Slovenskí europoslanci vo výboroch europarlamentu (2024 – 2029)

Na aké politické oblasti sa zamerali slovenskí europoslanci, aké pozície vo výboroch Slováci zastávajú a v ktorých máme najpočetnejšie zastúpenie? Praktický prehľad.

Súčasťou legislatívneho procesu na úrovni Európskej únie, a tiež práce zvolených europoslancov do europarlamentu, je rokovanie o politikách EÚ v rámci výborov. Práve tu sa totiž formujú pozmeňujúce návrhy, znenia pozícií či hľadajú kompromisy. Členstvo vo výbore je pre každého poslanca povinnosťou (na rozdiel od členstva vo frakcii, resp. politickej skupine). Akým politickým oblastiam sa v rámci výborov budú v nadchádzajúcich rokoch venovať zástupcovia slovenských občanov a do akej miery tam vedia ovplyvňovať legislatívne návrhy?

Výbory europarlamentu v rokoch 2024 – 2029

Európsky parlament tvorí v 10. volebnom období 20 výborov a 4 podvýbory zamerané na rôzne oblasti, ako sú priemysel, životné prostredie či zahraničné veci. Oproti predošlému volebnému obdobiu pribudli dva nové podvýbory, ktoré sa zaoberajú osobitnými otázkami. Konkrétne ide o Podvýbor pre daňové veci a Podvýbor pre verejné zdravie.

V rokoch 2024 – 2029 tak budú všetci europoslanci rozdelení do nasledovných výborov a podvýborov:

Prečítajte si tiež

Európsky parlament a jeho frakcie v rokoch 2024 – 2029

Je dôležité podotknúť, že jeden europoslanec môže pôsobiť aj vo viacerých výboroch, pričom každý pozostáva z 25 – 88 poslancov/poslankýň. V akom výbore chcú pôsobiť, uvádzajú po zvolení do europarlamentu, teda na začiatku volebného obdobia, hoci ich preferenciám sa nemusí vyhovieť, pretože výbory musia byť rovnomerne zastúpené. Rozhodujúca je účasť vo frakcii (politickej skupine).

Funkcie vo výboroch europarlamentu

Každému výboru predsedá poslanec alebo poslankyňa z niektorej z frakcií, pričom väčšiu šancu na obsadenie tohto miesta majú početnejšie politické skupiny. Okrem toho sú súčasťou predsedníctva výboru najviac štyria podpredsedovia, ktorých volia členovia výboru na dva a pol roka. Zároveň do výborov patrí ešte sekretariát a náhradníci, tí však majú len možnosť účasti na výbore, nie na hlasovaní. Ďalšou osobitnou skupinou sú koordinátori výborov.

Úlohou predsedov alebo predsedníčok výborov je príprava a formovanie agendy, a tiež sú súčasťou Konferencie predsedov výborov – ide o politický orgán, ktorý sa skladá z predsedov všetkých stálych a osobitných výborov, koordinuje činnosť výborov a zabezpečuje ich spoluprácu. Podpredsedovia zasa „podávajú pomocnú ruku“ pri riadení práce výboru ich predsedom.

Koordinátorov výborov si zo svojich členov vyberajú politické skupiny. Tí sa potom stretávajú na schôdzi koordinátorov a pripravujú rozhodnutia, ktoré má výbor prijať. Môže na nich by tiež delegovaná právomoc prijímať niektoré rozhodnutia s výnimkou takých, ktoré sa týkajú správ, návrhov uznesení, stanovísk či pozmeňujúcich návrhov.

O možnosti sa ale oberajú poslanci nezaradení do žiadnej z frakcií. Keďže netvoria politickú skupinu, je len minimálna pravdepodobnosť, že budú zvolení za predsedu/podpredsedu výboru či spravodajcu dôležitých právnych návrhov a nemôžu ani vymenovať koordinátorov výborov za svoju frakciu (nakoľko k žiadnej nepatria). Musí im byť ale zaručený prístup k informáciám, a to ich poskytnutím a prítomnosťou člena sekretariátu nezaradených poslancov na schôdzach koordinátorov. Je potrebné dodať, že Slovensko má v 10. volebnom období historicky najviac nezaradených europoslancov a v percentuálnom podiele k všetkým voleným poslancom dokonca najviac spomedzi všetkých členských krajín (7 z 15, čo je 46,6 %). Podrobnosti a porovnanie s inými štátmi EÚ približujeme v článku Európsky parlament a jeho frakcie v rokoch 2024 – 2029.

Ktoré frakcie predsedajú výborom v rokoch 2024 – 2029?

V júli 2024, teda na začiatku volebného obdobia, sa rozhodovalo aj o tom, kto povedie jednotlivé výbory europarlamentu. Najviac členov v pozícii predsedu/predsedníčky výborov má frakcia Európska ľudová strana (EĽS alebo známa ako EPP). Nasleduje Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) a Európski konzervatívci a reformisti (EKR).

Výbory sú na začiatku 10. volebného obdobia rozdelené podľa predsedajúcej politickej strany nasledovne:

Slovenskí europoslanci vo výboroch v rokoch 2024 – 2029

Zatiaľ čo na čele predsedníctva výborov nie je aktuálne ani jeden zo slovenských europoslancov zvolených na roky 2024 - 2029, významné pozície v rámci výborov niektorí z nich predsa len zastávajú. Konkrétne traja, pričom všetci boli zvolení na kandidátke strany Progresívne Slovensko a sú súčasťou frakcie Renew Europe.

Prečítajte si tiež

INFOGRAFIKA: Hlavné orgány EÚ a zloženie europarlamentu v rokoch 2024 – 2029

Ide o Ľudovíta Ódora, ktorý je jedným zo štyroch podpredsedov Výboru pre hospodárske veci, a tiež je koordinátorom frakcie v Podvýbore pre daňové veci. Ďalej je to Ľubica Karvašová, ktorá je podpredsedníčkou a zároveň koordinátorkou frakcie vo Výbore pre regionálny rozvoj. Treťou je Lucia Yar, ktorá je podpredsedníčkou a koordinátorkou politickej skupiny vo Výbore pre rozpočet.

Čo sa týka členstva v jednotlivých výboroch, najväčšie zastúpenie (po troch europoslancoch) má Slovensko vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Europoslanci za Slovensko sú rozdelení nasledovne:

Pre porovnanie, naše susedné krajiny majú najviac europoslancov v nasledovných výboroch:

Čo sa týka zastúpenia slovenských europoslancov v iných výboroch, pôsobia aj ako náhradníci, čo však znamená, že nemajú právo hlasovať. Rozdelenie je nasledovné: