Na potulkách po zahraničných startupových ekosystémoch nie je možné vynechať takú veľmoc, akou je Izrael. Dôkaz o význame Izraelu na mape startupového ekosystému sveta najlepšie potvrdzujú rôzne ekonomické a hospodárske štatistiky, v ktorých Izrael pravidelne obsadzuje popredné priečky. Ako príklad môžeme uviesť umiestnenie Izraela v štatistike konkurencieschopnosti krajín sveta v roku 2014, kde obsadil 1. miesto na svete v počte startupov na obyvateľa a 1. miesto na svete v množstve investícií použitých do výskumu a vývoja na obyvateľa. Okrem iného sa v Izraeli nachádza aj 2. najinovatívnejšie miesto na svete (Tel Aviv) a taktiež je v tejto krajine koncentrovaná aj najväčšia kvalita vedeckých a výskumných inštitúcií.
Prečo je tomu tak, čím je ekonomika Izraela výnimočná a ako sa podarilo v tejto krajine vytvoriť podmienky na vznik startupového ekosystému svetového formátu?
Tí najlepší z najlepších alebo izraelské „success stories“
Nápady premenené na úspech sú najlepšou inšpiráciou, ktorá láka ďalších začínajúcich podnikateľov pokúsiť sa naplniť svoj podnikateľský sen. Izrael v tomto prípade ponúka celý rad príkladov, ako sa z malého nevýznamného startupu môže stať firma s miliónovou hodnotou. Súčasný startupový boom v Izraeli odštartovala firma Waze so svojím navigačným softvérom pre smartphony. Spoločnosť využila narastajúci záujem o tieto telefóny a vytvorila aplikáciu, ktorá umožňuje okrem navigácie aj zasielať informácie medzi užívateľmi o dopravných nehodách, cestných uzávierkach, dopravných kontrolách a pod. Práve možnosť vzájomného informovania o aktuálnom dianí na cestách bola tá vlastnosť, ktorá z „obyčajnej“ navigačnej aplikácie spravila miliónový projekt, ktorý využívalo v roku 2015 viac ako 50 miliónov užívateľov. Okrem spoločnosti Waze, predstavuje úspešný príklad izraelského startupu aj spoločnosť Viber. Viber ponúka svojim používateľom komunikačnú aplikáciu, ktorá poskytuje telefónne služby a možnosť zasielania správ prostredníctvom internetu. Napriek tomu, že na trhu v tom čase už existovala aplikácia Skype, dosiahol Viber nevídaný úspech a svoj nápad spoločnosť predala za 900 miliónov dolárov japonskej spoločnosti Rakuten.
Okrem spomenutých svetových startupových príbehov majú v súčasnosti namierené stať sa úspešnými aj ďalšie projekty ako napr. Webydo – platforma pre tvorbu webových stránok alebo Tomigo - aplikácia pre nábor nových zamestnancov, pomocou využívania sociálnych kontaktov svojich zamestnancov.
Dôvody startupového úspechu Izraelu
Úspech startupov v Izraeli nie je náhodný, jeho rozvoj a vývoj závisí najmä od prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Základné dôvody úspechu startupov v Izraeli je možno zhrnúť do nasledujúcich bodov:
- Štátne programy na podporu výskumu a vývoja v podnikaní,
- Sieť inštitúcií zameraných na podporu startupov,
- Výskum prepojený s priemyselnou podnikateľskou praxou,
- Financovanie startupov pomocou „venture“ kapitálu.
Štátne programy na podporu výskumu a vývoja v podnikaní
Izrael predstavuje malú, otvorenú a exportne orientovanú ekonomiku, ktorá sa zameriava najmä na technologicky orientované odvetvia ako sú IT a komunikačné technológie, strojársky a chemický priemysel, ale významná je aj oblasť vnútroštátnej bezpečnosti a agro a bio technológií. Dôvodom zamerania hospodárstva na technológie je najmä skutočnosť, že Izrael nemá takmer žiadne nerastné bohatstvo. Práve preto sa štát v 90. rokoch 20. storočia dlhodobo zameral na podporu priemyselného výskumu a vývoja, čo následne viedlo k naštartovaniu špirály inovácií a vytvoreniu podhubia pre vznik jedného z najvýznamnejších startupovových ekosystémov na svete. Okrem priamych investícií do výskumu a vývoja (štátne výdavky v roku 2012 predstavovali 1,3 mld. USD a v roku 2013 sa táto hodnota ešte zvýšila na 1,6 mld. USD) významne podporujú podnikanie v krajine aj rôzne podporné štátne programy, ktorých pôsobenie zastrešuje tzv. Úrad hlavného vedca.
Úrad hlavného vedca je zodpovedný za celkovú podporu a stimulovanie priemyselného výskumu a vývoja v krajine a realizuje podporu najmä prostredníctvom programov ako napr. sú:
Program na podporu konkurencieschopného výskumu a vývoja - Úlohou programu je podporiť také projekty začínajúcich podnikateľov, ktorých podnikateľský nápad vedie k vývoju nového produktu alebo významného zdokonalenia už existujúceho produktu na základe nových technológií. Podpora je realizovaná prostredníctvom štátnej dotácie, ktorá sa stáva návratnou, ak je podnikateľský nápad na trhu úspešný.
Programy na podporu začínajúcich podnikateľov - TNUFA a HEZNEK. Úlohou programu TNUFA je podpora technologického podnikania a inovácií v počiatočnej fáze. Program pomáha začínajúcim podnikateľom prostredníctvom štátnych dotácií realizovať svoje nápady a myšlienky. Program podporuje podnikanie vo fáze, ktorá predstavuje z komerčného uhla pohľadu pre investora najväčšie riziko, a tým zabezpečuje pomocou dotácií prežitie aj takým podnikateľským nápadom, ktoré by v komerčnom prostredí zanikli. Program HEZNEK je určený pre podnikateľov, ktorí potrebujú získať investíciu na dokončenie svojho podnikateľského nápadu a jeho uvedenie na trh. Poskytuje podnikateľom možnosť získať investíciu, na ktorej môže spoločne participovať tak vláda ako aj komerčný sektor.
Sieť inštitúcií zameraných na podporu startupov
Okrem podporných finančných programov, ktoré poskytuje začínajúcim podnikateľom izraelská vláda, je dôležité spomenúť aj komplexne vybudovanú sieť inštitúcií (napr. inkubátory, akcelerátory alebo coworkingy), ktoré sa významným spôsobom podieľajú na kvalite startupového ekosystému v Izraeli. Zo štatistík vyplýva, že vďaka aktivitám inštitúcií zameraných na podporu podnikania vznikne ročne v Izraeli v týchto priestoroch okolo 70-80 nových start-upov, pričom celkovo bolo doposiaľ podporených viac ako 1 600 spoločností.
V súčasnosti v Izraeli pôsobí viac ako 26 inkubátorov, ktoré fungujú, buď ako na komerčnom alebo neziskovom princípe. Cieľom vlády je transformovať neziskové inkubátory na komerčné a docieliť tak väčšie zapojenie súkromného sektora do aktivít inkubátorov. Do inkubátora môže vstúpiť súkromný investor. Najčastejšie majú záujem o prevádzku inkubátora zástupcovia rizikového kapitálu, angel investori alebo rôzne technologicky orientované domáce či medzinárodné korporácie. Výsledkom tejto snahy má byť zabezpečenie väčšieho množstva súkromných investícií do začínajúcich podnikov, nakoľko investor (vlastník inkubátora) má oveľa viac možností bližšie inkubovanú firmu spoznať a zhodnotiť návratnosť budúcej investície.
Inkubované firmy môžu využívať priestory inkubátora maximálne 2 až 3 roky, počas ktorých môžu požiadať štát o dotáciu na výskum a vývoj potrebný pre realizáciu podnikateľského nápadu. Výška vládnej podpory závisí od stupňa technologickej náročnosti daného podnikateľského plánu, obvykle sa pohybuje od 50% až do 85% z výdavkov na výskum a vývoj uvedeného produktu, pričom na zvyšnej výške výdavkov participuje inkubátor/súkromný sektor.
Medzi najznámejšie inkubátory, ktoré sa v Izraeli venujú podpore najmä technologicky orientovaných startupov patria napr. inkubátor Nielsen Innovate Fund, ktorý vznikol pod záštitou Úradu hlavného vedca a zameriava sa najmä na podnikateľské nápady orientované na internet, komunikáciu, mobilné technológie a média alebo inkubátor Van Leer Xenia GP, ktorý sa zameriava najmä na podporu podnikateľských nápadov z oblasti biotechnológií ako napr. výroba rôznych lekárenských prístrojov, materiálov a pod.
Výskum prepojený s priemyselnou podnikateľskou praxou
Ďalšia oblasť, ktorá významne dopĺňa v Izraeli podnikateľské prostredie je existencia prepojenia akademicko-vedeckých inštitúcií a praxe. Vedecké inštitúcie prostredníctvom podporných vládnych programov významne spolupracujú s priemyselnými spoločnosťami a spoločne tak vytvárajú nové technológie a postupy, ktoré sú následne základom budúcich inovatívnych podnikateľských nápadov a myšlienok.
Vládny program MAGNET predstavuje spôsob podpory, ktorý má za cieľ vytvárať podmienky pre vzájomnú spoluprácu medzi komerčnými spoločnosťami a akademickými inštitúciami a taktiež posilniť technologickú odbornosť a konkurencieschopnosť izraelského priemyslu v celosvetovom meradle. Program má nasledujúce 4 varianty podpory vzájomnej spolupráce:
- MAGNET konzorcium je forma podpory zameraná na vytvorenie skupiny odborníkov, ktorú tvoria tak priemyselné spoločnosti ako aj výskumné inštitúcie. Cieľom spolupráce je vytvorenie nových všeobecne použiteľných technológií, ktoré budú slúžiť ako východisko pre inovatívne produkty a služby novej generácie. V súčasnosti v Izraeli funguje približne 15 takýchto projektov, pričom sa zameriavajú napr. na spôsoby získavania pitnej vody alebo možnosť využitia nových foriem biotechnológii a pod.
- MAGNETON je program zameraný na ďalšiu podporu už existujúceho vzťahu medzi komerčnou spoločnosťou a vedeckou inštitúciou s cieľom podporiť ďalší transfer technológií.
- MAGNET nofar podporuje pokročilú fázu už aplikovaného akademického výskumu, o ktorý bol na trhu prejavený záujem. Cieľom je prispôsobiť výsledky výskumu praktickým požiadavkám priemyslu, a zabezpečiť tak jeho ďalšie plnohodnotné využívanie.
- MAGNET asociácia je ďalšia z foriem podporného programu MAGNET. Jej cieľom je využívanie a implementovanie najnovších existujúcich technológií do konkrétnych činností jednotlivých participujúcich spoločností.
Význam úspešného vzájomného prepojenia aplikovateľného výskumu a praxe v Izraeli dokazuje aj vybudovanie viacerých svetových vedeckých parkov. Vedecké parky sa nachádzajú najmä v mestách ako Tel Aviv, Ra´anana, Herzlija alebo Netanja, ktoré v súčasnosti tvoria tzv. izraelské „Silicon Wadi“, teda startupové centrum krajiny.
Financovanie startupov pomocou „venture“ kapitálu
Ďalší prvok úspechu startupového ekosystému v Izraeli predstavuje spôsob, resp. postup, akým je možné financovať začínajúcich podnikateľov. Okrem pomerne významnej podpory štátu, sú v Izraeli značne zastúpené aj fondy rizikového (rozvojového) kapitálu. Podľa indexu konkurencieschopnosti krajín sveta v roku 2014 patrilo Izraelu v kategórii dostupnosť rizikového kapitálu 8. miesto na svete.
Prvý venture fond v Izraeli vznikol v roku 1992 a bol vytvorený izraelskou vládou, ktorá sa týmto spôsobom snažila rozbehnúť trh s rizikovým kapitálom. Cieľom tohto kroku bolo prostredníctvom štátnych prostriedkov podnietiť aktivitu na trhu s rizikovým kapitálom, prilákať domácich, ako aj zahraničných investorov a podporiť tak vznik ďalších už súkromných fondov s rizikovým kapitálom. Nakoľko už v tomto čase vláda významne podporovala výskum a vývoj, investori v Izraeli našli veľa inovatívnych nápadov, ktoré potrebovali kapitál. Vďaka tomu sa trh s rizikovým kapitálom začal rozbiehať a dnes patrí k najväčším na svete.
Medzi najvýznamnejších investorov v krajine v súčasnosti patria spoločnosti ako Google, Microsoft, Samsung Electronics, Intel, Deutche Telecom, Siemens alebo Cisco Systems.
Okrem fondov s rizikovým kapitálom je v Izraeli rozšírené aj financovanie startupov prostredníctvom súkromných angel investorov. V Izraeli existuje zákon (tzv. Angels Law), ktorý podporuje súkromné investovanie do start-upov práve tým, že uznáva z pohľadu daní angels investície v plnej výške ako daňové výdavky.
Možný príklad pre Slovensko
Izrael predstavuje pre Slovensko skvelý príklad, ako je možné aj z malej krajiny s malým domácim trhom, ktorá nemá takmer žiadne nerastné bohatstvo vybudovať startupovú veľmoc celosvetového formátu.
Spôsob fungovania izraelského startupového prostredia môže byť pre Slovensko vzorom takmer vo všetkom. Avšak najmä v oblasti podpory podnikania zo strany vlády máme čo doháňať. Premyslený koncept dlhodobej podpory priemyselného výskumu a vývoja, ktorý zastrešuje samostatný úrad sa zdá byť dobrou myšlienkou, ako naštartovať špirálu inovácií aj u nás. Dôležité je však pripomenúť významnú skutočnosť, že Úrad hlavného vedca v Izraeli funguje aktívne a plnohodnotne spolupracuje tak s vládnymi ako ja komerčnými inštitúciami. Nemá sklon k vytváraniu nadmernej administratívnej záťaže, čoho dôsledkom je orientácia na pomoc podnikateľskému sektoru
Okrem nedostatočnej vládnej podpory priemyselného výskumu a vývoja na Slovensku je nutné v kontexte izraelského startupového prostredia spomenúť aj absenciu vzájomného prepojenia výskumu a praxe. Ak vláda alebo komerčný sektor nevytvorí dostatočný priestor pre vzájomnú spoluprácu medzi vedecko-akademickými inštitúciami a priemyselnými spoločnosťami, slovenské startupové prostredie nebude nikdy disponovať dostatočným všeobecným inovatívnym zázemím, čo predstavuje nevyhnutnú podmienku, potrebnú na pripojenie Slovenska na mapu významných startupových krajín sveta.
