Kto je samostatne hospodáriacim roľníkom? Akú činnosť vykonáva a kde sa musí registrovať? Aké dani a odvody musí platiť? Odpoveď na tieto i ďalšie otázky sa dočítate v článku.
Samostatne hospodáriaci roľníci majú v podnikateľskej sfére špecifické postavenie. S tým sú spojené aj presné činnosti a postupy, ktoré musia byť dodržané. Ide o skupinu podnikateľov, ktorá sa stala trvalou súčasťou agropotravinárskeho komplexu.
Kto je samostatne hospodáriaci roľník (SHR)?
Jednou z foriem podnikania fyzických osôb v na Slovensku je samostatne hospodáriaci roľník (SHR), ktorý patrí medzi samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).
Konkrétne ide o fyzickú osobu - podnikateľa, ktorá vykonáva poľnohospodárku výrobu vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Jeho právny status je bližšie upravený v osobitnom zákone č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov (ďalej len „zákon“), ktorého účelom je zjednodušenie prevádzkovania poľnohospodárskej činnosti pre fyzické osoby.
Upozornenie: Samostatne hospodáriaceho roľníka nemožno v žiadnom prípade zamieňať so živnostníkom, ktorého podnikanie upravuje živnostenský zákon.
Hlavná činnosť SHR spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby, a to vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách. Zákon konkretizuje, čo sa rozumie poľnohospodárkou výrobou. Ide o špecifickú podnikateľskú činnosť fyzickej osoby, ktorá osobne alebo pomocou iných osôb:
- vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja príjmov, najmä ich predajom, prípadne
- vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie (pokiaľ treba na túto činnosť súhlas podľa osobitných predpisov, napr. podľa zákona o rozvoji rastlinnej výroby, tak len s týmto súhlasom), alebo
- poskytuje príležitostne práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorých využíva prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto výrobu plne nevyužívajú, alebo dobýva nevyhradené nerasty.
SHR sa teda zvykne označovať aj ako farmár či poľnohospodár. Konkrétne ide napríklad o včelára, pestovateľa zeleniny a ovocia či o chovateľa zvierat (napr. oviec).
Do akého registra sa zapisujú samostatne hospodáriaci roľníci
Podobne ako na prevádzkovanie živnosti, aj na výkon činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka je nutné získať osvedčenie. Preto sa fyzická osoba, ktorá chce podnikať ako SHR, musí najprv registrovať na príslušnom mestskom alebo obecnom úrade (nie na živnostenskom úrade), teda mu musí ohlásiť, že chce takúto činnosť vykonávať. Na základe tohto ohlásenia príslušný úrad zapíše osobu do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov.
Miestne príslušným na registráciu je ten mestský alebo obecný úrad, v ktorého obvode (katastri) sa nachádzajú pozemky SHR, na ktorých chce vykonávať poľnohospodársku výrobu alebo v ktorého obvode sa nachádzajú pozemky iného vlastníka, s ktorým SHR uzatvoril nájomnú zmluvu za účelom realizácie poľnohospodárskej výroby. To znamená, že SHR nemusí podnikať výlučne len na vlastnej pôde, ale aj na pôde prenajatej.
Za účelom ohlásenia je potrebné na mestský alebo obecný úrad doniesť:
- občiansky preukaz,
- vyplnenú žiadosť o zápis do evidencie SHR (tlačivo žiadosti poskytuje každý príslušný úrad na svojej webovej stránke),
- doklad o vlastníctve alebo prenajatí pozemku, na ktorých bude vykonávať svoju činnosť (list vlastníctva alebo nájomná zmluva),
- doklad o osobitnom povolení alebo oprávnení, ak sa k určitému druhu činnosti vyžaduje (napr. ak ide o podnikanie na poľnohospodárskej pôde je potrebný aj doklad o hydromelioralizačných zariadeniach v pôde, t. j. či sa v pôde nachádzajú alebo nenachádzajú zavlačovacie systémy)
- peňažné prostriedky v sume 6,50 eur (správny poplatok za vydanie osvedčenia o zápise do evidencie), ktoré je potrebné zaplatiť v hotovosti priamo v pokladni úradu.
Upozornenie: Konkrétnejšie informácie ohľadne predloženia všetkých potrebných listín a dokladov sa dajú nájsť na webovej stránke každej obce (mesta). V prípade niektorých miest (napr. Bratislava) je možné uhradiť poplatok aj bankovým prevodom.
Na základe ohlásenia zapíše príslušný úrad do evidencie SHR tieto údaje:
- meno a priezvisko,
- miesto trvalého bydliska,
- rodné číslo,
- údaje o osobitnom oprávnení alebo povolení, ak sa na určitý druh činnosti vyžadujú,
- deň zápisu do evidencie.
Zmenu skutočností vedených v evidencii musí samostatne hospodáriaci roľník ohlásiť príslušnému úradu do 15 dní. Za zmenu priezviska alebo trvalého bydliska sa platí správny poplatok vo výške 1,50 eur.
Evidenciu SHR vedú jednotlivé obce a mestá (napr. Mestský úrad v Trenčíne, Obecný úrad v Partizánskej Ľupči), nie je verejne dostupná. Centrálny register SHR neexistuje.
O zápise do evidencie vydá príslušný úrad samostatne hospodáriacemu roľníkovi osvedčenie, spravidla do 30 dní. Súčasne mestský alebo obecný úrad upovedomí príslušného správu dane, príslušnú poisťovňu, príslušný orgán štátnej štatistiky a príslušný orgán vykonávajúci sociálne zabezpečenie. Na základe tohto upovedomenia pridelí príslušný orgán štátnej štatistiky (pracovisko Štatistického úradu SR v krajskom meste) samostatne hospodáriacemu roľníkovi identifikačné číslo (IČO), ktoré úrad zapíše do evidencie SHR. IČO je tiež súčasťou vydaného osvedčenia. Ide o jednoznačný identifikátor, pod ktorým bude samostatne hospodáriaci roľník podnikať. Raz pridelené IČO sa už nedá zmeniť a SHR ako podnikateľovi zostane po celý čas jeho podnikania. Pridelenie identifikačného čísla sa netýka SHR, ktorý už podniká v inej oblasti a má už pridelené IČO na vykonávanú inú podnikateľskú činnosť. Po obdržaní osvedčenia môže SHR začať vykonávať svoju činnosť.
Upozornenie: Živnostník sa preukazuje osvedčením o živnostenskom oprávnení a SHR osvedčením o zápise do evidencie príslušnej obce (mesta).
Okrem IČO musí mať samostatne hospodáriaci roľník pridelené aj daňové identifikačné číslo (DIČ). O registráciu a pridelenie DIČ musí podľa zákona o dani z príjmov sám požiadať príslušného správcu dane (daňový úrad podľa trvalého bydliska), a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získal oprávnenie na výkon činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka. Na základe toho daňový úrad vydá osvedčenie, v ktorom je uvedené DIČ. Takto pridelené DIČ musí samostatne hospodáriaci roľník uvádzať na všetkých daňových dokladoch.
Pri registrácii SHR, na rozdiel od živnosti, nie je určené žiadne jednotné kontaktné miesto, ktoré spolu s ohlásením prihlási farmára na daňový úrad či do zdravotnej poisťovne. Túto registráciu musí vykonať sám. Od 01. 07. 2018 sú všetky fyzické osoby – podnikatelia povinné komunikovať s finančnou správou elektronicky. Avšak, žiadosť o pridelenie DIČ môže fyzická osoba podať aj v listinnej podobe (osobne alebo poštou) a po pridelení DIČ vykoná autorizáciu k elektronickej komunikácii (tzn. fyzickú osobu previažu s jej DIČ) a následne bude komunikovať už len elektronicky.
Samostatne hospodáriaci roľník sa musí registrovať na obci a mať pridelené IČO i DIČ.
Ak sa chce SHR stať dobrovoľným platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), bude potrebné vykonať aj registráciu pre túto daň. Povinne by sa musel pre túto daň registrovať až po splnení obratu vo výške 49 790 eur za posledných 12 mesiacov.
Zápis SHR do Obchodného registra
Aktuálne platí, že do obchodného registra sa môže dobrovoľne zapísať aj fyzická osoba – podnikateľ, teda živnostník, ale aj SHR.
V dôsledku novely Obchodného zákonníka
účinnej od 01. 10. 2020 táto možnosť
zanikne. To znamená, že SHR sa už nebudú
môcť zapísať do obchodného registra. Dôvodom je, že fyzické osoby - podnikatelia
sa zapisujú aj do iných osobitných registrov (v prípade SHR je to evidencia
obce). Ich zapísanie do obchodného registra je teda kontraproduktívne. Tí
SHR, ktorí sú v súčasnosti v obchodnom registri zapísaní, by z neho
mali byť vymazaní po 01. 10. 2020.
O ďalších
zmenách v novom roku sa dočítate v článku Legislatívne
zmeny pre podnikateľov v roku 2020.
Dane a odvody samostatne hospodáriaceho roľníka
Inštitút SHR je založený za účelom dosahovania príjmov, a napriek tomu, že nepodlieha živnosti, má v otázke daní a odvodov podobné povinnosti ako živnostník (SZČO). Na účely daňovej a odvodovej povinnosti sa nerozlišuje medzi jednotlivými druhmi SZČO, t. j. medzi živnostníkom a SHR.
Príjmy daňovníka ako samostatne hospodáriaceho roľníka vykonávajúceho poľnohospodársku výrobu v súlade s vydaným osvedčením podliehajú dani z príjmov podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, a to ako príjmy z podnikania, konkrétne z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva. Na daňové účely sú teda považované za aktívne príjmy.
Podľa zákona o zdravotnom poistení je SZČO fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti (podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti) alebo má príjem z tejto činnosti. To znamená, že SHR ako SZČO musí platiť zdravotné poistenie, a to odo dňa, keď sa stane samostatne zárobkovo činnou osobou, t. j. po získaní osvedčenia o zápise do evidencie. Ak by však šlo o kombináciu platiteľov (napr. SHR je zároveň zamestnancom, preddavky od prvého dňa nie je povinný platiť). Prihlásiť na verejné zdravotné poistenie, teda oznámiť zdravotnej poisťovni vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, je však v každom prípade povinný do ôsmich dní, odkedy začne podnikať.
Podľa zákona o sociálnom poistení je SZČO fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Z toho je jasné, že aj SHR musí platiť sociálne poistenie, a to od 1. júla kalendárneho roka po roku, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom jeho príjem z podnikania presiahne zákonom stanovenú výšku (12-násobok 50 % priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné).
Ako je to s platením zdravotných a sociálnych odvodov v začiatkoch podnikania fyzickej osoby, s praktickými príkladmi, sa dočítate v článku Živnostník prvý rok neplatí odvody – mýtus alebo pravda?
Zhrnutie na záver – čo by ste mali o SHR vedieť
SHR je podnikateľom, ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách. Na výkon tejto činnosti nie sú potrebné žiadne kvalifikačné predpoklady.
Podnikanie v postavení súkromne hospodáriaceho roľníka sa neriadi živnostenským zákonom. Činnosť SHR teda nie je živnosťou, preto nie je potrebné ju ohlasovať ani registrovať na živnostenskom úrade. Ohlasuje sa výlučne na obecnom alebo mestskom úrade (napr. ekonomický úsek, odbor výstavby a životného prostredia a i.).
SHR bude na príslušnom úrade platiť správny poplatok (spravidla v hotovosti):
- za vydanie osvedčenia o zápise do evidencie – 6,50 eur
- za zmenu priezviska alebo trvalého pobytu v osvedčení o zápise – 1,50 eur (za inú zmenu sa poplatok nevyžaduje).
Pre porovnanie uvádzame, že správne poplatky v prípade ohlásenia voľnej živnosti sú v sume 5 eur a pri ohlásení remeselnej a viazanej živnosti vo výške 15 eur. Sadzba týchto poplatkov sa znižuje na polovicu pri elektronickom ohlásení živnosti (remeselnej a viazanej) cez portál www.slovensko.sk. Takéto zníženie poplatku sa pri ohlásení SHR neuplatní, pretože tá sa ohlasuje osobne na príslušnom úrade.
SHR nemusí vykonávať podnikateľskú činnosť, t. j. poľnohospodársku výroku len na vlastných pozemkoch, ale aj prenajatých (na základe nájomnej zmluvy).
SHR musí mať pridelené IČO a DIČ, ktoré je povinný uvádzať pri výkone svojho podnikania. Jeho príjmy podliehajú dani a platí odvody do zdravotnej poisťovne. Sociálne poistenie musí uhrádzať, keď jeho príjem z podnikania presiahne zákonom stanovenú výšku.
Podnikať v postavení samostatne hospodáriaceho roľníka je možné aj popri zamestnaní alebo popri živnosti. SHR môže mať zamestnancov.
Hlavnými výhodami tejto formy podnikania sú:
- jednoduchosť začatia i ukončenia podnikania,
- možnosť slobodne sa rozhodovať,
- nízka potreba počiatočného kapitálu, resp. žiadna potreba kapitálu,
- rýchlejšie prispôsobenie výroby trhovému prostrediu.
Medzi nevýhody možno zaradiť:
- nesolventnosť odberateľov,
- závislosť od dotácií štátu.
Čo sa vám oplatí vedieť pri ukončení či pozastavení činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka, ako aj postup ukončenia nájdete v článku Zrušenie a pozastavenie činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka (SHR).
