastných konštrukcií, kreslením dizajnov autíčok a učil som sa, ako dosiahnuť čo najlepšie parametre a jazdné vlastnosti. Vyhral som mnohé závody, vrátane titulu Majstra Československa a dosiahol som na tú dobu veľmi vysokú technickú úroveň závodných áut.“ Juraj v oblasti autodráh dosiahol čo sa dalo a našiel si novú výzvu. „V roku 1975 som presedlal na RC modely, teda vysielačkou ovládané závodné automodely v mierke 1/8.“ Mal len osemnásť rokov a kupovať si RC automodely zo zahraničia bolo nereálne. „Musel som si ich sám vyrábať. Potreboval som si však kúpiť motorčeky, pneumatiky a ďalšie potrebné súčiastky. Potreboval som chodiť na preteky a všetko stálo peniaze. Nechcel som brať peniaze z malého rodinného rozpočtu, tak som vyrábal podvozky, ktoré som predával alebo vymieňal za súčiastky. Boli to už zárodky podnikania, ale len s cieľom financovať svoju záľubu.“
Juraj večerne dokončil Strednú priemyselnú školu automobilovú v Bratislave a popritom cez deň pracoval v Bratislavských Automobilových Závodoch BAZ Bratislava. Následne sa oženil a v roku 1979 sa zamestnal v TOS - Trenčín na konštrukcii. V rokoch 1981-1983 absolvoval povinnú vojenskú službu. Po jej ukončení sa vrátil na pozíciu konštruktéra do TOS Trenčín a vyštudoval na Strojárskej fakulte. „Narodili sa mi deti, no stále som sa venoval aj RC automodelom. Ročne som ich vyrobil zhruba desať, pár som si nechal pre seba a zvyšné som vymieňal kamarátom za súčiastky.“ Až kým neprišiel rok 1989, ktorý spôsobil veľké zmeny. „Predtým sa nedalo dostať na preteky na západ. Dovtedy sme mali iba pár časopisov, z ktorých sme sa dozvedali o technických novinkách a na základe toho som si vyvíjal vlastné. Dával som do toho vlastné myšlienky a zlepšenia a v niečom som dokonca predbehol iných výrobcov. Napríklad náhon na štyri kolesá som vymyslel a zrealizoval skôr ako západné alebo ázijské firmy.“
Navrhnutie a skonštruovanie áut svetových parametrov vyžaduje tisíce hodín vývoja, testovania a jazdenia
V roku 1990 sa Juraj rozhodol pre odvážny a ambiciózny krok. „Sadol som do auta a vyrazil som do Holandska za jedným z európskych výrobcov pretekárskych autíčok. Okrem ruštiny som nevedel žiadnu cudziu reč, takže som so sebou zobral slovensko-nemecký slovník a prekladal úmorne z neho. Na recepcii sa so mnou nechceli ako s „vandrákom“ ani rozprávať, ale podarilo sa mi pretlačiť až k šéfovi, ktorý si ma zdesene premeriaval, no keď som mu namiesto slov ukázal svoj model, v momente zmenil nezaujatý postoj na nadšenie zo všestrannej kvality môjho podvozku.“ Juraj dostal ponuku na výrobu a dodávanie viacerých súčiastok. Vyrobil zopár vzoriek, ktoré poslal na testovanie. „Dali mi výkresy dielcov, ktoré potrebovali, ja som ich prekreslil a navrhol vlastný dizajn, ktorý som aj vyrobil. Na začatie výroby a splnenie objednávky som však potreboval investovať peniaze, ktoré som, samozrejme, nemal. V banke boli dvadsaťpercentné úroky a dostať úver pre mňa aj tak nebolo reálne. Zavolal som teda kamarátovi, ktorý žil v emigrácií v USA.“
Tridsaťtriročný Juraj išiel do USA na niekoľko mesiacov servisovať autíčka, aby zarobil peniaze na začatie podnikania. „Neminul som tam ani cent, spal som na zemi v obchode, jedol, čo mi kamarát kúpil a robil som sedem dní takmer nonstop. Zo všetkých našetrených rodinných financií a zo zárobku v USA som kúpil prvý sústruh. Na brúsku mi neostalo dosť, tak som si na zvyšok dobral úver, kvôli ktorému som nespával ešte niekoľko mesiacov.“
V roku 1991 založil spoločnosť, prenajal si priestory garáže a začal s výrobou. „Okrem podvozkov pre holandského odberateľa som začal vyrábať aj špeciálne náradie, ktoré som cez známeho predával v USA.“ Jurajove výrobky mali u holandského odberateľa obrovský úspech. „Počas rokov, keď som si vyrábal len pre seba, som vyskúšal mnoho rozdielnych materiálov, rozdielnych zložení ocele, typov prevodoviek, poloôs, diferenciálov. Vďaka tomu som dokázal dodať najlepšie materiály a v Holandsku boli s našimi výrobkami mimoriadne spokojní.“ Odberateľ postupne zvyšoval množstvá a objednával si viacero druhov súčiastok. „Potreboval som viac strojov a technológií. Všetky peniaze, ktoré spoločnosť produkovala, som vždy investoval a zobral som si len na životné náklady, ktoré sme udržiavali čo najnižšie. Manželka robila vo firme so mnou a deti som taktiež učil skromnosti. Držal som sa filozofie, že podnikateľ musí väčšinu príjmov použiť na investície a len malú časť pre seba. Väčšina zárobku musí ísť na reprodukciu, na nové technológie, vývoj, výrobu.“
Počet zamestnancov sa vyšplhal na osem a spoločnosť sa s výrobou presťahovala z garáže do väčších prenajatých priestorov, kde postupne narástol počet zamestnancov na dvadsaťpäť. „Náš holandský odberateľ sa aj vďaka našim výrobkom dostal kvalitou medzi svetovú špičku. Mal aj dobrých tímových jazdcov a povyhrávali niekoľko titulov majstrov sveta.“ Pri dvadsiatich piatich zamestnancoch sa Juraj v roku 1995 rozhodol pre výstavbu vlastných priestorov, ktorú financoval z produkcie spoločnosti a sčasti zo zapožičaných financií. „Pod značkou HUDY sme už vyrábali aj brúsky na pneumatiky, zoraďovacie stolice na nastavenie geometrie nápravy a ďalšie náradie a príslušenstvo pre automodely.“
Juraj cestoval na preteky, jazdil na výstavy a nadväzoval kontakty s obchodnými reťazcami, ktorým ponúkal vlastné výrobky. „Zo začiatku sme chodili so synom po modelárskych výstavách, ale nikto sa nechcel s nami ani len rozprávať, tak sme aspoň rozdávali vzorky našich výrobkov všetkým vystavovateľom, čo malo prvý okamžitý úspech. V časoch, keď nebol internet, sme si kúpili modelárske časopisy z celého sveta, našli tam kontakty na distribútorov a obchodníkov a posielali sme im zadarmo vzorky našich výrobkov, dúfajúc, že tým niekoho oslovíme. Takto sme si postupne vybudovali distribútorskú sieť po celom svete.“
Začiatky, kým Juraj nemal vybudované meno a reputáciu boli ťažké. „V roku 1999 sme začali vyrábať aj vlastné závodné autá. Náš holandský odberateľ, s ktorým sme stále spolupracovali, vyrábal autá so spaľovacím motorom. Aby sme si nekonkurovali, začal som vyrábať elektrické autá. Dôvodom pre rozšírenie vlastného sortimentu bola sezónnosť objednávok a potreba zabezpečiť zamestnancom pravidelnú prácu.“
Najťažšie v podnikaní je zabezpečiť pre ľudí prácu na každý deň a každú hodinu
V roku 2000 začal holandský odberateľ využívať na dodávku niektorých komponentov výrobcu z Taiwanu. „Ukázal mi ceny, ktoré mu ponúkol výrobca v Taiwane a povedal, že v spolupráci budeme pokračovať, ak im budem vyrábať za tie isté ceny. Nebolo to však reálne.“ Juraj už vyrábal široké portfólio produktov a vďaka tomu ho táto situácia existenčne neohrozila, ale boli to mesiace neprespaných nocí zo stresu a tlaku, ako zabezpečiť dostatok práce pre všetkých zamestnancov. „Komponenty pre top profesionálne autá som im naďalej dodával ja, pretože pri nich záležalo na najvyššej kvalite a vedeli, že u nás ju majú zaručenú. To, k čomu som sa zaviazal, som totiž vždy dodržal, niekedy aj za cenu, že som na tom nezarobil. Raz sa nám napríklad stalo, že dodávateľ nám dodal materiál, ktorý začal praskať. Reklamáciu nám neuznal. My sme museli celú zákazku vyrobiť znovu a jej výrobu zafinancovať. Vyrábali sme dvadsaťštyri hodín denne a osobne som musel tovar odviezť autom v noci do Holandska, aby sme dodávku stihli do termínu. Vyrobili sme kvalitne a načas, ale prerobili sme na tom. Podnikateľ si však musí uvedomiť, že podstatné nie je zarobiť na úplne každej zákazke, ale dlhodobo si budovať a udržať imidž dôveryhodnosti.“ Holandský odberateľ však v Taiwane narazil práve na problémy tohto typu, s projektom sa oneskoril a keď s ním prišiel na trh, priestor na predaj bol už zúžený.
S novými modelmi s taiwanskými dielmi začala mať holandská firma problémy s kvalitou a ich reputácia a predaj následne dramaticky klesali každým rokom. „Keďže už nedokázali konkurenčne vyrábať v Holandsku, presunuli celú výrobu a balenie do Číny, čo však prinieslo ich rýchly koniec. Po tridsiatich rokoch kedy patrili k absolútnej svetovej špičke, skrachovali a firmu kúpila práve tá čínska firma, ktorú chceli použiť na outsourcovanie.“ Keďže Juraj už nemal žiadne morálne záväzky voči holandskému odberateľovi, začal v roku 2004 sám vyrábať autíčka so spaľovacím motorom a do spoločnosti pribral za spoločníkov svojich synov. S rastom podnikania musel opäť riešiť výrobné priestory, pretože budova, ktorú predtým postavil, mala kapacitu zhruba štyridsať zamestnancov.
„V roku 2004 sme si zobrali úver a na bývalom futbalovom ihrisku sme začali stavať nové priestory. Vybudovali sme aj veľké závodné dráhy, kde na rôznych povrchoch a podmienkach môžeme naše automomodely testovať. Projekty sme rozbehli až tak, že sme zamestnávali takmer sto ľudí. Až do príchodu hospodárskej krízy.“ Keďže spoločnosť predáva svoje výrobky aj v USA, krízu pocítili ešte skôr, ako prišla na Slovensko. „Prepad bol citeľný. Na niekoľko mesiacov sme to vyriešili obmedzením výroby na štyri dni v týždni. Vývoj a všetky ostatné činnosti však fungovali v bežnom režime, mojou filozofiou totiž bolo nepoddať sa kríze. Začali sme pripravovať a vyrábať nové produkty, ktorými sme doplnili sortiment a zaplnili nám výrobný program. Jednotlivých výrobkov sme po kríze predávali menej, tak som v záujme naplnenia výroby sortiment rozšíril. Znamená to však aj zvýšenie výrobných nákladov, pretože stroje treba často prestavovať, čo trvá niekoľko hodín až dní, počas ktorých stoja a neprodukujú. Predražuje to výrobu, no my ceny výrobkov s ohľadom na konkurenciu dvíhať nemôžeme. Nákladovo je výhodnejšie predávať veľa kusov jedného výrobku, ako predávať rovnaký počet kusov, ale zo širokého sortimentu. V tomto období nám veľmi pomohol projekt zameraný na zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti, ktorý sme realizovali z fondov Európskej únie. Získali sme financie a úver z banky a nakúpili sme nové technológie, ktoré celú výrobu zefektívnili a produktivitu výrazne zvýšili. Taktiež sa nám podarilo vyvinúť vlastný spaľovací motor.
Konkurencia je neúprosná, čínske firmy v rekordne krátkom čase cenovou politikou zlikvidovali alebo poskupovali väčšinu dovtedy etablovaných firiem a my sme zostali posledným mohykánom - poslednou firmou ktorá vyrába automodely mimo Ázie.“ Juraj označuje svoju spoločnosť za malú automobilku, pretože vyrábajú celé autá od samotného návrhu, cez výrobu vlastných foriem až po samotný motor. Niektoré súčiastky dokonca vyrábajú z materiálov, ktoré sa používajú aj v kozmonautike.
Človek, ktorý chce niečo dosiahnuť, sa tomu musí venovať úplne naplno
Podnikanie vo výrobe prirovnáva Juraj k šachu. „Neustále musíme myslieť niekoľko ťahov dopredu a už dnes pripravujeme projekty a plánujeme výrobu a propagáciu na nasledujúce roky. Toto je veľmi dôležitá vec, ktorá stojí na celom tíme a len vďaka našim ľuďom sme tam, kde sme. Prvý človek, s ktorým som začínal, je tu dodnes. A rovnaké je to s väčšinou našich pracovníkov.“
V XRAY myslia dopredu, pretože pre úspech v ich oblasti je dôležité priniesť každý rok inovovaný výrobok. „Vo vývoji musíme byť neustále v strehu, nemôžeme zaostať ani na chvíľu. Kľúčom k inováciám je kreativita a predovšetkým hlboké znalosti a skúsenosti s tým, čo vyrábate.“ Sám seba označuje za workoholika, no podotýka, že práca je pre neho záľubou. Zdôrazňuje, že úspech prináša práve oddanosť a nasadenie. „Človek musí makať, ale musí mať aj talent na to, čo robí. Jedno bez druhého úspech neprinesie. Nájdite si to, čomu rozumiete a čo vás baví. Začnite si dávať ciele a pracovať na ich dosiahnutí, pretože pre ďalší posun je veľmi dôležité sebauspokojenie. Keď niečo dosiahnete, vytrvajte a pracujte na tom stále rovnako, aby ste si to udržali a posunuli sa vpred.“
Mladým a začínajúcim podnikateľom Juraj radí: „Pre podnikanie vo výrobe je alfou a omegou začať prieskumom konkurencie. Zistite si cenové relácie, za koľko by ste mohli predávať a s akými nákladmi dokážete vyrábať zrovnateľné výrobky. Zanalyzujte si distribúciu a porozmýšľajte ako, koľko a komu budete predávať. My sme chodili po výstavách a aktívne sme získavali kontakty. Ďalej si zanalyzujte výrobu. Musíte zistiť, aké technológie a stroje budete potrebovať. My potrebujeme na výrobu drahé formy, ktoré stoja priemerne pätnásťtisíc eur. Preto je potrebné premyslieť si, koľko kusov výrobku budete predávať a či sa vám oplatí vyrábať ho pomocou foriem, alebo by bolo možné zmeniť konštrukciu výrobku a vyrobiť súčiastku iným spôsobom.“
Podotýka, že nedostatok peňazí je v začiatkoch úplne bežný problém. „Skúste začať postupne a s jednoduchším projektom. Aj my sme začali spoluprácou s inými výrobcami. Trh sme oslovili maximálnou možnou kvalitou v primeranej cene, spoľahlivosťou v termínoch a to isté odporúčam všetkým. Áno, naše automodely sú na trhu najdrahšie, ale najdôležitejšia je spoľahlivosť, za ktorú si zákazník rád priplatí. Skúsený pretekár vie, že na začiatku investuje viac, ale potom nemusí míňať veľa peňazí na opravy a náhradné súčiastky. Navyše má vždy istotu, že s naším autom preteky dojazdí. Aby ste aj vy dosiahli najvyššiu kvalitu, musíte svojej práci do detailu rozumieť. A ak jej ešte nerozumiete, musíte sa to naučiť.“
