Spoločnosť ANASOFT APR, spol. s r.o. patrí medzi desať najväčších softvérových domov na Slovensku. Poskytuje široké portfólio softvérových riešení a služieb pre rôzne segmenty a typy technológií. Jedným z najúspešnejších a najdlhšie fungujúcich produktov je softvérové riešenie DOMUS pre správu bytových a nebytových priestorov. Spoločnosť založili v roku 1993 štyria kamaráti, z ktorých traja, Stanislav Čekovský, Michal Hrabovec a Eugen Jeckel, v nej pôsobia aj v súčanosti.
V oblasti riadenia obchodných procesov, integrácie aplikácií, vývoja softvéru na mieru, infraštruktúry technológií, kompozitných riešení, bezpečnosti, logistiky a ďalších oblastí spolu úspešne realizovali nespočetné množstvo projektov, vďaka čomu v roku 2009 získali ocenenie IT FIRMA ROKA. Anasoft nájdete v Českej republike, Nemecku, USA, ale hlavné vývojové centrum sídli v Bratislave.
Nerobíme veci preto, že nám za ne zaplatia, ale preto, že sú prospešné a prinášajú spokojnosť.
Stanislav študoval na elektrotechnickej fakulte Technickej univerzity. Už počas štúdia bol mimoriadne aktívny aj mimo školy a podarilo sa mu obklopiť sa rovnako aktívnymi ľuďmi. „Boli sme skupina mladých ľudí, ktorá sa angažovala v rôznych kluboch a krúžkoch.“ Stanislavovi kolegovia boli tiež z elektrotechnickej fakulty, pričom každý študoval inú oblasť. „Rôzne oblasti IT ešte neboli vyprofilované tak, ako sú dnes. S kolegami sme sa poznali z internátu, vedeli sme, kto čo vie a v roku 1989, keď som bol ešte len druhák, sme položili spoločné podnikateľské základy. Mnohokrát sme spolu sedeli a jednoducho sme vymýšľali.
Skúsenosť je skvelá výhoda.
Videli sme napríklad dopyt v oblasti právnych znalostí, tak sme vytvorili lexikón právnych informácii na CD. Vyhľadávače ešte neexistovali a vytvorili sme mnoho podobných miniaplikácií s databázou na CD, v ktorej sa dalo sa veľmi dobre orientovať. Internet vtedy nebol a informácie na digitálnych nosičoch sa dali dobre obchodovať. Niektoré projekty boli plusové, niektoré mínusové, no získavali sme veľa skúseností. Biznis sme nebrali až tak vážne, išlo nám hlavne o tvorenie vecí a privyrobenie si.“
V roku 1992 začali pre bytový podnik Bratislava písať softvér na správu domov pod názvom DOMUS, ktorý je dodnes mimoriadne úspešným produktom spoločnosti. „V roku 2013 používa náš systém väčšina bytových družstiev a spravuje sa v ňom viac ako pol milióna bytov. Mnoho ľudí začalo chápať, že počítače sú efektívny a silný nástroj a my sme sa vďaka tomu dostali k vývoju softvéru na zákazku. Vtedy sme sa reálne dotkli rôznych oblastí IT a všetkým sme si prešli sami.“ V závere vysokoškolského štúdia sa musel každý zo skupiny zamyslieť nad tým, čomu by sa chcel venovať a časť skupiny, v ktorej bol aj Stanislav, založila v roku 1993 spoločnosť ANASOFT.
Od začiatku mali jasne stanovené, že sa chcú venovať vývoju softvérov. „Záujem o softvér však ešte nebol dostatočne vysoký. Vtedy bol záujem o počítače a bolo teda potrebné dodávať hardvér a k nemu infraštruktúru. V začiatkoch sme sa venovali aj pokladaniu káblových systémov. V spoločnosti sa vytvorili divízie. Mali sme divíziu, ktorá sa venovala projektovaniu a inštalácii infraštruktúry pre novovznikajúce počítačové siete, divíziu, ktorá predávala hardvér, a softvérovú divíziu.“ Spočiatku bola hardvérová divízia silnejšia ako tá softvérová. „Boli sme aj distribútor značky Tulipcomputers. Predali sme ich niekoľko stovák a mali sme mnoho úspešných inštalácií, nikdy sme sa však nezaoberali len predajom. Snažili sme sa o pridanú hodnotu, čiže sme sa o počítače aj starali. Na druhú stanu sme práve našou neustálou snahou priniesť pridanú hodnotu boli v obchode s hardvérom brzdení.
Spätne vidím, že ak sme chceli na tom zarobiť, museli by sme sa vtedy sústrediť na veľký objem predaja a dobrú maržu. Naším krédom však vždy bolo a aj bude prinášanie pridanej hodnoty. Celý čas sme vedeli, že naša hlavná činnosť je a bude softvér. V spoločnosti sme sa orientovali predovšetkým na softvérové riešenia pre veľké spoločnosti. Naším výrazným produktom bol v minulosti softvér ANATEL, ktorý riešil tarifikáciu telefonických hovorov. Mali sme kontrakty s mnohými výrobcami pobočkových telefónnych ústrední. Ešte neboli mobily a náš softvér veľmi dobre riešil rozúčtovávanie hovorov napríklad v hoteloch alebo v administratívnych centrách, kde bolo viacero firiem.“
Mali sme veľa aktivít v smeroch, v ktorých sa dalo prežiť, ale nie rásť
S nástupom internetu začala spoločnosť robiť CMS systémy (systémy na správu obsahu na internete, pozn. autora). „Vymýšľali sme rôzne spôsoby, ako internet priblížiť užívateľom. Keď to hodnotím s odstupom času, mali sme niektoré veci robiť inak alebo vôbec. Napríklad, keď bolo hitom predávať registračné pokladnice, vyvinuli sme si vlastný modul a predávali sme ich tiež. Bolo však pre nás dobré napísať si vlastnú registračnú pokladnicu alebo by bolo lepšie spojiť sa s partnerom, ktorý už modul mal a venovať čas inému projektu? Možno by sme vytvorili niečo lepšie. Ale možno nám práve pokladnice pomohli prežiť obdobie na ceste k niečomu lepšiemu. Z toho mi vyplýva ponaučenie, že keď ide podnikateľ v dave, dokáže prežiť. Akonáhle však chce na niečom postaviť budúcnosť firmy a rásť v danej oblasti, musí sa na ňu zamerať, špecializovať sa, hľadať odlišnosti, robiť svoju činnosť maximálne kvalitne a vo väčších rozmeroch. Pri tom si však treba najskôr zvážiť obchodné možnosti, či vôbec má význam venovať sa tomu vo veľkom.“ Po nástupe mobilných telefónov sa spoločnosť venovala aj ich predaju iným spoločnostiam. „Opäť sme robili popri iných aktivitách aj to, čo ostatní, ale keby sme v tom chceli byť najlepší, museli by sme ísť do väčšej šírky, do obchodných domov a masívnejšej reklamy.“
Core biznis spoločnosti boli stále komplexné riešenia. „Realizovali sme dodávky kabelážnych systémov spolu s hardvérom a softvérom a zároveň sme popritom vyvíjali vlastné produkty.“ Najhoršie obdobie spoločnosti bolo v roku 2000, po tom, ako dosiahla záporný výsledok hospodárenia. „Bol to veľký míľnik spoločnosti. Museli sme urobiť závažné rozhodnutia a jedným z nich bolo zrušenie divízie, ktorá sa venovala káblovaniu. Túto činnosť totiž postupne viac a viac preberali stavebné firmy. Museli sme si jasne povedať, čo chceme. Jeden spoločník vtedy zo spoločnosti odišiel a dvaja pristúpili. Dôvodom bola potreba financií na rast.“ Po týchto krokoch sa spoločnosti opäť začalo dariť a vytvorili niekoľko softvérov, ktoré v roku 2013 stále fungujú, niektoré dokonca v Nemecku alebo v Južnej Amerike.
Od začiatku sa totiž snažili vyvíjať aktivity aj mimo Slovenska. „Neorientovali sme sa len na lokálny trh, aj keď väčšina našich tržieb stále pochádza z domácich zákaziek. Nadviazali sme aj rôzne spolupráce so zahraničnými spoločnosťami, ktoré sa venovali vývoju softvéru. Pred rokom 2000 sme fungovali tak, že sme spolupracovali so spoločnosťami, ktoré riešili veľké systémy a my sme dostali za zadanie vyriešiť niektorý konkrétny modul. Po roku 2000 sa nám začalo dariť získavať zákazky na ucelené riešenia, napríklad v banke v Jamajke sme ako ucelené riešenie na základe kontraktu riešili výpočet kurzu.“ Stanislav približuje zlepšenie situácie pre spoločnosť, pretože trh sa konečne zmenil spôsobom, ktorým potrebovali, a v IT boli softvérové riešenia žiadané čím ďalej tým viac. „Slovensko začalo byť zaujímavé pre veľké nadnárodné spoločnosti, ktoré vstupovali na náš trh a my sme na to zareagovali tak, že sme s nimi nadviazali spolupráce a na základe špecifikácií a zadania im subdodávame riešenia.“
Trh sa mení, no stále má zmysel hľadať nové vízie a riešenia
Príchod hospodárskej krízy pocítila aj spoločnosť ANASOFT. Podľa Stanislavových slov však nie výrazne. „IT oblasť je zvláštny svet. Dobre fungujúci softvér sa vyvíja spolu so zákazníkom alebo produktom, ktorého sa týka. Ak k tomuto rozvoju pripočítame veľmi rýchlo sa meniacu legislatívu, infraštruktúru a stále nové možnosti technológií, je potrebná častá alebo nepretržitá podpora alebo zmeny v softvéri, ktoré tento fakt podporujú. Keď máte tradičných klientov, ktorí sú na trhu silní a krízu ustoja, práve počas krízy je pre nich dobrý softvér mimoriadne dôležitou vecou. Kríza sa prejavila hlavne v tom, že naša spoločnosť rastie pomalšie. Zvýšila sa aj migrácia ľudí, ktorá u nás dovtedy bola mimoriadne nízka. S príchodom krízy však začali mnohí zamestnanci premýšľať inak.
V IT oblasti nie je pre ľudí problém ísť za prácou aj do zahraničia. Dovtedy si naši zákazníci veľa IT služieb a softvér na mieru objednávali, no počas krízy si mnohí z nich začali softvér vyvíjať interne a už len na určité časti vývoja využívajú dodávateľov. Preto vzniklo mnoho IT firiem, ktoré len prenajímajú čas ľudí.“ Stanislav má vo vnútri spoločnosti na starosti výkonnú oblasť. „Ako výkonný riaditeľ sa starám o to, aby sa veci, ku ktorým sa zmluvne zaviažeme, vykonali. Od roku 2010 sa snažíme spoločnosť viac profilovať na konkrétne portfóliá. Znamená to, že ANASOFT už nerobí na mieru všetok softvér, ale máme konkrétne produkty alebo moduly, na ktoré sa zameriavame a snažíme sa ich rozvíjať.“ V budúcnosti má Stanislav v pláne ďalej stavať na tradičných hodnotách spoločnosti. „Naďalej chceme robiť biznis s pridanou hodnotou, aby mal z neho náš klient úžitok. Pridanú hodnotu sa snažíme neustále hľadať a zároveň sa viac profilovať na konkrétne oblasti. Všetky nové „hračky“, ako sú napríklad tablety, stále potrebujú nové softvéry. Máme napojenie na veľké systémy a premýšľame, ako nové „hračky“ využiť v tradičnom svete biznisu. Je to veľmi zaujímavá téma a staviame na nej naše nové produkty. V rámci správy bytov je napríklad aktuálna téma vykonávania odpočtov rôznych hodnôt na diaľku a ich online spracovávanie. Z toho vyplývajú určité úspory, informovanosť a podobne.“
Nepozerajte na podnikanie cez osobný profit.
O čítaní biznis literatúry Stanislav vraví, že je dobré vedieť, aké metodiky existujú, ako fungujú a poznať rozdiely medzi nimi, ale nie je dobré naslepo ich kopírovať. „Treba si vybrať tie svoje špecifiká. Ak hovoríme o ANASOFTe, hovoríme vždy o skupine ľudí. Pre úspech je dôležité, aby si ľudia navzájom povedali základné pravidlá, ktorými sa budú riadiť. Podnikateľ, ktorý si napríklad povie, že jeho základné pravidlo je rýchlo zbohatnúť a potom si len užívať, sa pravdepodobne bude v podnikaní správať inak, ako ten, ktorý chce vybudovať dlhodobo úspešnú firmu s dôrazom na spokojnosť ľudí, ktorí s ňou prichádzajú do styku - či už sú to zamestnanci alebo klienti. Rovnako sa budú odlišovať vlastnosťami. Nedá sa teda identifikovať konkrétna dôležitá vlastnosť pre úspech podnikateľa.“
Pre úspech spoločnosti niekedy musíte urobiť aj veci, ktoré vás nebavia.
Mladým a začínajúcim podnikateľom radí: „Treba sa na podnikanie pozerať ako na poslanie robiť niečo dlhodobo, vytvárať veci, ktoré neposúvajú len vás, ale aj celú spoločnosť. Každého takto uvažujúceho podnikateľa si veľmi vážim. Pri behu na dlhé trate potrebujete mnoho vecí. Pre nás bola kľúčová práca v skupine, pevná vôľa, sen a zadefinovaný cieľ. Známi podnikatelia bývajú prezentovaní ako jednotlivci, ale nikdy nejde o dielo jednotlivca, vždy ide o celú skupinu ľudí. Pre dobré fungovanie v skupine musíte vedieť riešiť vzťahové veci s mierou tolerancie voči ostatným a kompromisom tak, aby z toho spoločnosť obchodne profitovala. Pri skladaní tímu hľaďte predovšetkým na ľudské vlastnosti.
Pre mladých ľudí je však dôležité predovšetkým, aby aktívne niečo robili. Pri stretnutí je hneď vidno, ktorý človek sa nevenuje ničomu, iba chodí do školy a zabáva sa, a ktorý už má niečo za sebou, niečo vyskúšal, zorganizoval a možno sa aj popálil. S odstupom času vidím, že aj pre nás bolo veľmi dôležité to, že sme boli už počas školy aktívni a hľadali sme príležitosti, hoci vtedy sme si to neuvedomovali. Akákoľvek dobrá škola nedokáže nahradiť skúsenosť z praxe. Vždy je lepšie robiť čokoľvek ako nič.“
