Selfpublishing: keď je vydanie knihy na pleciach autora

S akými krokmi sa vydanie vo vlastnej réžii spája? Na čo myslieť radia skúsení autori kníh, ktorí sa rozhodli byť samovydavateľmi.

Aby sa kniha ocitla na policiach kníhkupectiev či v domácich knižniciach, je potrebné urobiť viacero krokov. Napísaním publikácie sa celý proces nekončí, knihu je potrebné vydať a v tomto smere má autor na výber – buď svoje dielo zverí do rúk vydavateľstva, alebo si ho vydá sám ako samovydavateľ. V druhom prípade je však na pleciach autora viacero povinností. Pre Podnikajte.sk o nich porozprávali skúsení autori, ktorí sa stali samovydavateľmi a vydali svoje knihy vo vlastnej réžii.

Súhrn podstatných informácií, ktoré potrebujete vedieť pri vydávaní knihy nájdete v článku Samovydanie knihy a vydanie cez vydavateľstvo: postup a rozdiely.

Prečo sa autori stanú samovydavateľmi svojich kníh?

Vydanie knihy vo vlastnej réžii sa stáva čoraz obľúbenejším. Riaditeľ odboru živnostenského podnikania Ján Dutko uvádza, že autor môže vydať svoju knihu v rámci „slobodného povolania“, pokiaľ nejde o sústavnú činnosť (napíše jedno autorské dielo a sám ho vydá). Ak chce v písaní pokračovať a aj naďalej si knihy sám vydávať, môže si vytvoriť živnosť alebo založiť vlastné vydavateľstvo ako firmu. Aj preto je potrebné myslieť na to, že samovydanie je istým spôsobom podnikanie a spájajú sa s ním aj viaceré povinnosti.

Dôvody, prečo sa pre tento spôsob autori rozhodujú je viacero. Manželia Čemeričkovci, ktorí stoja za vznikom detskej historickej knihy o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi s názvom Ja som Milan, ju plánovali vydať sami od začiatku. Chceli mať totiž nad všetkým plnú kontrolu, pretože mali o knihe a jej vzhľade presnú predstavu.

Niektorí autori sa zasa pre samovydanie rozhodnú vtedy, keď o ich rukopis vydavateľstvo neprejaví záujem. Podobný prípad sa stal aj Jánovi Kurincovi, ktorého dielami sú publikácie pre deti a mládež ako „Klikal som a čítal som“ či „Najznámejšie experimenty vo fyzike“. O prvú menovanú knihu nemali vydavateľstvá záujem. „Rozumiem tomu, pretože do vydavateľstiev chodí množstvo rukopisov a vydávať všetko rad-radom je pre nich finančne aj fyzicky nemožné,“ vysvetľuje. Rozhodol sa teda vydať svoju prvotinu pod vlastným menom a rovnako postupoval aj pri Najznámejších experimentoch vo fyzike.

Na nezáujem zo strany vydavateľstiev „narazila“ aj Iryna Zelyk, na ktorej konte je viacero kníh o detských pocitoch, a tak sa rozhodla vydávať ich prostredníctvom vlastnej s.r.o. „Vlastné vydavateľstvo, samozrejme, znamená aj zodpovednosť za celý proces vydávania, od zabezpečenia financií až po doručenie kníh,“ uvádza autorka a zároveň dodáva, že podľa nej pri vydaní knihy cez komerčné vydavateľstvo nie je autor adekvátne ohodnotený. „Na druhej strane však nenesie takmer žiadnu zodpovednosť. Preto je potrebné pri takomto rozhodnutí dobre zhodnotiť všetky svoje možnosti a schopnosti,“ odporúča Iryna. Jej slová potvrdzuje aj Adam Kováčik, ktorý sa práve cestou komerčného vydavateľstva rozhodol ísť: „Aj provízia vydavateľstva je oprávnená. Výhodou vydania cez vydavateľstvo je profesionálny prístup ku autorskému dielu. Starajú sa o korektúry, zalomenie textu, obálku, distribúciu a propagáciu, pričom všetky náklady hradí vydavateľ. Samovydavateľ si tiež musí zaplatiť výdavky na spomínané náležitosti, tie si ale navyše rieši sám.“

Autor si teda musí pri vydaní knihy vo vlastnej réžii uvedomiť, že bude jeho úlohou zabezpečiť a zorganizovať celý proces vydávania, no myslieť tiež musí na to, že na jeho pleciach je financovanie všetkých nákladov na vydanie knihy, marketing a navyše nesie riziko, čo sa týka predaja. S financovaním môžu pomôcť rôzne grantové schémy, no taktiež predpredaj prostredníctvom crowdfundingu, vďaka ktorému môže autor získať počiatočný kapitál aj prvých zákazníkov. Podľa Miroslava Polláka, ktorý má na konte viacero publikácií, by mal rozpočet začínajúceho autora pozostávať aj z jeho vlastných prostriedkov, aby si svoju knihu viac vážil. Pokiaľ sa autor rozhodne predávať knihy cez kníhkupectvá, musí rátať s tým, že za poskytnutie knihy najskôr nedostane zaplatené, knihu im totiž zvyčajne poskytuje na tzv. komisionálny predaj. Zaplatené dostane až potom, čo si knihy kúpia zákazníci, aj to kumulovane, raz za isté obdobie (napr. raz za mesiac). „Autor natoľko verí svojej knihe, že presvedčenie o sile jej posolstva je oveľa väčšie ako finančné náklady a straty spojené s vydaním a tlačou knihy,“ dodáva Miroslav Pollák.

Autor môže ako vydavateľa využiť niekedy aj organizáciu, v ktorej pracuje. Takýmto príkladom je Róbert Chovanculiak, analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Knihu Pokrok bez povolenia vydal práve prostredníctvom inštitútu INESS, v ktorom pôsobí. Svoje rozhodnutie odôvodňuje takto: „Vydať knihu na vlastnú päsť je rozsiahly projekt, ktorý vyžaduje koordináciu množstva ľudí a profesií. A to sa robí ľahšie, keď tých ľudí poznáte, môžete sa s nimi stretnúť a operatívne s nimi veci konzultovať. Vydať knihu samo o sebe nestačí, musíte ju aj predať. Inštitút INESS je na Slovensku už pomerne známy, máme kontakty na novinárov, médiá a vlastné marketingové cesty ako sociálne siete a mailing listy.“

Človek mieni, pandémia mení – samovydanie ako východisko počas koronakrízy

Do vydavateľských plánov však v posledných mesiacoch zasahovala aj pandémia ochorenia COVID-19. Nemilá situácia v tejto súvislosti zaskočila napríklad Martinu Vagačovú, rodičovskú poradkyňu a autorku knihy Ako prežiť rodičovstvo: „Samotný vznik knižky priniesol zaujímavé výzvy. Plány s ňou sa menili, pričom som ju nakoniec musela vydať viac-menej svojpomocne, lebo dohodnuté vydavateľstvo v dôsledku pandémie muselo upraviť svoj edičný plán a moju knihu z neho škrtli.“

Najskôr ju to vzalo, pretože mala hotovú veľkú časť práce. „Veľmi rýchlo som ale začala rozmýšľať, aké alternatívy sa tým otvorili. Zmenila som editorku, korektorku a získala grafičku. Zostavila som nový tím a pustili sme sa do práce. Keď sme potrebovali profesionálne zastrešiť vydavateľské práce, tlač, skladovanie a distribúciu, pomohol mi rodinný priateľ, ktorý má vydavateľstvo na odbornú literatúru a časopisy. Keď na to dnes pozerám, tak to dopadlo výborne. Teším sa a stále si opakujem vetu: „Ešteže som sa vtedy nezľakla“.“

Samovydavateľ zabezpečuje grafika, korektora aj editora – ich výber je kľúčový

Napísať knihu nie je jednoduché, no hlavne to nie je všetko, čo autor samovydavateľ – musí urobiť. Potvrdzuje to aj Martina Vagačová: „Čo ma prekvapilo bol fakt, že od pôvodného textu napísaného autorom k finálnemu výsledku je veľmi dlhá cesta. Ide o proces hľadania tých správnych slov, vysvetľovania významov či dlhých rozhovorov s editorkou „k vybrúseniu“ finálneho textu.“ Je preto kľúčové zabezpečiť si tých správnych ľudí. Aby bol text v knihe skutočne kvalitný a prepracovaný, je dobré nájsť si jazykového korektora a editora, ktorý sa na napísané myšlienky pozrie inými očami a všimne si chyby, ktoré samotný autor prehliada.

Pokiaľ autor nemá grafické poznatky, je dobré vybrať si tiež grafika, ktorý sa trafí do spisovateľových predstáv či už o titulnej stránke, alebo ilustráciách v knihe. Grafik urobil podľa Moniky Sobekovej v jej knihách „malé zázraky“. Dobre vytvorené ilustrácie hrali podstatnú rolu aj v obrázkovej knihe o Milanovi R. Štefánikovi od manželov Čemeričkovcov. Keďže tvorili historickú knihu a ani jeden z nich nie je profesiou historik, museli si detailne naštudovať čo najväčšie množstvo podložených informácií a overených zdrojov. Historické poznatky následne predložili nadanej ilustrátorke, ktorá ich dokázala pretaviť na papier do zaujímavých ilustrácií podľa predstáv autorov. „Prekvapilo nás, ako málo toho o Štefánikovi vieme, a tiež, aké ťažké je napísať jednoduchú detskú knihu,“ spomínajú autori.

Avšak aj pre autora – ilustrátora môže byť samovydávanie ťažkým orieškom. Podobne to vnímal Ján Kurinec, ktorý bol pri tvorbe knihy Najznámejšie experimenty vo fyzike už nielen v roli grafika, ale aj samovydavateľa: „Mojou úlohou už nebolo knihu len ilustrovať, ale aj ju pripraviť do tlače po grafickej stránke, navyše spolupracovať a komunikovať s tlačiarom, komunikovať s jazykovou korektorkou a zároveň s recenzentom (editorom) knihy, pretože obaja mali svoje pripomienky k textom.“

Svoju rolu, hoci sa to na prvý pohľad nezdá, zohráva aj výber vhodného fontu písma. Existujú rôzne a správnym výberom môže autor osloviť ďalšie cieľové skupiny. Príkladom sú manželia Čemeričkovci, ktorí do knihy Ja som Milan použili písmo pre dyslektikov. Tvorcu tohto písma, Martina Pyšného, spoznali na konferencii, kde o tzv. Dysconte rozprával. „Našim cieľom je, aby deti čítali. V súčasnej dobe má však veľa detí problém s čítaním a my sme im ho chceli uľahčiť.“

Proces tlače ako „samostatná kapitola“ selfpublishingu

Napísaný text či ilustrácie však treba aj na niečo vytlačiť (pokiaľ nejde o elektronickú knihu). Nemusí pritom ísť vždy len o bežný papier. Autorka detských kníh Iryna Zelyk sa rozhodla pre tlač na recyklovaný papier. Dôvod je podľa nej veľmi jednoduchý – záleží jej na ekológii a zohľadňujúc súčasnú situáciu a klimatickú krízu odmieta tlačiť knihy, ktoré nevezmú do zberu. „Za každú cenu sa držím svojich životných hodnôt, a to aj vtedy, ak sa moje knihy na pulte nelesknú, nie sú až také atraktívne, papier je tmavší a cena vyššia. Som ale presvedčená, že čitateľ, ktorý zdieľa podobné hodnoty ako ja, to určite pochopí,“ vysvetľuje spisovateľka. Napokon, aj týmto spôsobom je možné získať si ďalších čitateľov a získať pozornosť inej cieľovej skupiny.

Pri samotnom procese tlače je zásadným výber tlačiarne, pričom mnohí autori využívajú aj zahraničné, často aj mimo Európske, firmy. Napríklad pre poľskú tlačiareň sa rozhodla Martina Kráľová, zakladateľka vydavateľstva Minipublishing a autorka obrázkovej knihy o Bratislave a Slovensku s názvom „Hľadaj a nájdi“. Keďže ide o špecifický formát aj materiál, pretože kniha je vytlačená na kartóne, tlačiareň, ktorá by vyhovovala jej kritériám, našla až u severných susedov.

Častým faktorom pri výbere tlačiarne je teda kvalitná tvorba, no rozhoduje taktiež cena. Netreba však vždy hľadať len za hranicami, aj na Slovensku je dostatok tlačiarov. Ján Kurinec si pre svoju knihu vybral nitriansku tlačiareň a kníhviazačstvo, ktoré ho oslovilo dlhoročnými skúsenosťami a kvalitnou prácou. „Inak sa určite oplatí spraviť si prieskum a nechať si pripraviť cenové kalkulácie aspoň od troch rôznych tlačiarní,“ odporúča. Pre tlačiareň v Turanoch sa zasa rozhodli manželia Čemeričkovci. „Našou podmienkou bolo, že kniha bude kompletne vytvorená na Slovensku,“ odôvodňujú svoj výber a zároveň dodávajú, že svoje rozhodnutie neľutujú, pretože im v tejto tlačiarni v mnohom poradili a vyšli v ústrety. „Taktiež sme si najali firmu, ktorá nám poskytovala poradenstvo ohľadom jednotlivých krokov pri vydávaní knihy a zabezpečovala jej distribúciu do kníhkupectiev. Jedna vec nás však zaskočila. Mysleli sme si, že keď vydáme knihu, budeme v cieli. Nemohli sme sa viac mýliť. Je to len začiatok,“ dodávajú autori historickej detskej knihy.

Autori sa tiež môžu obrátiť na sprostredkovateľov tlače. Tí spisovateľovi môžu pomôcť napr. vybrať vhodný formát a typ papiera, vhodnejší typ knižnej väzby či iných technických parametrov. V niektorých prípadoch môžu takéto spoločnosti poskytovať aj grafické služby. Následne na základe zvolených vlastností knihy a požiadaviek autora vyberú spomedzi ich partnerských tlačiarní tú, ktorá bude pre spisovateľa najvhodnejšou možnosťou a postarajú sa aj o samotnú tlač. „Vyhodnocujeme optimálny pomer medzi kvalitou, termínom dodania a cenou,“ uvádza sa na webovej stránke Polygrafického centra, ktorá je jedným zo sprostredkovateľov tlače. Takéto spoločnosti tiež zvyknú poskytnúť doplnkové služby, napr. vytlačenie propagačných materiálov. Následne sa starajú aj o distribúciu vytlačených kníh k autorovi.

Aký je postup po vytlačení knihy v prípade samovydavateľa?

Ani tlačou sa celý proces nekončí. Síce je kniha vydaná, je potrebné ju uviesť na trh a dostať k zákazníkom. Samovydavateľ si môže vybrať, či využije služby distribútora, alebo si aj s týmto procesom poradí svojpomocne. Spolupráca s distribútorom môže autorovi pomôcť jednoduchšie dostať knihu do kníhkupectva. Stačí, ak na základe dohody donesie istý počet výtlačkov distribútorovi, uzavrie s ním zmluvu a distribútor sa postará o všetko ostatné. „Autor – samovydavateľ nemá s kníhkupectvom priamy vzťah a nemusí s ním nijakým spôsobom komunikovať. Distribútor vám každý mesiac pošle, koľko kusov knihy sa predalo a vy im pošlete faktúru. Podobne to funguje aj pri elektronických knihách. V tomto prípade distribútori posielajú spomínaný zoznam raz za 3 mesiace,“ opisuje autorka Monika Sobeková, ktorá sa ale časom rozhodla pokračovať bez oslovovania distribútorov a kníhkupectiev. Treba totiž počítať s tým, že za svoje služby si distribučné spoločnosti pýtajú istú províziu z predajnej ceny.

Pokiaľ sa teda autor rozhodne absolvovať proces po vytlačení knihy sám, musí počítať s časovou, ale aj fyzickou náročnosťou. Totiž, ak využil napríklad crowdfundingovú kampaň a o jeho publikáciu má záujem niekoľko stoviek darcov, musí po vydaní zaslať taký počet kníh. Na autorových pleciach tak neraz zostáva balenie, vybavovanie kuriéra či zájdenie na poštu. To isté platí aj pri predaji cez vlastný e-shop či webovú stránku. Autor musí myslieť na to, že celý predajný a doručovací proces bude na ňom a niečo ho aj bude stáť. Ak by chcel svoju knihu predsa len predávať cez kníhkupectvá, bez distribútora musí počítať s tým, že ich bude oslovovať sám ako cudzí a aj neznámy človek. Niekedy sa ale o knihe môže dozvedieť a prejaviť záujem aj samotné kníhkupectvo, ako to bolo v prípade Jána Kurinca: „O mojej práci a knihách sa dozvedela sieť kníhkupectiev Artforum a sami ma oslovili o spoluprácu. Okrem toho som oslovil iba jedno - dve lokálne kníhkupectvá v Nitre, kde žijem.“

Ako sa samovydavatelia pozerajú na vydanie kníh v zahraničí?

„Vydanie cez vydavateľa vás odbremení od množstva činností, ako riešenie grafiky, spracovanie, vsádzanie, korektúra, tlač, marketing, distribúcia, cenotvorby a predovšetkým od koordinácie všetkých týchto činností. To je hlavná výhoda vydavateľov. Nevýhodou samozrejme je, že si zoberú nezanedbateľnú časť z výnosov z knihy,“ vysvetľuje Róbert Chovanculiak z INESS. Zároveň dodáva, že výhodnosť samovydania záleží od toho, aká je autorova štartovacia pozícia. „Ak máte vybudovanú základňu čitateľov, máte dosah na sociálnych sieťach a dokážete realizovať kvalitnú crowdfundingovú kampaň, tak je samovydanie výrazne výnosnejšie ako vydanie cez komerčné vydavateľstvo.“ Samovydanie aj spoluprácu s distribútorom je navyše možné skombinovať s predajom napr. cez vlastný web. „Takto sa dá získať to najlepšie z oboch svetov,“ tvrdí autor knihy Pokrok bez povolenia, ktorý ju vydal aj v Českej republike, avšak tam sa rozhodol už pre služby komerčného vydavateľstva. Na samovydanie v zahraničí si totiž netrúfal.

Mnohí autori sa rozhodnú preložiť svoju knihu aj do českého jazyka alebo naopak. Nie vždy to ale považujú za dobrý krok. Podľa Róberta Chovanculiaka nie je úplne najlepším riešením preloženie českej knihy do slovenčiny. „Opačne to dáva väčší zmysel, ale rovnako ide o biznis na tenkom ľade. Určite sa mi podarilo predať v Česku viac českých prekladov kníh než by som tam predal slovenských originálov. Napriek tomu ale ide o výrazne nižšie čísla ako na Slovensku. Zároveň sú tieto čísla vyššie ako by boli, keby sme sa tam snažili vydať knihu samovydaním. Vydávať knihy na trhu, kde človek nemá vybudovanú mediálnu a čitateľskú pozornosť je náročné.“ Do češtiny sa rozhodla preložiť svoje knihy aj Iryna Zelyk. K tomuto kroku ju ale posunul samotný záujem z Českej republiky. Aj české verzie knihy si však vydala sama, cez vlastné vydavateľstvo. „Vstup na trh je však iba na začiatku a vyžaduje čas na zhodnotenie.“