Čo je dedenie v priamom rade a ako sa odlišuje od iných spôsobov dedenia? Aké je zdaňovanie takéhoto dedičstva či možnosť vylúčiť dediča z dedenia?
Príbuzní v priamom rade
Blízke osoby možno podľa zákona definovať ako príbuzných:
- v priamom rade,
- súrodencov,
- manžela,
- iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá pociťovala ako vlastnú ujmu.
Súrodenci sa považujú za príbuzných v pobočnom rade, kam patria aj bratranci, strýkovia, tety a pod. Do priameho radu príbuzenstva naproti tomu patria príbuzní vo vertikálnom rade – predkovia a potomkovia, teda deti, rodičia, starí rodičia a pod. Pochádzajú teda jeden od druhého, pričom stupeň príbuzenstva sa určuje podľa počtu narodení.
Príklad na príbuzenstvo v priamom rade
Matka s dcérou sú príbuzné v priamom rade a ide o stupeň príbuzenstva prvého stupňa, lebo bolo potrebné narodenie dcéry (jedno), aby takýto vzťah vznikol. Medzi babkou a vnučkou ide o druhý stupeň príbuzenstva.
Ako vplýva priamy rad príbuzenstva na dedenie
Dediť možno tromi spôsobmi:
- na základe zákona,
- na základe závetu,
- ich kombináciou.
Pri dedení zo zákona príbuzenstvo v priamom rade vplýva na zákonnú úpravu tak, že príbuzní v priamom rade sú zväčša zákonom uprednostňovaní pred inými formami príbuzenstva.
Pri dedení zo zákona sa dedí podľa pravidiel pre príslušnú skupinu dedičov, pričom zákon pozná štyri skupiny dedičov.
V prvej skupine dedia deti (potomkovia v priamom rade) a manžel. Priorita potomkov sa v prvej skupine prejavuje v prvom rade tak, že ak by nededil manžel, potomkovia budú stále v prvej skupine dediť. Manžel takéto právo výlučného dedenia v prvej skupine nemá. Ďalšou osobitosťou je, že ak by dieťa nededilo (napríklad zomrelo skôr ako poručiteľ), dedili by jeho deti. Zostala by teda zachovaná postupnosť v rámci dedenia v priamom rade.
V druhej skupine dedičov by dedili manžel, rodičia a iné blízke osoby. V druhej skupine je priamy rad príbuzenstva zohľadnený pri práve rodičov poručiteľa dediť. V tomto prípade sa stáva dedičom predok v priamom rade.
Príklad na dedenie v priamom rade
Rodičia počas života chceli prilepšiť svojim deťom v štarte do života a prerozdelili im časť svojho majetku. Jeden z ich synov, ktorý bol ženatý, ale bezdetný, zomrel a nezanechal závet, preto sa jeho dedičom stali jeho žijúci rodičia, ako príbuzní v priamom rade a manželka.
Aj v tretej a štvrtej dedičskej skupine sa zohľadňuje priamy rad príbuzenstva, napríklad môžu byť povolané deti súrodenca, ktorý nededí. Zákon neopomína ani prarodičov poručiteľa, ako príbuzných v priamom rade – predkov.
Pri dedení za náklade závetu platí, že poručiteľ môže svoj majetok prerozdeliť ľubovoľne, a nemusí prihliadať na akúkoľvek formu príbuzenstva. Výnimku predstavujú iba deti poručiteľa (príbuzní v priamom rade prvého stupňa), ktoré môže poručiteľ z dedičstva vynechať iba v prípade dôvodov na vydedenie.
Ak takéto dôvody existujú a poručiteľ sa rozhodne dieťa z dedičstva vylúčiť, môže sa rozhodnúť, či z dedenia vylúči aj nasledovných príbuzných v priamom rade, a teda vnukov. Ak by vo vydedení neuviedol, že vydedenie sa vzťahuje aj na potomkov vydedeného dieťaťa, uvoľnený dedičský podiel by prešiel na vnukov.
Príklad na vydedenie dediča v priamom rade
Poručiteľovi zostali dvaja synovia, pričom jeden z nich sa dlhodobo neprejavuje záujem, ani poručiteľovi nepomáha v starobe. Nechce teda aby tento syn dedil jeho majetok. Má ale vôľu, aby tento podiel na dedičstve prešiel na jeho vnukov, s ktorými má dobrý vzťah. Listinou o vydedení vylúči syna z dedenia (a vnukov z dedenia nevylúči). Dedičský podiel, ktorý mal podľa zákona pôvodne pripadnú potomkovi v priamom rade prvého stupňa, prejde na potomkov v priamom rade druhého stupňa.
Význam pojmu príbuzný v priamom rade pre dedičské právo
Samotný pojem „dedenie v priamom rade“ nezakladá v rámci dedičského konania odlišné práva a povinnosti dedičov. Napríklad v dedičskom konaní pred notárom majú dedičia rovnaké postavenie, bez ohľadu na to, či ide o dediča v priamom rade alebo iného dediča.
Platí, že možno dediť iba na základe zákona (dedičské skupiny), závetu alebo kombinovane.
Príklad na dedenie zo závetom
Poručiteľ zanechal závet, v ktorom vyjadril vôľu, aby majetok zdedil jeho syn, vnuk, manželka a žijúca matka. Syn by teda bol dedič – potomok v priamom rade prvého stupňa, vnuk by bol potomok v priamom rade druhého stupňa, manželka nespadá do príbuzenstva v priamom rade, a matka by bola predok v priamom rade druhého stupňa.
Zdaňovanie dedičstva príbuzných v priamom rade
V rámci obsahu dedenia sú v určitých prípadoch príbuzní v priamom rade zvýhodnení (potreba vydedenia, dedenie uvoľneného podielu, ak nededia deti a pod.), no v procese dedenia sa medzi príbuznými v priamom rade a ostatnými príbuznými neodlišuje.
Rozlíšenie je ale relevantné v rámci daňovej povinnosti v prípadoch, aby sa dedičia rozhodli zdedený majetok predať. Nehovoríme pritom o dani z dedičstva, ale o dani z príjmu pri predaji.
Podľa zákona o dani z príjmov sú oslobodené od dane príjmy „z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku“.
Zákon teda stanovuje výnimku, podľa ktorej dedičia v priamom rade a manželia majú daňovú úľavu, naproti ostatným dedičom. Je dôležité upozorniť, že obdobie päť rokov sa počíta od nadobudnutia nehnuteľnosti poručiteľom, nie od momentu zdedenia nehnuteľnosti dedičom.
Príklad na zdaňovanie dedičstva
Poručiteľ nadobudol dva byty v roku 2010 a v roku 2020 zomrel. Zanechal závet, pritom jeden byt odkázal svojej dcére a druhý byt zanechal susede. Obe dedičky sa rozhodli byty predať bezprostredne po dedičskom konaní. Keďže je dcéra dedič v priamo rade, je príjem z predaja zdedeného bytu oslobodený od dane z príjmu. Suseda si ako dedič, ktorý nie je dedičom v priamom rade, túto výnimku uplatňovať nemôže.
