Začínali korešpondenčným matematickým seminárom, vypracovali sa na jedno z najúspešnejších vydavateľstiev na domácom aj českom trhu. Vydavateľstvo Taktik rozbiehala pätica kamarátov v stiesnenej kancelárii s rozlohou 18 m2 a prvé Hravé matematiky expedovali aj v krabiciach od vysávačov. Dnes majú sklady s rozlohou stoviek m2 a tvoria učebnice pre tisícky škôl na Slovensku, v Poľsku a Českej republike.
Rozhovor s Miroslavom Tokarčíkom, spoluzakladateľom a majiteľom vydavateľstva TAKTIK.
Začínali ste s minimálnymi nákladmi, dnes predávate viac ako milión publikácií ročne. Ako si spomínate na začiatky vydavateľstva?
Boli sme typická partia piatich kamarátov v poslednom ročníku na strednej škole. Mali sme radi logické úlohy, boli sme súťaživí a chceli sme si splniť sen o vlastnom podnikaní. Nachádzali sme sa presne v tom štádiu rozhodovania, či investovať do nášho sna alebo sa vybrať menej riskantnou cestou štúdia na výške. Zrazu prišiel nápad zorganizovať korešpondenčnú matematickú súťaž pre základné školy. Tak sme sa rozhodli pre oboje, štúdium aj podnikanie. S kamarátmi sme si založili s.r.o.-čku s kapitálom 50 000 korún a pripravili niekoľko kôl súťaže.
V máji 2008 však prišiel nový impulz - ratifikácia dosiaľ najväčšej reformy školstva z pera Jána Mikolaja. Takáto zmena si vyžadovala úplné prekopanie vzdelávacích programov a nové formáty školských učebníc. Školy na takúto zmenu neboli pripravené, ako sme sa dozvedeli od učiteľov, s ktorými sme boli v kontakte. Tak sme sa rozhodli využiť ponúkanú šancu a doslova na kolene sme za tri mesiace vytvorili prvú reformnú učebnicu, Hravú matematiku pre piaty ročník.
Ako si spomínate na tvorba prvej učebnice?
Bez podpory skvelých ľudí okolo nás by sme toto náročné obdobie zvládli len veľmi ťažko. S tvorbou a kontrolou učebníc nám pomáhali bývalí profesori, grafiku do Hravej matematiky nám robil kamarát vo worde. Všetok kapitál sme použili na zabezpečenie režijných nákladov a prenájom prvej minimalistickej kancelárie s rozlohou 18m2. Náklady na prvú tlač sme mali zo zarobených peňazí a na dotlače sme zarobili predajom. Na začiatku sme vytlačili 1000 kusov, no ani tie sme nemali kde uskladniť. Vybrali sme teda všetok nábytok z kancelárie a namiesto stoličiek sme sedávali na balíkoch kníh.
Ako sa školy dozvedeli o Hravej matematike?
Učebnice sme po jednom kuse rozposlali na školy a čakali na odozvu. Okrem telefonických a poštových objednávok u nás fungoval aj online predaj, spoločník Jaro Brdjar nám naprogramoval prvý jednopoložkový e-shop. Po týždni však neprišla ani jedna objednávka a my sme začínali mať obavy či sme sa rozhodli správne.
Podnikli ste nejaké kroky, aby sa objednávky pohli správnym smerom?
Nedalo nám to, tak sme sa rozhodli opýtať sa na spätnú väzbu osobne, priamo v okolitých školách. Na naše prekvapenie boli reakcie veľmi pozitívne. „Kniha nemá chybu,“ hovorili učitelia. Nechápali sme, prečo si teda knihy neobjednali, ale chcelo to len trochu trpezlivosti. Po dvoch týždňoch sa s objednávkami roztrhlo vrece a my sme nestíhali nielen expedovať, ale ani objednávky prijímať.
Ako teda vyzeral váš bežný pracovný deň v prvom roku podnikania?
Doobeda sme vybavovali objednávky, poobede sme balili knihy. Všetky peniaze zarobené na prvých matematikách sme investovali do tlače matematík na nasledujúci rok. V ten istý rok sme okrem Hravej matematiky 5 stihli totiž vyrobiť aj knihu pre šiestakov. Záujem bol obrovský, a tak sme na ďalší školský rok chceli priniesť aj širšiu ponuku.
Koľko učebníc ste napokon v danom roku vyexpedovali do škôl?
Vytlačili sme dohromady 5000 kusov matematík a tie sa vypredali ešte skôr, ako nám prišli na sklad. Všetko bolo, samozrejme, lowcost - výtlačky sme čo najrýchlejšie zaslali do škôl a čakali na platby, aby sme mohli splatiť faktúry za tlač. Dokonca sme už nemali ani na škatule, v ktorých by sme matematiky expedovali, tak sme sa pýtali po obchodoch, či im nejaké nezvýšili. Prvé matematiky teda prichádzali do škôl aj v krabiciach od vysávača (smiech). Dokopy si vtedy kúpilo Hravú matematiku 18 500 piatakov a my sme získali neuveriteľný 38,5% trhový podiel.
Museli ste do vydavateľstva okrem vstupného kapitálu investovať aj ďalšie peniaze?
Zo základného kapitálu 50 000 korún, čo je dnes zhruba 1700 eur, sme dokázali z jednej kancelárie vybudovať firmu na medzinárodnej úrovni. A to všetko bez toho, aby sme si požičiavali alebo sa na niekoľko rokov zadlžili.
Ako ste presvedčili učiteľov, aby si vaše knihy kúpili aj budúci rok?
Samozrejme, bolo ťažké vybudovať si meno a dokázať, že aj keď sme nové vydavateľstvo, vieme prinášať kvalitné publikácie. No učitelia chceli kreatívne učebnice a my sme im také dokázali poskytnúť. Vedeli sme, že v kreatívnych úlohách sme dobrí, schopnosť tvoriť hravý a nápaditý obsah sme si už vyskúšali na tvorbe úloh pre korešpondenčnú súťaž. Okrem toho sme si zakladali na maximálne profesionálnom a osobnom prístupe, aj keď to môže vyznievať ako klišé. Iné vydavateľstvá zasielali školám produktové katalógy mailom, my sme náš katalóg prezentovali učiteľom osobne. Takto sme si vybudovali v povedomí škôl prvenstvo. Postupne sa aj naše publikácie stali doslova šitými na mieru požiadavkám učiteľov.
Ako ste to dosiahli?
Boli sme v neustálom kontakte s učiteľmi, tvorili sme dotazníky a žiadali sme si od nich spätnú väzbu a pripomienky k publikáciám. Ďalšie knihy sme začali vyrábať až keď sme mali vyplnených okolo 400 dotazníkov. Neskôr sme začali organizovať aj učiteľské konferencie, aby sme zistili, aká je úroveň našich žiakov, v čom sú dobrí a v čom, naopak, majú medzery a učebnice by im mali pomôcť.
Za vyše desaťročie vášho podnikania ste sa uplatnili na českom aj poľskom trhu. Ako funguje tvorba učebnice pre iné trhy? Ide len o ich preklady?
Keďže reálie v každej krajine sú iné, aj učebnice musia byť lokalizované - to znamená, že nejde o doslovné preklady, ale od základu nové učebnice prispôsobené spoločenským podmienkam, vzdelávaciemu programu i legislatívnemu rámcu. Preto spolupracujeme s českými autormi, ktorí najlepšie poznajú lokálny štátny vzdelávací program. Okrem toho u našich susedov funguje odlišný školský systém - prvý stupeň ZŠ je na Slovensku od 1. do 4. ročníka a v Čechách od 1. do 5. ročníka. Majú teda odlišné štandardy, iný dopyt, iné požiadavky, a preto aj my máme iných lektorov.
Na Slovensku máme uzavretý učebnicový trh. Majú školy záujem o učebnice, ktoré si musia kupovať?
Zatiaľ áno, ale nastavenie systému, v ktorom je nutné si za kvalitu platiť, je treba nevyhnutne zmeniť. Keby ministerstvo schválilo otvorenie trhu s učebnicami, zvýšila by sa konkurencieschopnosť a s ňou aj kvalita poskytovaných učebníc. Slovensko a pár ďalších európskych krajín (Malta, Cyprus, Grécko, Rumunsko) stále neumožňuje slobodu výberu učebníc na základe preferencií jednotlivých škôl. V Česku a Poľsku, kde takisto pôsobíme, si môžu školy samy vyberať učebnice pre svojich žiakov, čím vzniká pluralita, pestrosť, možnosť bezplatne používať učebný materiál, ktorý učitelia považujú za najkvalitnejší. Jeden typ učebnice predsa nemôže vyhovovať všetkým školám.
Prečo je dobré mať na výber z viacerých a nepoužívať kvalitnú jednotnú učebnicu?
Každá škola má iné zameranie, každému učiteľovi a žiakom vyhovuje iný spôsob výučby. Preto nemôže všetkým stačiť jedna predpísaná učebnica, čo ako by bola kvalitná. Navyše, v súčasnosti je systém nastavený tak, že nové učebnice vznikajú na základe výzvy ministerstva (verejné obstarávanie) a súťaže návrhov, v ktorom víťazný návrh vyberá 7-členná konkurzná komisia, zostavená na posúdenie danej publikácie. Tento víťazný návrh sa stáva predpísanou učebnicou (poskytovanou zadarmo) pre daný predmet a ročník na najbližších 5-10 rokov. Pýtam sa, kto pozná jednotlivé školy, žiakov, ich špecifiká, lepšie? Ich učiteľ alebo komisia sídliaca stovky kilometrov od nich? Preto považujem systém jednej knihy za nefunkčný. Navyše, učebnice, ktoré školy dostávajú od štátu, často nespĺňajú kvalitatívne požiadavky a očakávania učiteľov, a preto sú rodičia nútení financovať iné publikácie z vlastného vrecka. Otvorený trh by umožňoval slobodný výber učebníc v súlade so štátnym vzdelávacím programom na základe budgetu uvoľneného zo štátneho rozpočtu. Tým by sa kvalitatívne problémy i duplicitné výdavky odstránili.
Čo treba urobiť, aby sa situácia na Slovensku zlepšila?
Pokiaľ sa chceme priblížiť zvyšku vyspelej Európy, je potrebné uvoľniť učebnicový trh, vytvoriť zdravé konkurenčné prostredie medzi vydavateľstvami, a tak zvyšovať kvalitu ponúkaných učebníc. Verím, že aj na Slovensku raz vznikne zdravá konkurencia a nebude sa podporovať iba jedno vydavateľstvo, ktoré vyhrá verejné obstarávanie. Preferujem férový súboj, aby boli konkurenti nútení zlepšovať sa, aktualizovať učebnice, pracovať kreatívne, poskytovať školám benefity. V súčasnosti je až 80% škôl nespokojných s poskytovanými učebnicami, preto je čas konať. Naše vydavateľstvo spustilo na jeseň 2018 projekt Slobodné učebnice - online petíciu za otvorenie učebnicového trhu, v ktorej sa obraciame na širokú verejnosť a všetkých, ktorí sú nespokojní so súčasným systémom - čiže na riaditeľov, pedagógov, rodičov, ale aj samotných žiakov, ktorí tento problém vnímajú najintenzívnejšie.
Stretli ste sa s krajinami, kde funguje zdravý učebnicový trh?
Napríklad u našich českých susedov sme svedkami spomínanej zdravej konkurencie - školy dostávajú tzv. normatív, čiže finančný príspevok na jedného žiaka, v ktorom je zahrnutý aj budget na učebnice. Každá škola sa tak rozhoduje samostatne, ktoré z ponuky schválených učebníc pre jednotlivé triedy zakúpi. Vydavateľstvá sú nútené neustále pracovať, inovovať učebnice, ponúkať interaktívne pomôcky, školenia pre učiteľov a ďalšie a ďalšie benefity. Tak funguje zdravý trh.
