Európsky parlament a jeho frakcie v rokoch 2024 – 2029

Aké politické skupiny budú pôsobiť v Europarlamente, aké zastúpenie v nich majú slovenskí europoslanci, koľkí zostali nezaradení a ako je to v porovnaní s inými členskými krajinami?

Europoslanci sa po zvolení do Európskeho parlamentu (EP) majú možnosť zaradiť do politickej skupiny alebo tzv. frakcie. Vyplývajú im z toho isté právomoci, najmä v súvislosti s pripomienkovaním regulácií a samotným legislatívnym procesom EÚ. No môžu zostať aj nezaradení – čo sa v takom prípade deje a aké je zastúpenie slovenských europoslancov vo frakciách počas volebného obdobia 2024 – 2029?

Čo je úlohou politických skupín (frakcií)?

Frakcie alebo politické skupiny sú zoskupenia, do ktorých sa zaraďujú europoslanci z jednotlivých štátov. Základným kritériom je ich príslušnosť k domácej strane, za ktorú kandidujú (napríklad národné strany, ktoré sa vyznačujú sociálnou – ľavicovou politikou, patria do ľavicovo orientovaných frakcií). Každá z týchto strán musí mať aspoň 23 poslancov a musí v nej byť zastúpená aspoň štvrtina členských štátov, čo je aktuálne sedem krajín. Avšak, poslanci sa môžu rozhodnúť, že do žiadnej frakcie patriť nebudú, môžu z nej vystúpiť alebo prestúpiť do inej.

Úlohou politických skupín je vytvoriť koalíciu, ktorá bude mať dostatočný počet hlasov na prijatie či odmietnutie návrhov legislatívy EÚ. Koaličné frakcie však vždy spolu nedržia, často sa stáva, že časť koalície za istý návrh nezahlasuje. Dôležitú úlohu zohrávajú aj pri voľbe predsedu Európskej komisie, keďže zväčša sa ním stáva člen frakcie s poslancami z národných strán, ktoré v eurovoľbách získajú najviac mandátov. Menuje ho Rada EÚ (teda hlavy štátov alebo predsedovia vlád krajín EÚ) po schválení v Európskom parlamente. V 10. volebnom období je predsedníčkou Európskej komisie opäť Ursula von der Leyenová z Kresťanskodemokratickej únie Nemecka, ktorá je členom EĽS – víťaznej frakcie v Európskych voľbách 2024.

Hoci kandidáti na europoslancov pred voľbami do Europarlamentu zvyčajne vedia, do akej frakcie by mali patriť, nemusí to tak byť vždy. Neisté to bolo pred Eurovoľbami 2024 napríklad v prípade strany SMER-SD, ktorej europoslanci historicky patrili do frakcie S&D, no po odklone od hodnôt tejto skupiny im bolo pozastavené členstvo a aktuálne vystupujú ako nezaradení. Alebo tiež v prípade tzv. koalícií, kedy sa spojí viacero národných strán na jednu kandidátnu listinu, no každá patrí do inej frakcie – volič si tak na jednej kandidátke vyberá poslancov za rôzne strany, pričom sa nevie, ktorá frakcia bude vo výsledku posilnená.

Pre lepšiu predstavu možno spomenúť príklad koalície PS/SPOLU z Eurovolieb v roku 2019, kedy sa do Europarlamentu prekrúžkovali zástupcovia z oboch strán – dvaja za stranu PS sa stali členmi skupiny Renew Europe (predtým ALDE) a dvaja za stranu SPOLU členmi EĽS. Podobná situácia nastala v prípade českých europoslancov zvolených v Eurovoľbách 2024, keď sa za koalíciu SPOLU do Europarlamentu dostali poslanci z rôznych strán, a tak hoci boli poslanci zvolení na jednej kandidátnej listine, rozdelili sa do odlišných politických skupín (napr. europoslanci za stranu ODS patria do frakcie EKR, zatiaľ čo poslanec za KDÚ-ČSL patrí do frakcie EĽS).

Taktiež sa môže stať, že národná strana nepatrí do žiadnej frakcie (teda sa so žiadnou nedohodne na rokovaní) a poslanec sa tak automaticky stáva po zvolení do EP nezaradeným. Avšak, môže požiadať o zaradenie do niektorej z frakcií.

Frakcie Europarlamentu v rokoch 2024 – 2029

Oproti predošlému volebnému obdobiu bude v rokoch 2024 – 2029 v Europarlamente pôsobiť o jednu frakciu viac, teda osem politických skupín. Hoci zanikla frakcia Skupina Identita a Demokracia, vznikli dve nové – Patrioti za Európu a Európa suverénnych národov (ESN). V 10. volebnom období tak budú v EP nasledovné politické skupiny:

• Európska ľudová strana (EĽS alebo známa ako EPP),
• Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D),
• Patrioti za Európu,
• Európski konzervatívci a reformisti (EKR),
• Renew Europe,
• Zelení,
• Skupina ľavice v Európskom parlamente (The Left),
• Európa suverénnych národov (ESN).

Európska ľudová strana (EĽS)

Ide o najväčšiu európsku politickú stranu založenú v roku 1976. Zakladali ju kresťanskodemokratické strany a jej členmi sú najmä poslanci z pravicovo orientovaných konzervatívnych liberálnokonzervatívnych a kresťanskodemokratických národných strán. Po voľbách do Europarlamentu v roku 2024 sa členkou tejto frakcie stala zo slovenských europoslancov len Miriam Lexmann z KDH. V júli 2024, po ustanovujúcej plenárnej schôdzi, mala táto frakcia 188 kresiel, teda bola najväčšou politickou skupinou.

Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D)

Táto frakcia združuje ľavicovo orientovaných europoslancov, ktorí kandidujú za sociálnodemokratické strany. Vznikla už v roku 1953 a v 10. volebnom období je druhá najväčšia, keďže má 136 kresiel. Hoci v minulosti do tejto frakcie patrili najmä europoslanci za stranu SMER-SD, v aktuálnom volebnom období do nej zo slovenských europoslancov nepatrí nikto.

Patrioti za Európu

Ide o novo vzniknutú frakciu, ktorá sa sformovala po Eurovoľbách 2024. Jej zakladateľmi sú Andrej Babiš (Česká republika, strana ANO), Viktor Orbán (Maďarsko, strana Fidesz) a Herbert Kickl (Rakúsko, strana Slobodná strana Rakúska). Patrioti za Európu patria k pravicovým až krajne pravicovým stranám. Sú treťou najväčšou politickou skupinou vo volebnom období 2024 – 2029, s počtom 84 kresiel. V tejto frakcii Slovensko nemá žiadneho europoslanca.

Európski konzervatívci a reformisti (EKR)

Ide o politickú skupinu založenú v roku 2009. Je stredo-pravicová politická skupina a jej cieľom je decentralizovať EÚ a zároveň znížiť byrokraciu. Podporujú spravodlivý a voľný obchod, hospodársku obnovu, konkurencieschopnosť a reformu migračného systému. Do tejto frakcie patrí strana SAS, avšak vzhľadom na jej volebný neúspech v júnových eurovoľbách, v aktuálnom volebnom období v nej Slovensko nemá zastúpenie. Na začiatku pôsobenia novo zloženého Europarlamentu má táto skupina 78 poslancov.

Renew Europe

Frakcia vznikla v 9. volebnom období (2019 – 2024) na základe staršej skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu. Presadzujú európske hodnoty aj udržateľnosť. Za „stálicu“ možno zo slovenských strán považovať Progresívne Slovensko a jej europoslancov. V aktuálnom volebnom období má 77 kresiel, pričom šesť patrí slovenským zástupcom.

Zelení

Politická skupina Zelení vznikla v roku 1999 a členmi sú najmä také národné strany, ktoré presadzujú ochranu životného prostredia a environmentálne udržateľné riešenia. Z 53 kresiel v 10. volebnom období ani jedno nepatrí slovenskému europoslancovi.

Skupina ľavice v Európskom parlamente (The Left)

Ide o zoskupenie krajne ľavicových strán. Hlavnými témami skupiny sú feminizmus, ekonomická a sociálna spravodlivosť, mier, solidarita. Ani v politickej skupine The Left nemáme slovenských europoslancov. Táto frakcia má po voľbách 2024 spolu 46 kresiel.

Európa suverénnych národov (ESN)

Druhá novo vzniknutá frakcia je Európa suverénnych národov (ESN). Opäť ide o krajne pravicovú skupinu, ktorá vznikla okolo nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Jej súčasťou je aj slovenský europoslanec Milan Uhrík zo strany Republika, ktorý v minulom volebnom období pôsobil ako nezaradený europoslanec, čo sa tentokrát zmení. Frakcia má 25 poslancov.

Slovenskí europoslanci vo frakciách v rokoch 2024 – 2029

Nezaradení europoslanci v rokoch 2024 - 2029

Hoci byť členom frakcie nie je pre europoslancov povinnosťou, má isté výhody, resp. dáva poslancom právomoci, vďaka čomu vedia zásadnejšie zasiahnuť do tvorby európskej legislatívy alebo rozhodovať o kľúčových pozíciách v Europarlamente. Naopak, ak poslanci súčasťou frakcie nie sú, oberajú sa o možnosť zásadne ovplyvniť vývoj a prijímanie legislatív EÚ.

Poznámka: Jednou z úloh, ktoré politické strany majú, je nominácia na posty predsedu a podpredsedov Europarlamentu. Europoslanci z proeurópskych frakcií (ľudovci, socialisti, liberáli a zelení) ) využili tzv. „cordon sanitaire“ (francúzsky pojem, ktorý je v politike používaný na opis taktiky, ktorú používajú politické strany, aby izolovali extrémistické alebo radikálne politické skupiny). Do predsedníctva Európskeho parlamentu (ktoré tvorí predseda, 14 podpredsedov a 5 kvestorov) nepustili kandidátov z frakcií Patrioti pre Európu a ESN. Dôvodom je ich protieurópsky postoj či náklonnosť k Rusku. Do vedenia EP tak neboli zvolení žiadni poslanci krajnej pravice. Slovensko získalo jeden z podpredsedníckych postov (Martin Hojsík, PS, Renew Europe) a jedno miesto kvestorky (Miriam Lexmann, KDH, EĽS).

A práve na začiatku volebného obdobia 2024 – 2029 má Slovensko historicky najväčší počet nezaradených poslancov. Z 15 našich europoslancov je až sedem mimo politických skupín v EP. Konkrétne:

• Monika Beňová (SMER-SD),
• Ľuboš Blaha (SMER-SD),
• Erik Kaliňák (SMER-SD),
• Judita Laššáková (SMER-SD),
• Milan Mazurek (Republika),
• Branislav Ondruš (HLAS-SD),
• Katarína Roth Neveďalová (SMER-SD).

Je tak len nízka pravdepodobnosť, že svoje priority a predvolebné sľuby na pôde Europarlamentu títo poslanci v nadchádzajúcich piatich rokoch presadia.

V porovnaní s inými štátmi Slovensko kraľuje v „nelichotivom rebríčku" nezaradených europoslancov. Hoci Nemecko má nezaradených až 10 europoslancov (z 96), po prepočítaní na percentá tvoria ich nezaradení poslanci len 9,6 %, zatiaľ čo tí slovenskí, ktorí sú mimo frakcií, tvoria takmer 50 % všetkých zvolených europoslancov za našu krajinu. Treba dodať, že drvivá väčšina členských krajín má v politických skupinách zaradených všetkých svojich europoslancov a majú tak väčší vplyv na vývoj európskych politík.

Frakcie a výbory EÚ v rokoch 2024 - 2029

Členstvo vo frakcii zohráva úlohu aj pri výbere predsedov jednotlivých výborov EP. Frakcie predsedajú jednotlivým výborom, ktoré diskutujú o dôležitých právnych návrhoch a vo výhode sú tie, ktoré majú väčší počet členov.

Členmi výborov sú aj nezaradení poslanci, tí ale nemôžu predsedať výboru a môžu síce navrhovať zmeny v legislatíve EÚ, no presadiť sa majú menšiu šancu ako tí, ktorí sú členmi skupín a pre svoje návrhy získavajú podporu od kolegov z frakcie.

V rokoch 2024 – 2029 predsedajú frakcie výborom nasledovne:

Do predsedníctva sa dostali aj slovenskí europoslanci:

• vo Výbore pre regionálny rozvoj je podpredsedníčkou Ľubica Karvašová (PS, Renew Europe),
• vo Výbore pre rozpočet je podpredsedníčkou Lucia Yar (PS, Renew Europe) a
• Ľudovít Ódor (PS, Renew Europe) je podpredsedom Výboru pre hospodárske a menové veci.

Podrobnosti prinášame v článku Slovenskí europoslanci vo výboroch europarlamentu (2024 – 2029).