Čo znamená vyhlásenie konkurzu na firmu pre jej zamestnancov? Čo môžu pri konkurze požadovať?
Konkurz predstavuje nútený spôsob ukončenia podnikateľských aktivít. Jeho podstata spočíva v speňažení majetku firmy a následnom uspokojení pohľadávok veriteľov.
Aký vplyv má vyhlásenie konkurzu na zamestnancov spoločnosti
Počas konkurzu vykonáva správca funkciu zamestnávateľa
Na úvod je potrebné predovšetkým uviesť, že v konkurze vyhlásenom na firmu má dôležité postavenie správca konkurznej podstaty. Ten okrem toho, že spravuje a speňažuje majetok spoločnosti, koná za úpadcu (firmu, na ktorú bol vyhlásený konkurz) aj v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom ako ich zamestnávateľ. Preto je to počas konkurzu práve správca konkurznej podstaty a nie samotný zamestnávateľ, ktorý môže napr. dať zamestnancovi výpoveď, určiť zamestnancovi prácu nadčas alebo uzatvoriť so zamestnancom pracovnú zmluvu prípadne dohodu o hmotnej zodpovednosti.
Vyhlásenie konkurzu nemusí viesť k prepúšťaniu
Vyhlásenie konkurzu na spoločnosť nemusí viesť nevyhnutne k prepúšťaniu zamestnancov. Konkurz môže viesť aj k organizačným zmenám v danej spoločnosti (napr. k preradeniu určitých zamestnancov na inú pozíciu). V praxi sa preto pojem konkurz firmy nesprávne spája výlučne s prepúšťaním zamestnancov.
Správca konkurznej podstaty (ktorý má postavenie zamestnávateľa a koná zaňho), by mal v rámci konkurzu s odbornou starostlivosťou posúdiť, či existuje možnosť pokračovať v podnikateľskej činnosti a prevádzkovaní firmy. Následne by mal podľa okolností ukončiť prevádzkovanie podniku alebo pokračovať v prevádzkovaní podniku (spravidla vtedy, keď náklady na prevádzkovanie podniku sú nižšie ako výnosy). V praxi je však najčastejší predaj podniku inej osobe, nakoľko správca týmto predajom získa peniaze, z ktorých môže uspokojiť pohľadávky veriteľov, inými slovami vyrovnať úplne alebo čiastočne dlhy firmy.
Vyhlásením konkurzu tak len vzniká možnosť (v prípade ukončenia prevádzkovania podniku), aby dal zamestnávateľ zamestnancom výpoveď (z dôvodu zrušenia zamestnávateľa). Pri pokračovaní v prevádzkovaní podniku neprichádza do úvahy možnosť výpovede zamestnancom z dôvodu konkurzu Z iných zákonom stanovených dôvodov je ale možné dať zamestnancovi výpoveď vždy, teda aj počas konkurzu. Avšak rovnako môže dôjsť aj k predaju zamestnávateľa ako celku bez prerušenia prevádzky a bez prepúšťania zamestnancov.
Správca, ktorý počas konkurzu koná za zamestnávateľa, môže pracovnú zmluvu vypovedať s dvojmesačnou výpovednou dobou. Iba v prípade, ak zo Zákonníka práce vyplýva kratšia lehota (napr. u zamestnancov pracujúcich krajšie ako jeden rok je výpovedná doba jeden mesiac), platí táto kratšia lehota.
Príklad na danie výpovede správcom konkurznej podstaty:
Spoločnosť A, s.r.o. podniká v oblasti predaja počítačovej techniky. A, s.r.o. bola predlžená a bol na ňu vyhlásený konkurz, a to k 8.8.2019, pričom má 9 zamestnancov. Správca zhodnotil, že najlepšie je ukončiť podnikanie. Dňa 20.8.2019 preto dal všetkým zamestnancom výpoveď. Siedmi zamestnanci sú zamestnaní ku dňu doručenia výpovede tri roky, dvaja menej ako rok. Týmto dvom zamestnancom tak výpovedná doba uplynula dňa 30.9.2019 a ostatným dňa 31.10.2019, teda týmto dňom došlo k ukončeniu pracovného pomeru so zamestnancami.
Uplatnenie pohľadávky zamestnanca voči zamestnávateľovi v konkurze
Často dochádza k tomu, že zamestnávateľ nemá peniaze ani na výplatu zamestnancov. Vyhlásením konkurzu sa zamestnanci dostávajú vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi do postavenia veriteľov, ktorí majú voči dlžníkovi (zamestnávateľovi) pohľadávky (nevyplatené mzdové nároky, prípadne odstupné).
Zamestnanci si môžu svoje pohľadávky voči svojmu zamestnávateľovi, na ktorého bol vyhlásený konkurz, prihlásiť v konkurze u správcu konkurznej podstaty. Zamestnanec môže podať prihlášku pohľadávky do 45 dní vyhlásenia konkurzu. Ak túto lehotu zmešká, o svoju pohľadávku nepríde (bude sa na ňu prihliadať aj napriek zmeškanému termínu. Zamestnanec však v takomto prípade príde o možnosť hlasovať na schôdzi veriteľov.
Zamestnanec si prihláškou môže uplatniť iba mzdu, ktorá mu vznikla do vyhlásenia konkurzu. Ak pracovný pomer trvá aj po vyhlásení konkurzu, mzda, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, sa považuje za pohľadávku proti podstate, ktorú si už nemusí prihlasovať u správcu, keďže ju sám správna uspokojuje priebežne.
V tomto smere sa postavenie zamestnancov zlepšilo, nakoľko do 28.4.2015 si mohli uplatniť pohľadávku voči zamestnávateľovi v konkurze iba vtedy, ak mali v rukách rozhodnutie súdu o tom, že im zamestnávateľ nevyplatil mzdu. V súčasnosti však zamestnancovi na uplatnenie mzdy v konkurze postačuje písomné vyhlásenie piatich zamestnancov/kolegov o tom, že mzda nebola vyplatená po 30 dňoch od jej splatnosti. Podpisy týchto piatich zamestnancov však musia byť úradne osvedčené.
Príklad na uplatnenie pohľadávky zamestnanca v konkurze:
Peter pracuje v stavebnej firme, ktorá mu dlží mzdu za obdobie od 1.7.2019. Vie, že má aj ďalších veriteľov. Rozhodol sa podať návrh na vyhlásenie konkurzu a teda vymáhať mzdu v rámci konkurzu. Do 28.4.2015 potreboval na uplatnenie mzdy v konkurze súdne rozhodnutie. V súčasnosti však postačuje aby mal písomné vyhlásenie piatich kolegov o tom, že zamestnávateľ mu dlží mzdu. Takéto vyhlásenie pripája k návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Zamestnanci majú nárok na dávku garančného poistenia
Ak bol na zamestnávateľa vyhlásený konkurz, zamestnanec má aj ďalšiu možnosť okrem uplatnenia pohľadávky v konkurze. Môže si uplatniť aj dávku garančného poistenia. Účelom tejto dávky je poskytnúť zamestnancom aspoň čiastočnú náhradu v prípade, ak im zamestnávateľ nevyplatí ich mzdové nároky.
Na dávku garančného poistenia je potrebné splniť tieto podmienky:
- ide o zamestnanca, ktorý je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa, ktorý sa stal platobne neschopný (o platobnej neschopnosti je povinný informovať zamestnávateľ, resp. správca konkurznej podstaty zamestnancov do 10 dní od jej vzniku),
- zamestnávateľ nemôže uspokojiť nárok zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu.
Po vyhlásení konkurzu má zamestnanec nárok na dávku garančného poistenia.
Zamestnanec má v rámci dávky garančného
poistenia nárok na:
- mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
- príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,
- odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
- náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
- náhradu mzdy za dovolenku,
- odstupné,
- náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
- náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
- cestovné, sťahovacie a iné výdavky,
- náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
- na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
- súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa.
Zamestnanec si môže dávku garančného poistenia uplatniť v Sociálnej poisťovni, a to do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti alebo od dňa skončenia pracovného pomeru. Túto dávku je možné poskytnúť najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovného pomeru, ktoré predchádzali začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovného pomeru z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Inak povedané, zamestnanci môžu od Sociálnej poisťovne požadovať, aby im vyplatila to, čo im nevyplatil zamestnávateľ počas troch mesiacov pred výpoveďou.
Príklad na uplatnenie dávky garančného poistenia:
Štefan pracuje v závode na výrobu televízorov. Na spoločnosť bol dňa 1.6.2019 vyhlásený konkurz. Spoločnosť nevyplatila Štefanovi mzdu od 1.2.2019. Štefan stratil dôveru, že mu zamestnávateľ uhradí nevyplatené mzdu, preto ihneď po vyhlásení konkurzu ešte dňa 1.6.2019 okamžite ukončil pracovný pomer. Od Sociálnej poisťovne však môže požadovať dávku garančného poistenia iba za posledné tri mesiace, teda od 1.3.2019, hoci mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu aj za skoršie obdobie. Sociálna poisťovňa mu tak vyplatí plnú mzdu, prípadne aj náhradu mzdy za sviatok alebo dovolenku. K žiadosti o dávku garančného poistenia musí pripojiť doklady o pracovnoprávnom vzťahu, doklad o skončení pracovného vzťahu a potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia.
Nárok zamestnanca na dávku garančného poistenia musí byť potvrdený zamestnávateľom alebo správcom konkurznej podstaty. V prípade nepotvrdenia žiadosti, poskytne Sociálna poisťovňa zamestnancovi preddavok na túto dávku, a to vo výške najviac sumy životného minima (od 1.7.2019 je výška životného minima 210,20 eur na jednu plnoletú osobu).
Ak však zamestnávateľ dodatočne potvrdí nárok zamestnanca najneskôr do jedného roka, Sociálna poisťovňa vyplatí zamestnancovi rozdiel medzi vyplateným preddavkom a dávkou garančného poistenia. Ak však nárok nebude dodatočne potvrdený zamestnávateľom ani po uplynutí jedného roka, doplatí Sociálna poisťovňa zamestnancovi dávku garančného poistenia do výšky minimálnej mzdy. Dávka garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa (t.j. v období od 01.07.2019 do 30.06.2020 predstavuje v súčasnosti 3 039 eur).
Zhrnutie na záver
Vyhlásenie konkurzu na firmu sa dotýka aj zamestnancov. Tí však pri vyhlásení konkurzu nemusia nevyhnutne prísť o prácu. Správca konkurznej podstaty môže buď ukončiť podnikateľské aktivity úpadcu, alebo môže pokračovať v prevádzkovaní podniku, prípadne môže v rámci konkurzu predať firmu inej osobe. Zamestnanci si môžu svoje mzdové nároky, ktoré majú voči svojmu zamestnávateľovi, uplatniť v konkurze alebo sa môžu obrátiť na Sociálnu poisťovňu a žiadať dávku garančného poistenia, ktorá slúži ako náhrada ich mzdy.
