S akými krokmi sa spája vydanie knihy? Súhrn podstatných informácií, ktoré potrebujete vedieť pri vydaní vlastnej publikácie.
Napísanie vlastnej knihy si mnohí možno predstavujú jednoducho. Vymyslieť pútavý príbeh, dať ho „dokopy“ a dať prečítať blízkym. A potom sa o autora čitatelia potrhajú. Nie je to úplne tak. Už proces písania knihy sa spája s množstvom krokov a problémov, ktoré môžu začínajúceho autora zaskočiť. Ako napísať osnovu knihy, prečo sa knihy majú písať v konceptoch, či ako zistiť, či je príbeh jeho knihy dostatočne dobrý na to, aby prerazil na knižnom trhu? Aj keď sa mu ale podarí zistiť odpovede na tieto otázky a rukopis dokončiť, ešte nie je hotovo. Treba ho aj vydať. Aké sú možnosti, postup a na čo pri vydaní knihy myslieť? Súhrn podstatných informácií sme zisťovali priamo od ľudí z praxe.
Osloviť vydavateľstvo či byť samovydavateľ?
V prvom rade stojí po napísaní rukopisu autor na rázcestí – vybrať sa cestou samovydania a znášať celý proces na vlastných pleciach alebo zveriť knihu vydavateľstvu, ktoré sa postará o vydanie, umiestnenie na trhu aj predaj? Druhá možnosť znie lákavejšie, pretože autorovi zrazu odpadá kopa starostí. No musí tiež rátať s tým, že služby vydavateľstva nie sú zadarmo, veď hradí všetky náklady a nesie podnikateľské riziko. V prípade samovydania teda môže autor získať o čosi viac z predaja kníh. No je sám na financovanie celého procesu, na zabezpečenie editora, korektora, grafika a tiež na marketing aj predaj.
Viacerí autori si vyberajú samovydanie knihy práve pre spomínaný finančný dôvod. Medzi časté dôvody však taktiež patrí možnosť mať proces vydávania pod dohľadom a urobiť si veci podľa svojich predstáv. Autori taktiež musia počítať s tým, že o ich rukopis nebudú mať vydavateľstvá záujem. Podobný prípad sa stal aj Jánovi Kurincovi, ktorý pri svojej knihe s názvom „Klikal som a čítal som“ narazil na takýto nezáujem. Autor však tvrdí, že tomu rozumie, pretože vydavateľstvá dostávajú množstvo rukopisov a vydať všetko by bolo finančne aj fyzicky nemožné. Svoje knihy sa preto rozhodol vydávať pod vlastným menom. Podobne postupovala aj Iryna Zelyk, ktorá si na vydanie svojich obrázkových kníh založila vlastné vydavateľstvo ako s.r.o.-čku. S vydaním taktiež môže pomôcť organizácia, v ktorej autor pracuje. Takto vydal knihu napríklad Róbert Chovanculiak z inštitútu INESS.
Chyba, ktorá ujde oku autora, neutečie pred korektorom a editorom
Aj majster tesár sa utne – toto príslovie platí rovnako pre spisovateľa. Človek môže byť v slovenčine akokoľvek dobrý, po dlhom, komplexnom písaní príbehu a niekoľkonásobnom prepisovaní viet, aby zneli skutočne dobre, mu ujde kde-tu nejaká tá chybička. Prvým krokom po napísaní textu je preto dobré dať si ho skontrolovať. A to aj v prípade, že chcete knihu vydať cez vydavateľstvo. Hoci sa tam o korektúru a úpravy zvyčajne postarajú, asi žiadny autor nechce poslať rukopis plný štylistických a gramatických chýb. Práve na základe rukopisu sa totiž vydavateľ rozhoduje, či o knihu prejaví záujem a postará sa o jej uvedenie na trh.
Autor môže osloviť blízku osobu, ktorá sa v slovenčine vyzná alebo si nájsť špecialistu – jazykového korektora. „Hoci som v slovenčine celkom dobrá a texty nepíšem s množstvom chýb, vždy som dala príbehy pozrieť kamarátke – prekladateľke. Nebola to však profesionálna jazyková korektorka. Postupom času som zistila, že do jazykovej korektúry sa oplatí investovať. To isté platí o editorovi. Cudzí človek a navyše odborník, si lepšie všimne chyby, ktoré autorovi uniknú a často majú aj dobré nápady na úpravy,“ spomína samovydavateľka Monika Sobeková.
Grafik môže s knihou spraviť „malé zázraky“
Podstatnou súčasťou kníh sú aj grafické úpravy a ilustrácie. O tie sa stará grafik či ilustrátor. Aj v tomto prípade platí, že ich zabezpečí a zaplatí vydavateľstvo, pokiaľ sa autor rozhodne ísť touto cestou. Ak sa vydavateľstvu páči rukopis autora, uzavrú s ním licenčnú zmluvu a text putuje k editorovi, ilustrátorovi, do tlačiarne a napokon na pulty kníhkupectiev. Samovydavateľ si však, tak ako ostatné náležitosti, aj grafika a ilustrátora zháňa a financuje sám. A ako nájsť toho pravého, ktorý bude vedieť pretaviť do reality autorove predstavy?
Autori môžu grafikov a ilustrátorov osloviť napríklad na základe toho, že sa im páči ich tvorba. Vyhliadnuť si tiež môžu talenty napríklad na rôznych výstavách. Ak v knihe zohrávajú ilustrácie dôležitú rolu, napríklad ide o detské publikácie, je výber grafika a ilustrátora veľmi dôležitá. Autorka Monika Sobeková tvrdí, že grafik v jej knihách urobil „malé zázraky“.
Ako vytlačiť knihu za nižšiu cenu – rozhodujúca je okrem iného veľkosť nákladu
Vytlačenie knihy je veľmi podstatný proces vydávania publikácie. Ak sa samovydavateľ rozhoduje, ktorú tlačiareň so svojou knihou osloví, vyberať si môže, podobne ako pri grafikovi a ilustrátorovi, na základe práce a kvality tvorby. Rozhoduje však taktiež cena, ktorú ovplyvňuje množstvo faktorov. Tlačiarenské spoločnosti na svojich webových stránkach uvádzajú, že cena tlače záleží napríklad od:
- spôsobu väzby (lepená, šitá, kovová...),
- formátu (A4, A5...),
- počtu kusov výtlačkov,
- typu papiera (recyklovaný, kancelársky, lesklý...),
- počtu strán,
- farebnosti (čiernobiela, farebná).
Veľmi významnou časťou pri výpočte ceny tlače je práve náklad, teda koľko kusov chce autor vytlačiť. Všeobecne platí, že čím viac kópií vytlačí, o to nižšiu jednotkovú cenu bude platiť. Napríklad Miroslav Pollák, ktorý vytvoril publikácie Viac/menej ne/vážne 1 a Viac/menej ne/vážne 2 v spolupráci s ilustrátorom Ferom Guldanom, spomína, že sa rozhodli vytlačiť 300 kusov prvej publikácie. Urobili tak preto, že to bol najnižší možný náklad, kedy sa im knihu finančne oplatilo vytlačiť tzv. ofsetom. Ak teda autor chce na skúšku vytlačiť len niekoľko kusov (napr. pár desiatok) svojho literárneho diela, musia rátať s vyššou jednotkovou cenou. Viac sa im môže oplatiť naraz objednať vytlačenie väčšieho množstva kníh, vďaka čomu sa s tlačou budú spájať menšie náklady, čo sa môže odraziť na predajnej cene aj samotnom zisku.
Ak autor potrebuje v tejto oblasti poradiť, má možnosť obrátiť sa na sprostredkovateľov tlače. Tieto spoločnosti pomáhajú napríklad s výberom vhodného formátu, typu papiera, väzby, niekedy poskytujú aj grafické služby a pomôžu tiež pri výbere vhodnej tlačiarne. Zvyčajne sa starajú aj o samotnú tlač a dopravou hotových výtlačkov k autorovi.
Marketing nemusí byť len o sociálnych sieťach. Aké sú ďalšie možnosti?
Hoci sa môže zdať, že vytlačenie knihy je konečným krokom v procese vydania, nie je to pravda. Knihu treba uviesť na trh a predať. Možností, ako dať o knižnej novinke vedieť okolitému svetu, je hneď niekoľko.
Základom je dostať knihu do kníhkupectiev. O tento krok sa stará vydavateľstvo, no samovydavateľ môže taktiež využiť služby distribútora, ktorý uľahčí cestu knihy na pulty obchodov. Tu ale treba počítať s vyplatením provízie z predaja distribútorovi. Autor sa môže pokúsiť osloviť kníhkupectvá aj sám, podobne ako Martina Kráľová, autorka detských obrázkových kníh o Bratislave a Slovensku s názvom „Hľadaj a nájdi“. Knižné obchody do dnes oslovuje sama, dokonca im knihy sama nosí. Hoci to podľa nej nebolo vždy jednoduché, je výhodou, že sa s predajcami osobne pozná. Aj v prípade distribútora, aj v prípade vzájomnej spolupráce autora a kníhkupectva, sa väčšinou knihy predávajú komisonálne. To znamená, že autor dostane zaplatené až za predané kusy kníh raz za určité obdobie (napr. 3 mesiace). Avšak Martina Kráľová má s niektorými obchodmi uzavretú aj dohodu, kedy za dodané knihy zaplatia vopred na faktúru.
Ďalším spôsobom, ako sa o propagáciu knihy môže postarať tak autor – samovydavateľ, ako aj autor, ktorý spolupracuje s vydavateľstvom, sú obľúbené sociálne siete. Mladý autor Adam Kováčik, ktorý vydáva svoje publikácie cez vydavateľstvo, povedomie o knihe zvýšil aj prostredníctvom vlastného Instagramového účtu s názvom Nerealista, kde má viac ako 35 tisíc sledovateľov. „Ľudia prejavili veľký záujem o kúpu, keď som ponúkol knihu s podpisom a venovaním. Napríklad mojej prvej tlačenej publikácie, som sám predal približne štvrtinu nákladu. Výborné sú tiež platené reklamy na Facebooku či Instagrame, ktoré nemusia byť finančne náročné,“ opisuje.
Okrem toho bývajú obľúbeným spôsobom propagácie knižnej novinky rôzne udalosti, krsty kníh či knižné veľtrhy. Mnohí autori taktiež využívajú na financovanie vydania knihy crowdfundingové kampane, ktoré im nielen získajú čitateľov ešte skôr, ako kniha uzrie svetlo sveta, ale taktiež dobre slúžia ako zistenie záujmu o knihu a prostriedok na získanie financií.
Odkiaľ získať peniaze na vydanie knihy?
Vydanie knihy si vyžaduje isté náklady spojené so spomínanými krokmi. O zaplatenie grafických úprav, ilustrátorov, tlače či distribúcie do kníhkupectiev sa stará vydavateľstvo. Samovydavateľ si však všetky náležitosti hradí sám. Ak nemá dostatočné finančné prostriedky na vydanie knihy, má viacero možností, ako peniaze získať.
Jedným z nich je crowdfundingová kampaň. Ľudia si môžu ešte nevydanú knihu „predobjednať“, pričom cieľom je vyzbierať istú sumu. Ak sa to autorovi podarí, peniaze na vydanie knihy dostane, pokiaľ však v stanovenom čase potrebnú čiastku projekt nezíska, finančné príspevky sa vracajú darcom. Možnosť crowdfundingu využívajú napríklad aj špecializované vydavateľstvá, podobne ako urobilo E. J. Publishing pri vydávaní komiksov o Nežnej revolúcii. „Projekt bol náročný, spolupracovali sme so štyrmi autormi a autorkami, so štyrmi kresličmi a kresličkami, s dramaturgom a supervízorom scenárov, s dizajnérom, redaktorkou. Je to množstvo ľudí, okrem toho sme si nasadili pomerne vysokú latku, ako by komiks mal vyzerať. Bolo jasné, že to sami finančne neutiahneme,“ prezradila Jana H. Hoffstädter, zakladateľka spomínaného vydavateľstva. Rozhodli sa preto ľudí osloviť crowdfundingovou kampaňou, kde sa im napokon podarilo získať o vyše 50 % viac ako bol stanovený cieľ.
Ďalším zo spôsobov, ako E. J. Publishing získalo peniaze na sériu komiksov o Nežnej revolúcii, boli sponzori. Oslovili tri spoločnosti, ktoré myšlienka projektu nadchla a rozhodli sa pomôcť ho zrealizovať. Veľkou pomocou pre autorov, ale aj vydavateľstvá, sú štipendiá či dotácie z Fondu na podporu umenia alebo Literárneho fondu. V prípade, že sú splnené isté podmienky, autor či vydavateľ môže získať podporu v desiatkach tisícoch eur. Finančnú pomoc na vydanie knihy, rovnako ako pri iných projektoch, poskytujú aj rôzne nadácie. Vždy je to o dobre odprezentovanom nápade a presvedčení druhej strany, že vydanie publikácie má zmysel. Zdroje na knihu je pritom možné nakombinovať, nie je teda potrebné rozhodnúť sa len pre jednu formu získavania financií.
Keďže samovydavateľ sa môže rozhodnúť založiť si aj vlastnú firmu, napríklad ak sa chce písaniu venovať aj ďalej a vydať si viac titulov alebo chce vydávať knihy aj od iných autorov. Rozbehnúť vlastnú s.r.o.-čku si však taktiež vyžaduje isté náklady. Začínajúci podnikateľ tak môže požiadať o podnikateľský úver v komerčnej banke, ktorý mu však nemusia poskytnúť, nakoľko nemá podnikateľskú históriu. Podobný prípad sa stal aj Martine Kráľovej, keď zakladala vlastné vydavateľstvo Minipublishing. Rozhodla sa preto osloviť Slovak Business Agency a požiadať o mikropôžičku – zvýhodnený úver na podnikanie. Martina vďaka tomu získala peniaze s výhodnejšími podmienkami a rozbehla podnikanie.
V čom sa líši predaj pri vydaní knihy cez vydavateľstvo a pri samovydaní?
Pokiaľ má autor uzavretú zmluvu s vydavateľstvom alebo
distribútorom, s predajom knihy nemá starosti. „Výplatu“ potom dostane raz
za určité obdobie na základe predaných výtlačkov, avšak zníženú
o províziu, ktorú si vydavateľstvo, distribučná firma a kníhkupectvá
vypýtajú za svoje služby. Treba počítať s tým, že autor získa pravdepodobne
len jednotky percent z predajnej ceny kníh.
Samovydavateľ môže svoje diela predávať taktiež cez kníhkupcov, tak ako Martina Kráľová z Minipublishing, avšak postarať sa o predaj kníh môže napríklad prostredníctvom vlastného e-shopu. Treba počítať s časovými a finančnými nákladmi, ktoré si bude vyžadovať vytvorenie internetového obchodu, jeho prevádzkovanie, a taktiež balenie a odosielanie objednávok. Samovydavateľ sa musí rozhodnúť, akou formou umožní zákazníkom platiť a zvážiť výhody aj riziká. Napr. či sa bude spoliehať na zákaznícky obľúbenú dobierku, ktorá pre neho nesie isté riziko – že kniha nebude prebratá a autor tak zaplatí aj za jej vrátenie späť. S platobnou bránou sú spojené mesačné poplatky, no peniaze dostane autor vopred. To isté platí o spôsobe prepravy. Pošty bývajú v niektorých obdobiach (napr. Vianoce) výrazne vyťažené a objednávky sa nemusia dostať k zákazníkom načas. Kuriéri si zasa vyžadujú vyššie náklady. O možnostiach prepravy si viac môžete prečítať v článku Prevádzka e-shopu a možnosti prepravy: z čoho a ako si vybrať? a o možnostiach platieb zasa v článku Platobná brána, dobierka, splátky či prevod: ako vybrať možnosti platby pre e-shop?.
Nemať „ružové okuliare“ pri písaní a vydaní knihy je základ
Ivica Ďuricová, copywriterka a autorka niekoľkých kníh, ktoré vyšli aj v spolupráci s vydavateľstvom Podnikajte.sk, radí začínajúcim samovydavateľom, zamyslieť sa nad dvomi vecami:
- prečo chcú vydávať knihu sami a
- či na to majú potrebné zručnosti.
Ivica potvrdzuje, že dva hlavné dôvody, prečo si autori často vyberajú samovydanie, je vidina vyššieho zárobku a odmietnutie zo strany vydavateľstva. Zároveň však dodáva, že nie vždy je dobré knihu za každú cenu vydať sám, pretože písanie nie je o „talente“, ale je to remeslo, v ktorom sa treba zlepšovať. Treba rátať s tým, že kniha nebude automaticky bestseller a ak rukopis vydavateľstvo odmietlo, treba sa zamyslieť, či je naozaj dostatočne dobrý a netreba ho ešte prepracovať. Ak sa ale autori rozhodnú pre samovydanie, musia si uvedomiť, či na to majú. „Autor musí vedieť, či je podnikateľský typ, či dokáže zvládnuť technickú stránku vydania knihy na profesionálnej úrovni a či si trúfa aj na komunikáciu s distribútormi, kníhkupcami, na marketing, zdaňovanie príjmov autora a kopec ďalších činností, ktoré u vydavateľa nerieši. Dobrá samovydavateľská kniha je taká, ktorá vôbec nevyzerá, že vyšla samonákladom,“ tvrdí Ivica. Podľa autorky môže byť dobrým krokom samovydanie práve pre podnikavé typy, pre komunikatívnych ľudí, ktorí majú skúsenosti aj s marketingom, budovaním značky alebo si dokážu nájsť potrebných expertov.
Dôležitým a dobrým krokom môže byť podľa Ivice Ďuricovej tiež vybudovať si čitateľskú komunitu ešte pred vydaním knihy. Do samovydania by mal ísť podľa nej autor, ktorý už má okolo seba istú veľkú komunitu. Nemusí však mať tisíce „followerov“ na sociálnych sieťach, stačí napríklad pár stovák lojálnych čitateľov v newslettri alebo čitateľov blogu. „Začiatky bývajú plné entuziazmu, ale aj rýchleho vytriezvenia. Začínajúci autor nesmie mať veľké oči, ak nemá okolo seba komunitu a nemá so samovydávaním žiadne skúsenosti. Je to beh na dlhé trate a človek sa učí neustále. Každá ďalšia kniha mu prinesie nové (samo)vydavateľské ponaučenia. Ak by som mohla poradiť svojmu mladšiemu ja, dnes by som najskôr budovala čitateľskú komunitu, až potom vydávala prvú knihu. Takisto by som oveľa skôr investovala do platenej reklamy u kníhkupcov,“ radí autorka.
Ďalší mladý autor Adam Kováčik taktiež radí začínajúcim spisovateľom, aby nemali „ružové okuliare“ pri oslovovaní vydavateľstiev. Tentokrát však preto, že zo slovenských rukopisov vychádza malé percento, keďže väčšina vydavateľov je zahltená ponukami prekladov úspešných zahraničných kníh. Avšak dodáva, že nevýhodou samovydania je podľa neho náročnosť celého procesu, pretože na všetko je človek sám. „Naopak, ak sa autorovi podarí knihu vydať cez vydavateľstvo, publikácia prirodzene v spoločnosti získava určitý status a meno.“ Kľúčové je preto zvážiť si pre a proti všetkých možností a nevzdávať sa, napríklad aj pri opakovanom oslovovaní vydavateľstva, pokiaľ autor cíti, že nechce vydať knihu sám. Niekedy môže byť dobrým začiatkom vydanie e-knihy. Aj tu môžete osloviť vydavateľstvo alebo ju vytvoriť sami, napríklad vo formáte PDF. Ide o menej finančne náročný proces a vhodný štart na získanie prvých čitateľov a zvýšenie povedomia.
