Sumár dôležitejších skutočností, ktoré môžu podnikateľa zaujímať v súvislosti so znaleckým posudkom a znaleckou činnosťou spolu s najčastejšími prípadmi, pri ktorých podnikatelia potrebujú mať k dispozícii znalecký posudok.
Znalecký posudok – na čo slúži a kto ho môže vypracovať
Znalecký posudok je dokument, ktorý je výsledkom špecializovanej odbornej činnosti znalca v zmysle zákona 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov . Pri jeho vypracovaní musia byť dodržané príslušné zákony a vyhlášky. Vypracovať ho môže iba odborník – expert, zapísaný v zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Tento zoznam je verejný a je možné ho nájsť na stránkach http://jaspi.justice.gov.sk (pod voľbou „Znalci“ v ľavom menu).
Dá sa povedať, že znalec zárukou toho, že podklady, ostatné skutočnosti a z nich plynúce závery, uvedené v znaleckom posudku, boli preskúmané na odbornej úrovni. Znalcom sa totiž môže stať iba osoba, ktorá preukáže mnohoročnú prax v danom odbore, celoživotne sa vzdeláva a zloží odborné skúšky. Znalcom môže byť aj právnická osoba (označuje sa ako znalecká organizácia alebo znalecký ústav), vtedy musí združovať aspoň troch znalcov - fyzické osoby.
V znaleckom posudku znalec fundovane odpovie na rôzne otázky, ktoré mu určil zadávateľ (napr. aká je hodnota podniku XY za účelom predaja, aká je hodnota akcie akciovej spoločnosti alebo aká je výška ušlého zisku atď.). Charakter týchto otázok môže byť rôznorodý, avšak v prípade podnikateľských subjektov ide spravidla o požiadavku určiť hodnotu podniku alebo jeho časti - tzv. všeobecnú hodnotu podniku), prípadne určiť hodnotu konkrétnej zložky majetku podniku - tzv. všeobecnú hodnotu zložky majetku (napr. automobilu, technológie, nehnuteľnosti, databázy alebo pohľadávky). V tejto súvislosti je potrebné vysvetliť jeden významný rozdiel v terminológii, ktorý úzko súvisí so znaleckou činnosťou – ide o rozdiel v ponímaní ceny a hodnoty.
Cena a hodnota v znaleckom ponímaní
V praxi často dochádza k zamieňaniu pojmov cena a hodnota, resp. oceňovanie a ohodnocovanie. Pod cenou obyčajne rozumieme dohodnutú sumu medzi kupujúcim a predávajúcim (pričom táto suma môže byť ovplyvnená rôznymi pohnútkami predávajúceho a kupujúceho). Pojem cena sa zo znaleckého pohľadu používa na označenie požadovanej, ponúkanej, ale najmä skutočne zaplatenej peňažnej čiastky za určitý tovar alebo poskytnutú službu.
Hodnota by mala naopak predstavovať určitý odhad najpravdepodobnejšej ceny majetku (príp. podniku) v danom mieste a čase, ktorú by tento majetok mal dosiahnuť pri poctivom predaji, tzn. keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou. V znaleckej praxi sa hodnota označuje pojmom všeobecná hodnota a celý proces sa označuje ako ohodnocovanie, resp. stanovenie všeobecnej hodnoty.
Príklad: Peter má náramkové hodinky. Ich hodnota je daná úžitkovými vlastnosťami (merajú čas, majú stopky a pod.), materiálom, z ktorého sú vyrobené, a dizajnom. Môžeme povedať, že všeobecná hodnota týchto hodiniek je napr. 200 €. Za takúto sumu by sa mali predať na trhu za normálnych okolností. Skutočná cena sa však môže od všeobecnej hodnoty odlišovať a zohľadňuje rôzne motívy kupujúceho a predávajúceho (ak napr. Peter potrebuje súrne peniaze, môže ich predať za cenu 150 €, t. j. nižšiu ako je ich všeobecná hodnota).
Kedy podnikateľ potrebuje znalecký posudok?
Najčastejšie dôvody, pre ktoré podnikateľ potrebuje spracovať znalecký posudok, sú:
- uskutočnenie nepeňažného vkladu do podniku v zmysle §59 ods. 3 Obchodného zákonníka;
- predaj majetku, ktorý vlastní jeden zo zakladateľov a prevádza ho na spoločnosť, pričom ide o prevod majetku za protihodnotu vyššiu ako 10% hodnoty základného imania spoločnosti (t.j. v prípade základného imania 5000 eur vychádza táto protihodnota na 500 eur) v zmysle §59a Obchodného zákonníka;
- predaj podniku (príp. jeho časti) alebo zlúčenie spoločností (najmä v súvislosti s potrebou oceniť jednotlivé zložky majetku a záväzkov reálnou hodnotou v zmysle §25 ods. 1e a ods. 1f zákona o účtovníctve).
- stanovenie ušlého zisku, napr. z titulu nedodržania zmluvného vzťahu.
Nepeňažný vklad do podniku
Okrem vkladov v peňažnej forme umožňuje Obchodný zákonník spoločníkom vložiť do základného imania aj nepeňažné vklady. V tejto súvislosti je však dôležité zdôrazniť, že nepeňažným vkladom nemôže byť čokoľvek, musí ísť totiž o majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť (napríklad zakázané sú vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby). Obchodný zákonník ďalej určuje, že hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá:
- emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom (v prípade akciovej spoločnosti),
- hodnote prevzatého záväzku za vklad do spoločnosti (napr. v prípade s.r.o.).
V prípade, ak by v čase zápisu výšky základného imania do obchodného registra nedosiahla hodnota nepeňažného vkladu sumu určenú pri prevzatí záväzku na vklad, musí spoločník doplatiť spoločnosti tento rozdiel v peniazoch.
Znalecký posudok v tomto prípade musí spracovať znalec, ktorý má oprávnenie stanoviť hodnotu príslušného druhu majetku. Znalca si môžete vyhľadať v zozname znalcov (viď nižšie) alebo sa môžete obrátiť na niektorú znaleckú organizáciu. Tá totiž obyčajne spolupracuje s rôznymi znalcami a nebýva pre ňu problém stanoviť hodnotu akéhokoľvek druhu majetku. Na znaleckú organizáciu sa navyše musíte obrátiť vždy, keď do základného imania chcete vložiť iný svoj podnik alebo jeho časť.
Predaj majetku, ktorý vlastní jeden zo zakladateľov a prevádza ho na spoločnosť
V súvislosti s touto alternatívou je potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok sa vyžaduje iba v prípade, ak ide o prevod majetku za protihodnotu vyššiu ako 10% hodnoty základného imania spoločnosti, ide o spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť a nejde o zmluvu uzatvorenú pri bežnom obchodnom styku.
Príklad: Spoločník plánuje predať svojej s.r.o. automobil za 2 000 eur. Základné imanie spoločnosti je 10 000 eur. V tomto prípade je potrebné určiť hodnotu automobilu znaleckým posudkom, pretože predpokladaná kúpna cena je vyššia než 10 % základného imania (10 % z 10 000 je 1 000 eur a 2 000 eur > 1 000 eur). Kúpna zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín.
Toto ustanovenie platí aj v prípade, že zmluvu so spoločnosťou neuzatvára spoločník, ale osoba, ktorá je spoločníkovi blízka (napr. manžel alebo manželka), prípadne ovládajúca alebo ovládaná osoba (dcérska alebo materská spoločnosť) spoločníka.
V obidvoch vyššie uvedených prípadoch, t.j. ak ide o nepeňažný vklad do základného imania (§58 Obchodného zákonníka) alebo kúpu majetku od spoločníka za protihodnotu vyššiu než 10% (§59a Obchodného zákonníka), existuje výnimka, kedy si podnikateľ nemusí dať spracovať znalecký posudok. Napríklad ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila znaleckým posudkom v minulosti (avšak znalecký posudok nesmie byť v čase splatenia základného imania starší ako 6 mesiacov). Nesmú ale nastať okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu vkladu. Znalecký posudok taktiež nie je potrebný, ak podnikateľ disponuje riadnou účtovnou závierkou za predchádzajúce obdobie, ktorá bola overená audítorom bez výhrady, a hodnota nepeňažného vkladu bola z tejto závierky odvodená. Je nevyhnutné poznamenať, že v týchto prípadoch majú ostatní spoločníci (ak vlastnia podiel vo výške najmenej 5% základného imania) právo žiadať, aby sa znalecké ohodnotenie predsa len vykonalo (môžu mať napríklad pochybnosti, či uvedené alternatívne spôsoby vedú k objektívnej výslednej hodnote).
Predaj podniku (príp. jeho časti) alebo zlúčenie spoločností
V prípade predaja podniku alebo jeho časti je vypracovanie znaleckého posudku vhodný spôsob ako môže podnikateľ (predávajúci) získať predstavu o tom, akú peňažnú sumu môže za predaj očakávať. Avšak znalecký posudok si môže dať vypracovať aj kupujúci, hoci za odlišným účelom. V zmysle §25 zákona o účtovníctve sa totiž majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti príp. získané zlúčením musia oceniť tzv. reálnou hodnotou, ktorá sa určí buď kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca (ak nie je k dispozícii trhová cena). V tomto prípade sa vďaka znaleckému posudku určí hodnota jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ktorá sa následne prenesie do účtovníctva kupujúceho (príp. nástupníckej spoločnosti, ak ide o zlúčenie spoločností).
Samozrejme, dôvodov pre vypracovanie znaleckého posudku počas uskutočňovania podnikateľskej činnosti existuje veľké množstvo, okrem spomínaných situácií však ide spravidla o menej časté prípady.
Ako si vybrať znalca?
Množstvo právnych úkonov, ktoré si vyžadujú znalecký posudok, je veľmi veľké a v mnohých prípadoch je potrebné disponovať odbornými znalosťami z konkrétnej špecifickej oblasti (napr. zo stavebníctva, elektrotechniky alebo ekonómie). Z tohto dôvodu sú znalci rozčlenení na rôzne odbory a v rámci odborov na odvetvia.
Príklad: Ekonomickí znalci sú rozdelení do dvoch odborov – „Ekonómia a manažment“ a „Ekonomika a riadenie podnikov“. V odbore Ekonómia a manažment sú znalci (fyzické osoby aj znalecké organizácie a ústavy) rozdelení do 4 odvetví – „Účtovníctvo a daňovníctvo“ (zaoberajú sa napr. posúdením dodržiavania účtovných a daňových predpisov), „Personalistika“ ( zahŕňa pracovné právo, napr. výpočet ušlej mzdy), „Kontroling“ (výpočet škody alebo ušlého zisku) a „Financie“ (stanovenie hodnoty cenných papierov a pod.). Odbor Ekonomika a riadenie podnikov je rozdelený do 2 odvetví – „Oceňovanie a hodnotenie podnikov“ a „Oceňovanie lesov“.
Pri výbere konkrétneho znalca (či už fyzickej osoby alebo znaleckej organizácie) je potrebné vychádzať z toho, na aký účel podnikateľ potrebuje znalecký posudok. Ak chce určiť hodnotu automobilu, mal by osloviť znalca z odvetvia „Odhad hodnoty cestných vozidiel“, v prípade, že potrebuje zistiť hodnotu pozemku, mal by osloviť znalca z odvetvia „Odhad hodnoty nehnuteľností“ a pod. Stanoviť hodnotu podniku alebo jeho časti môžu naopak iba znalecké organizácie a znalecké ústavy (právnické osoby) zapísané v odvetví „Oceňovanie a hodnotenie podnikov“.
Zoznam odborov a odvetví je uvedený v prílohe č. 3 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti č. 7/2009, ale je možné jednotlivé odvetvia nájsť aj na stránkach http://jaspi.justice.gov.sk po kliknutí na záložku „Znalci“ v ľavom menu.
Tip pre Vás: Množstvo rôznych odborov a odvetví môže pre bežného podnikateľa pôsobiť mätúco. Zvyčajne je preto dobré obrátiť sa s požiadavkou na vypracovanie znaleckého posudku na niektorú zo znaleckých organizácií. Tá totiž združuje viacero znalcov z rôznych odborov a odvetví, má skúsenosti, vie poradiť a poskytuje komplexné služby.
Konkrétneho znalca (znaleckú organizáciu) môžete vyhľadať napr. na internete. Svoju pozornosť by ste mali sústrediť na jeho skúsenosti (napr. ako dlho už znalec vykonáva znaleckú činnosť ), prípadne zistiť alebo požiadať o referencie. V každom prípade Vám odporúčame overiť si v Zozname znalcov, či má daný znalec skutočne oprávnenie vykonávať znaleckú činnosť.
Koľko stojí vypracovanie znaleckého posudku?
Základná hodinová sadzba znalca je určená vyhláškou č. 491/2004 Z. z. vo výške 13,28 € bez DPH, k nej sa ďalej účtujú všetky ďalšie účelne vynaložené výdavky príp. rôzne ďalšie tarifné zložky. Avšak zákon o znalcoch umožňuje dohodnúť sa aj na zmluvnej odmene, čo býva v praxi asi najčastejší prípad. Každopádne je potrebné počítať so sumou od niekoľko sto eur (pri jednoduchších posudkoch) až po niekoľko tisícové sumy (napr. pri stanovení hodnoty väčšieho podniku metódou, ktorá vyžaduje zapojenie veľkého množstva znalcov z rôznych odvetví).
Tip pre Vás
Ak nepotrebujete znalecký posudok pre konkrétny právny úkon (napr. chcete poznať hodnotu svojho podniku iba pre svoju internú potrebu), môžete sa so znalcom dohodnúť na spracovaní iného než znaleckého posudku (názov tohto dokumentu môže byť v tomto prípade ľubovoľný, napr. „odborný posudok“). V takom prípade sa znalec nemusí striktne pridržiavať všetkých zákonov a vyhlášok, pričom táto skutočnosť neovplyvní odbornú stránku finálneho dokumentu. V konečnom dôsledku môže byť pre klienta táto alternatíva o niečo lacnejšia než spracovanie znaleckého posudku. Takýto dokument ale nie je možné použiť ako znalecký posudok pri právnych úkonoch.
Podklady pre znalecký posudok
Odborná stránka znaleckého posudku závisí od kvality dodaných podkladov. Je teda potrebné, aby mal znalec k dispozícii všetky relevantné dokumenty. Ich rozsah a typ závisí od toho, čo je predmetom znaleckého posudku. Obyčajne majú jednotliví znalci na svojich internetových stránkach uvedený zoznam podkladov, kde sú vyšpecifikované všetky potrebné dokumenty. V každom prípade sa napr. pri stanovení hodnoty podniku najčastejšie vyžaduje dodať znalcovi výpis z obchodného (resp. živnostenského) registra, účtovné výkazy, hlavnú knihu, inventúrny súpis majetku a záväzkov, stručnú charakteristiku spoločnosti a podobne. Počet dokladov a ich rozsah znalec vždy konzultuje so zadávateľom posudku (objednávateľom) podľa konkrétneho zadania. Je potrebné poznamenať, že za podklady, ich kvalitu a informácie v nich uvedené, zodpovedá zadávateľ, pričom ich znalec môže ale nemusí plne akceptovať.
Príklad: Znalec nemusí akceptovať podklady, ak sú napr. neprijateľné pre rozpor s prírodnými zákonmi alebo ak zistí mylné, skreslené, nepravdivé informácie a pod.
Samostatným dokladom býva objednávka, v ktorej objednávateľ charakterizuje účel a právny úkon, pre ktorý má byť znalecký posudok vypracovaný.
Na záver je potrebné zdôrazniť, že ak sa obrátite na znalca - fyzickú osobu alebo na znaleckú organizáciu, nemusíte mať obavu z prípadného zneužitia dôverných informácií, o ktorých sa znalec pri spracovaní znaleckého posudku dozvie. Znalec je totiž v zmysle zákona povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s výkonom znaleckej činnosti. Túto povinnosť má aj po ukončení vykonávania znaleckej činnosti (t. j. keď prestane byť znalcom) a mlčanlivosti ho môže zbaviť iba zadávateľ posudku (t. j. objednávateľ) alebo minister spravodlivosti.
