Aké zásady bezpečnosti práce je potrebné dodržiavať pri práci z domu?
V súčasnom období sa čoraz viac do popredia dostávajú flexibilné formy práce, ako sú jednotlivé formy výkonu práce z domu. Aj v prípade práce z domu však zamestnávateľ zodpovedá za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov, v niektorých prípadoch dokonca rovnako, ako keby sa práca vykonávala na jeho pracoviskách.
Pojmy „domácka práca“, „telepráca“ a „home office“
Zákonník práce rozlišuje len medzi pojmami domácka práca a telepráca, pojem home office v ňom upravený nie je. Spoločným znakom všetkých troch pojmov je, že miesto výkonu práce zamestnanca je jeho domácnosť alebo iné miesto, odlišné od pracoviska zamestnávateľa. Základný rozdiel medzi domáckou prácou/teleprácou a home office spočíva v tom, že kým domáca práca a telepráca má pravidelnú a stálu povahu, výkon práce formou home office je krátkodobý a príležitostný, vykonávaný dočasne so súhlasom zamestnávateľa.
Z povahy domáckej práce
a telepráce teda vyplýva, že miesto výkonu práce bude v pracovnej zmluve
so zamestnancom vymedzené ako jeho domácnosť alebo iné miesto, na ktorom sa
bude zdržiavať a vykonávať prácu. Pri home office ostáva miesto výkonu
práce zamestnanca v pracovnej zmluve vymedzené ako pracovisko alebo adresa
sídla zamestnávateľa (prípadne obec alebo časť obce), a to aj napriek
tomu, že zamestnanec krátkodobo vykonáva prácu z iného miesta, ktorým je
spravidla jeho domácnosť. Pracovné podmienky, ku zmene ktorých výkonom práce
formou home office dochádza, si zamestnanec a zamestnávateľ vymedzia
vzájomnou dohodou, alebo vnútorným predpisom zamestnávateľa.
Rozdiely medzi domáckou prácou, teleprácou a home office približujeme v článku Domácka práca, telepráca a home office – v čom sa líšia?.
Akým spôsobom upraviť podmienky výkonu práce zamestnanca z domu formou home office, keď pri nej nedochádza k zmene pracovnej zmluvy?
Ako sme už uviedli vyššie, pri výkone práce formou home office, ktorá má krátkodobý a výnimočný charakter, nedochádza k zmene pracovnej zmluvy a preto je nevyhnutné niektoré podmienky výkonu práce a pracovné povinnosti upraviť iným spôsobom. Vhodným sa javí byť vnútorný predpis zamestnávateľa, ktorý tento môže vydať autonómne, alebo po dohode so zástupcami zamestnancov.
Považujeme za dôležité upozorniť na tú skutočnosť, že všetky vnútorné predpisy zamestnávateľa, ktoré sú úplne alebo sčasti vydané za účelom zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, môže zamestnávateľ vydať až po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov. Iba ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, môže tento vnútorné predpisy na zaistenie BOZP vydať autonómne.
Okrem podmienok BOZP môže smernica upracovať aj niektoré ďalšie aspekty pracovného pomeru. Napríklad pracovný čas, povinnosť byť k dispozícii zamestnávateľovi, povinnosť byť v určitom čase online alebo zastihnuteľný telefonicky, spôsob prideľovania, kontroly a odovzdávania pracovných úloh, podmienky stravovania a podobne.
BOZP pri práci z domu a kontrola zamestnávateľom
Voči všetkým zamestnancom pracujúcim z domu má zamestnávateľ z pohľadu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zásade rovnaké povinnosti, ako voči ostatným zamestnanom, pracujúcim na jeho pracoviskách. Zamestnávateľ má však významne sťaženú možnosť kontroly zamestnancov, či títo dodržiavajú ním vyžadované predpisy a záväzné postupy vo vzťahu BOZP. Zároveň má zamestnávateľ značne sťaženú možnosť šetrenia príčin pracovného úrazu zamestnanca, ak ho tento odmietne vpustiť do svojho obydlia.
Podľa Ústavy
SR je totiž nedotknuteľnosť obydlia zaručená a vstupovať doň možno len so
súhlasom zamestnanca. A to aj v prípade, ak je domácnosť uvedená
v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce (domácka práca), ako aj
v prípade krátkodobého výkonu práce z domácnosti formou home office. Hoci
Ústava SR pripúšťa určitý zásah do nedotknuteľnosti obydlia, tento možno
dovoliť iba zákonom a to len vtedy, keď je to nevyhnutné na ochranu života, zdravia
alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného
ohrozenia verejného poriadku.
Z aktuálnej právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov možno podľa nášho názoru vyvodiť záver, že žiadny zákon neumožňuje zamestnávateľovi vstup do obydlia zamestnanca bez jeho súhlasu, a to ani za účelom šetrenia príčin pracovného úrazu, alebo napríklad za účelom kontroly dodržiavania liečebného režimu v prípade dočasnej PN zamestnanca.
Z pohľadu bezpečnosti práce je významné, že uvedené obmedzenie sa nevzťahuje na inšpektorov práce pri výkone inšpekcie. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, sa inšpekcia práce vykonáva:
- na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb,
- vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Podľa § 12 ods. 1 písm. a) je inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce oprávnený vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce.
Z uvedeného možno odvodiť záver,
že zamestnanec by nemal odmietnuť povoliť vstup inšpektorovi práce do svojho
obydlia, ak tento vykonáva inšpekciu práce v domácnosti zamestnanca.
Práca z domu a zodpovednosť zamestnávateľa za dodržiavanie zásad BOZP
Ako sme už uviedli vyššie, zamestnávateľ zodpovedá za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci svojich zamestnancov bez ohľadu na to, či vykonávajú prácu z domu alebo na pracoviskách zamestnávateľa. Určitý rozdiel možno badať v zodpovednosti zamestnávateľa za pracovisko pri práci vykonávanej formou home office.
Podľa vyjadrenia Národného inšpektorátu práce SR, „pri súčasnej legislatívnej úprave zamestnávateľ pri nariadení alebo umožnení práce formou home office nie je zodpovedný za stav pracoviska, na ktorom bude zamestnanec plniť pracovné úlohy – uvedené sa vzťahuje aj na stav a revíziu elektrickej inštalácie, vykurovacích zariadení a iného energetického vybavenia priestoru. Zároveň zamestnávateľ nie je zodpovedný ani za plnenie ergonomických požiadaviek na pracovisko avšak môže za účelom dosiahnutia alebo zvýšenia úrovne BOZP poskytnúť zamestnancovi ergonomické vybavenie pracoviska.“
Pri práci vykonávanej formou home office tak zamestnávateľ podľa vyjadrenia Národného inšpektorátu práce nezodpovedá za stav pracoviska vrátane jeho ergonómie.
Nižšie uvádzame niektoré príklady povinností zamestnávateľa vo vzťahu k BOZP a to bez rozdielu, či zamestnanci vykonávajú prácu formou domácej práce alebo formou home office.
- Zamestnávateľ nemôže opomenúť svoju povinnosť vykonávať oboznamovanie zamestnancov podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a podľa § 47 ods. 2 Zákonníka práce.
- Ak zamestnanec vykonáva prácu prostredníctvom pridelených pracovných prostriedkov, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, aby boli na vykonávanú prácu vhodné a spĺňali všetky požiadavky uvedené v nariadením vlády SR č. 392/006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.
- Ak je prideleným pracovným prostriedkom notebook alebo osobný počítač, tento by mal spĺňať aj požiadavky definované nariadením vlády SR č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami, napríklad:
- jas obrazovky alebo kontrast jasu medzi znakmi a pozadím musí byť ľahko a v požadovanom rozsahu regulovateľný
- klávesnica musí byť od zobrazovacej jednotky oddelená a musí zodpovedať ergonomickým zásadám (výška, sklon, tvarovanie).
- Pred zaradením zamestnancov na prácu so zobrazovacou jednotkou je zamestnávateľ povinný ich zaškoliť.
- Zamestnávateľ by mal zabezpečiť pravidelné prerušovanie práce so zobrazovacou jednotkou najneskôr po štyroch hodinách nepretržitej práce, a to aj pri práci z domu.
