Kedy (nie) je možné vyhlásiť štrajk, kto ho vyhlasuje, ktorí zamestnanci sa do neho zapojiť nemôžu a aké sú počas štrajku mzdové podmienky či povinnosti zamestnávateľa? Praktické info.
Štrajk, vo všeobecnosti považovaný za protestné opatrenie – kolektívnu akciu, je potrebné vnímať v širšom a užšom zmysle. V širšom zmysle je štrajk považovaný za základné ľudské právo zaručené Ústavou Slovenskej republiky, Chartou základných práv Európskej únie a ďalšími medzinárodnými právnymi aktmi. Nevzťahuje sa výlučne na spory v súvislosti s uzavretím kolektívnej zmluvy a súvisí všeobecne s uplatňovaním hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv.
V užšom zmysle chápeme štrajk v sporoch o uzavretie kolektívnej zmluvy, a teda ide o protestné, kolektívne opatrenie zamestnancov, spočívajúce v čiastočnom alebo úplnom prerušení práce za účelom dosiahnutia uzavretia kolektívnej zmluvy. Jeho podmienky stanovuje zákon o kolektívnom vyjednávaní. V článku sa venujeme práve štrajku v sporoch o uzavretie kolektívnej zmluvy.
Aké typy štrajku v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy existujú
V prípade sporu o uzatvorenie kolektívnej zmluvy poznáme štrajk zamestnancov na podporu svojich požiadaviek a štrajk solidárny, kedy štrajk vyhlasujú zamestnanci iného zamestnávateľa na podporu zamestnancov v kolektívnom vyjednávaní v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy. Solidárni štrajkujúci vyhlásením štrajku nesledujú svoje záujmy, ale podporujú záujmy štrajkujúcich zamestnancov iného zamestnávateľa.
Solidárnemu štrajku nepredchádza konanie pred sprostredkovateľom, keďže solidárne štrajkujúci nemajú spor so svojim zamestnávateľom. Základným teoretickým východiskom pre možnosť vyhlásenia solidárneho štrajku je hospodárska previazanosť zamestnávateľov. A teda zamestnávateľ solidárne štrajkujúcich by mal mať reálnu možnosť určitým spôsobom ovplyvniť rozhodnutie zamestnávateľa, u ktorého prebieha ostrý štrajk.
Je potrebné upozorniť, že zatiaľ čo zákon o kolektívnom vyjednávaní odlišuje dva základné typy sporov – spor o uzavretie kolektívnej zmluvy a spor o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy, štrajk je možné vyhlásiť iba pri spore o uzavretie kolektívnej zmluvy. Vychádzajúc z charakteru sporu o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy, ak existuje určité právo alebo povinnosť, ktoré vyplýva z kolektívnej zmluvy, zákon priznáva kompetenciu vo veci rozhodnúť súdu, prípadne rozhodcovi.
Kedy je možné vyhlásiť štrajk
Nevyhnutnou podmienkou pre možnosť vyhlásiť štrajk, je absolvovanie neúspešného konania pred sprostredkovateľom. To znamená, že v rámci kolektívneho vyjednávania bolo vedené konanie pred sprostredkovateľom podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní a nedošlo k úspešnému uzavretiu kolektívnej zmluvy. Druhou podmienkou je, že strany sporu nepožiadali o riešenie sporu rozhodcu. Ak by tak urobili, rozhodca by o spore rozhodol a jeho rozhodnutie by zakladalo uzatvorenie kolektívnej zmluvy. V takom prípade by nebol daný základ pre štrajk o uzavretie kolektívnej zmluvy, keďže v danom čase by už kolektívna zmluva existovala.
Keďže ide o kolektívnu akciu, zákon definuje aj potrebný počet hlasov zamestnancov na vyhlásenie štrajku. V prvom rade sa hlasovania o vyhlásení štrajku musí zúčastniť aspoň nadpolovičná väčšina všetkých zamestnancov, nielen tých odborovo organizovaných. A následne, zo zúčastnených zamestnancov musí so štrajkom súhlasiť nadpolovičná väčšina zamestnancov. O výsledku hlasovania odborový orgán vyhotoví zápisnicu. Dokumentáciu o výsledkoch hlasovania musí uchovať tri roky.
Príklad situácie, kedy je možné vyhlásenie štrajku
Príkladom môže byť štrajk zamestnancov strojárskeho výrobného závodu, ktorí žiadajú prostredníctvom svojich zástupcov uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorá by zvýšila tarifné odmeňovanie o určité percentá. V prípade neúspešného kolektívneho vyjednávania a konania pred sprostredkovateľom, príslušný odborový orgán by mohol pristúpiť k vyhláseniu ostrého štrajku.
Po prijatí rozhodnutia o vyhlásení štrajku odborový orgán minimálne tri pracovné dni pred začatím štrajku oznámi zamestnávateľovi deň začatia štrajku, jeho dôvody a ciele a menný zoznam zástupcov odborového orgánu, oprávnených zastupovať účastníkov štrajku.
Po celú dobu štrajku je odborová organizácia povinná poskytnúť zamestnávateľovi potrebnú súčinnosť pri zabezpečení ochrany zariadení pred poškodením, stratou, zničením alebo zneužitím, ako aj pri zabezpečení nevyhnutnej činnosti a prevádzke zariadení, pri ktorých to vyžaduje ich charakter alebo účel.
Kto je oprávnený vyhlásiť štrajk
Štrajk, ako úplné alebo čiastočné prerušenie práce zamestnancami, je možné vyhlásiť výlučne zo strany zamestnancov. Právo vyhlásiť štrajk nemá zamestnávateľ. Zamestnávateľ má zákonné právo vyhlásiť výluku.
Samotní zamestnanci štrajk ale nemôžu vyhlásiť individuálne, ani kolektívne. Jediným subjektom, ktorý môže vyhlásiť štrajk je príslušná odborová organizácia, ktorá zamestnancov združuje. V prípade kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je oprávneným subjektom odborový zväz. Iní zástupcovia zamestnancov, ktorými sú zamestnanecká rada, zamestnanecký dôverník, zástupca zamestnancov pre BOZP, osobitný orgán družstva, ani európska zamestnanecká rada, nemá oprávnenie vyjednávať kolektívnu zmluvu, a tým pádom ani vyhlásiť štrajk.
Ako sa zamestnanci (ne)zúčastňujú na štrajku
Účastníkom štrajku sa stáva zamestnanec, ktorý pri hlasovaní vyjadril súhlas so štrajkom, a to odo dňa riadneho vyhlásenia štrajku. Zamestnanci, ktorí so štrajkom nesúhlasili alebo sa štrajku nezúčastnili, sa môžu k štrajku pripojiť. Odo dňa pripojenia k štrajku sa stávajú jeho účastníkmi.
Otázka, ktorý zamestnanec je a ktorý nie je účastníkom štrajku, je rozhodujúca pre ďalšie práva a povinnosti zamestnanca v súvislosti so štrajkom. Na rozdiel od členstva v odborovej organizácii, ktorého zverejnenia sa zamestnávateľ nemôže dožadovať, o účasti konkrétnych zamestnancov na štrajku musí mať zamestnávateľ vedomosť, a teda nepodlieha dôvernosti.
Žiadnemu zamestnancovi, sa nesmie brániť zúčastniť sa na štrajku. Rovnako nikto nemôže byť nútený k účasti na štrajku. Zamestnancom, ktorí nevyjadrili so štrajkom súhlas, ani sa k nemu nepripojili, a chcú naďalej vykonávať prácu, musí byť umožnený primeraný a bezpečný prístup na pracovisko, tak zo strany zamestnávateľa, ale najmä zo strany odborovej organizácie. Odborová organizácia sa im nesmie vyhrážať akoukoľvek ujmou. To nevylučuje, aby sa s týmito zamestnancami rokovalo o prerušení práce.
Kedy je štrajk nezákonný
Nielen z dôvodu prípadnej zodpovednosti odborovej organizácie za škodu zamestnávateľovi spôsobenej nezákonným štrajkom, je nevyhnutné dbať na zákonnosť vyhlásenia štrajku a jeho takzvanú právnu čistotu.
Štrajk je považovaný za nezákonný, ak:
- mu nepredchádzalo riadne konanie pred sprostredkovateľom, s výnimkou solidárneho štrajku, kde konanie pred sprostredkovateľom nie je podmienka,
- bol vyhlásený alebo pokračuje po začatí konania pred rozhodcom alebo po uzatvorení kolektívnej zmluvy,
- nebol vyhlásený alebo sa nezačal za podmienok podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní, najmä sa o ňom riadne nehlasovalo alebo nebol vopred oznámený zamestnávateľovi,
- bol vyhlásený alebo začatý z iných dôvodov, ako z dôvodu sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy, príp. pri solidárnom štrajku z dôvodu podpory štrajkujúcich v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy,
- ide o solidárny štrajk a zamestnávateľ solidárne štrajkujúcich s ohľadom na hospodársku nadväznosť nemôže ovplyvniť priebeh alebo výsledok štrajku zamestnancov štrajkujúcich u iného zamestnávateľa,
- ide o situáciu brannej pohotovosti a v čase mimoriadnych opatrení.
Príklad situácie, kedy nie je možné vyhlásenie štrajku
Jedným z príkladov nezákonného štrajku by bol štrajk kedy sa zamestnanci domáhajú znovu prijatia prepusteného kolegu. V takom prípade nejde o spor v súvislosti s uzatvorením kolektívnej zmluvy, čo je jediným titulom na vyhlásenie štrajku podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní.
Tiež ide o nezákonný štrajk s ohľadom na typ zamestnania. Štrajkovať majú zákonom obmedzené právo:
- zamestnanci zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych služieb, ale iba v prípade, ak by ich účasťou došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,
- zamestnanci pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym materiálom a zariadení ropovodov alebo plynovodov,
- sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov, príslušníci a zamestnanci hasičských zborov a záchranných zborov a zamestnanci pri riadení a zabezpečovaní letovej prevádzky,
- zamestnanci zabezpečujúci telekomunikačnú prevádzku a zamestnanci obsluhujúci a prevádzkujúci verejné vodovody, ak by ich účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,
- zamestnanci, ktorí pracujú v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami, v ktorých boli príslušnými štátnymi orgánmi vyhlásené mimoriadne opatrenia,
- štátni zamestnanci vymenovaní za predstavených a štátni zamestnanci, ktorí plnia služobné úlohy bezprostredne na ochranu života a zdravia, ak by ich účasť na štrajku ohrozila život a zdravie obyvateľstva.
Obmedzenie štrajkového práva sa teda nevzťahuje generálne na celé pracovisko, iba na definovaných zamestnancov. Ak na pracovisku pôsobia zamestnanci, ktorí nespadajú pod danú kategóriu, majú právo štrajkovať. V súvislosti s výpočtom uznášaniaschopnosti zamestnancov pri hlasovaní o vyhlásení štrajku sa do celkového počtu zamestnancov nezapočítavajú zamestnanci s obmedzeným štrajkovým právom.
Napríklad v prípade nemocnice, kde pomocný personál (napr. upratovačky, kuchárky) plánovali vyhlásiť štrajk, pri hlasovaní o vyhlásení štrajku sa do celkového počtu zamestnancov s hlasovacím právom nezapočítajú lekári a sestry, ktorých účasťou na štrajku by došlo k ohrozeniu zdravia pacientov.
Na doplnenie, vyššie zmienené dôvody zákazu štrajku sú upravené v zákone o kolektívnom vyjednávaní a vzťahujú sa na štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy. Ústava SR, ktorá definuje ako štrajk širšie, ako základné právo z kategórie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, obmedzuje právo na štrajk sudcom, prokurátorom, príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníkov a zamestnancov hasičských a záchranných zborov.
V prípade, ak sa zamestnávateľ, organizácia zamestnávateľov alebo prokurátor domnieva, že štrajk je nezákonný, môžu sa obrátiť na súd s návrhom na určenie nezákonnosti štrajku. Takýto návrh nemá odkladný účinok.
Mzdové nároky zamestnanca počas štrajku
Zamestnancom, ktorí sa zúčastnia na štrajku, neprináleží mzda ani náhrada mzdy. Ich účasť je považovaná za ospravedlnenú neprítomnosť v zamestnaní. Za absenciu v práci teda zamestnanec nemôže byť postihovaný.
V prípade, ak by súd dodatočne rozhodol, že štrajk bol nezákonný, v takom prípade by išlo o neospravedlnenú neprítomnosť v zamestnaní.
Zamestnanci nezúčastnení na štrajku majú mať možnosť vykonávať prácu. Ak by to nebolo technicky možné v dôsledku štrajkovej situácie, patrí im náhrada mzdy podľa Zákonníka práce, ktorá v prípade štrajku predstavuje sumu priemerného zárobku, ak nedôjde k dohode o dočasnej zmene pracovnej zmluvy.
Zákon o kolektívnom vyjednávaní zakazuje zamestnávateľovi v priebehu štrajku nahrádzať štrajkujúcich zamestnancov novoprijatými zamestnancami, ako náhradu na ich pracovné miesta.
Zodpovednosť za škodu počas štrajku
V rámci zodpovednosti za škodu v súvislosti so štrajkom zákon o kolektívnom vyjednávaní definuje viacero možností.
Ak ide o škodu spôsobenú zamestnávateľovi výlučne prerušením práce, za takúto škodu zamestnávateľ účastníkovi štrajku nezodpovedá. Rovnako nezodpovedá za škodu ani účastník štrajku zamestnávateľovi.
Príkladom môže byť, ak sa zamestnávateľ dostane do omeškania s dodávkou objednávky a vznikne mu povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, štrajkujúci zamestnanci za toto nezodpovedajú.
Ak dôjde k inej škode, ktorá vznikne v súvislosti s udalosťou, ku ktorej došlo v priebehu štrajku, zamestnávateľ aj účastník štrajku si vzájomne zodpovedajú podľa všeobecnej zodpovednosti za škodu.
Na druhej strane odborová organizácia zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ku ktorej došlo z dôvodu neposkytnutia súčinnosti odborovou organizáciou zamestnávateľovi pri zabezpečení ochrany zariadení pred poškodením, stratou, zničením alebo zneužitím a pri zabezpečení nevyhnutnej činnosti a prevádzke zariadení, pri ktorých to vyžaduje ich charakter alebo účel s ohľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia alebo možnosť vzniku škody na týchto zariadeniach.
Rovnako zodpovedá zamestnávateľovi odborová organizácia za škodu, ktorá mu štrajkom vznikla, ak súd rozhodol, že štrajk bol nezákonný.
Skončenie štrajku
Formálne ukončenie štrajku nastáva rozhodnutím odborového orgánu, ktorý štrajk vyhlásil alebo rozhodol o jeho začatí. To musí odborový orgán bezodkladne písomne oznámiť zamestnávateľovi.
Táto oznamovacia povinnosť je zachovaná aj v prípade, že išlo o časovo obmedzený štrajk, kedy koniec štrajku bol oznámený spolu s oznámením samotného začatia štrajku.
Je potrebné mať na pamäti, že ukončenie štrajku neznamená nevyhnutne vyriešenie kolektívneho sporu. Ten môže byť vyriešený uzatvorením kolektívnej zmluvy alebo spor zostáva otvorený, pričom odborová organizácia ustupuje od zvoleného protestného opatrenia. Aj v prípade neúspešne ukončeného štrajku zostáva možnosťou obrátiť sa na rozhodcu so žiadosťou o rozhodnutie sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy.
