Mladý autor sa podelil o svoje skúsenosti s vydávaním kníh cez vydavateľstvo. V čom vidí výhody a prečo by podľa neho začínajúci autori nemali mať veľké očakávania?
Adam Kováčik začal s písaním už počas strednej školy. Dnes má na svojom konte dve úspešné tlačené publikácie a jednu e-knihu. Rozhodol sa osloviť vydavateľstvá a splniť si tak sen, čo sa mu napokon aj podarilo. Avšak nebolo to tak od začiatku a aj on narazil na nezáujem zo strany vydavateľov. Pre Podnikajte.sk prezradil, prečo sa napokon aj tak nevybral cestou samovydavateľa, v čom vidí výhody vydania knihy cez vydavateľstva a ako mu do autorského života zasiahla koronakríza.
Prečo začínajúci autori často siahajú po vydaní e-knihy?
Na tvojom konte sú momentálne tri publikácie, z toho jedna e-kniha. Kedy a prečo si sa rozhodol začať písať?
Už keď som bol malý chlapec, zapisoval som si rôzne veci do zápisníkov a sám som nevedel prečo. Na deň, kedy som sa rozhodol napísať svoj prvý príbeh, nikdy nezabudnem. Ležal som na posteli v internátnej izbe počas druhého ročníka na strednej škole a môj spolubývajúci niečo ťukal do klávesnice. Opýtal som sa, čo robí a on odpovedal, že začal písať knihu. Tak som si otvoril notebook a začal písať Žiaru tieňov, ktorá následne vyšla ako e-kniha.
Prečo si sa rozhodol prvú publikáciu vydať ako e-knihu?
Bola to jediná možnosť, pretože išlo o sci-fi román. Vydať knihu vo vydavateľstve pre začínajúceho autora je veľmi náročná záležitosť, navyše keď ide o tento žáner. Oslovil som preto české vydavateľstvo, zaoberajúce sa výlučne vydávaním e-kníh. Výhodou pre mňa bolo aj to, že vydanie e-knihy cez vydavateľa so sebou nenieslo žiadne finančné náklady. Po podpísaní zmluvy už náklady hradilo vydavateľstvo.
Vybral si si zahraničné vydavateľstvo. Prečo?
V čase, keď som sa snažil Žiaru tieňov vydať, žiadne z vydavateľstiev, ktoré som oslovil, sa mi neozvalo, okrem toho českého a v tom prípade išlo len o e-knihu. Mal som 18 a išlo o fantasy, ktoré sa, ako som už spomínal, u nás ťažko dostáva na trh. Dá sa ale objednať aj tlačená verzia knihy priamo zo stránky vydavateľstva, no tlačí sa každá objednávka zvlášť.
Vydavateľstvo uľahčí proces vydania, pýtajú si však oprávnenú províziu
Ďalšie knihy si už vydal cez komerčné vydavateľstvo. Prečo si sa rozhodol ísť touto cestou?
Mojím snom bolo stať sa autorom niektorého z vydavateľstiev a jedno slovenské vydavateľstvo mi to umožnilo pri ďalších knihách, ktoré sú už spoločenskými románmi, za čo som im veľmi vďačný. Slovenský knižný trh je preplnený a pod neustálym tlakom nových a nových titulov, nehovoriac o tom, že ak autor chce knihu vydať v jednom z komerčných vydavateľstiev, musí ponúknuť niečo naozaj originálne a dobre napísané. Zo slovenských rukopisov vychádza veľmi malé percento kníh, keďže väčšina vydavateľov je zahltených ponukami nielen pôvodných rukopisov, ale najmä ponukami prekladov top úspešných a overených titulov z celého sveta. Preto by začínajúci spisovatelia nemali mať „ružové okuliare“ a „veľké oči“, ak sa rozhodnú vydať knihu cez vydavateľstvo. Vydavatelia totiž zamietajú aj celkom dobré diela, pretože vydanie knihy predsa len nie je lacná záležitosť a ponuka je veľmi veľká.
Dnes si autori často volia cestu
samovydania. Čo si o tejto možnosti myslíš?
Na svojpomocné vydanie knihy potrebuje autor peniaze a rieši si tiež propagáciu. No ak má dostatok finančných prostriedkov, ani s marketingom nemusí mať problém. Internet je všadeprítomný a veľmi silný, no nie? Najväčšou nevýhodou samovydania je podľa mňa najmä náročnosť celého procesu, pretože na všetko je človek sám. Naopak, ak sa autorovi podarí knihu vydať cez vydavateľstvo, publikácia prirodzene v spoločnosti získava určitý status a meno. Síce čo sa týka zisku z predaja, autor musí počítať s tým, že aj vydavateľstvo musí zarobiť. Autor môže z jedného predaného výtlačku dostať napríklad okolo 10 % z takzvanej vydavateľskej ceny. Avšak aj provízia vydavateľstva je oprávnená. Výhodou vydania cez vydavateľstvo je profesionálny prístup ku autorskému dielu. Starajú sa o korektúry, zalomenie textu, obálku, distribúciu a propagáciu, pričom všetky náklady hradí vydavateľ. Samovydavateľ si predsa tiež musí zaplatiť výdavky na spomínané náležitosti, tie si ale navyše rieši sám.
Mnohí autori sa pri vydaní knihy vydávajú aj cestou crowdfoundingu, kde chcú získať financie a zvýšiť povedomie o pripravovanom projekte. Ako si sa s financovaním a marketingom popasoval ty?
Áno, podobne ako je pri točení filmu možné získať podporu z Audiovizuálneho fondu, tak existuje aj Literárny fond a napríklad tzv. tvorivé štipendium. Obrátiť sa dá aj na Fond na podporu umenia, ktorý ponúka na vydanie literatúry štipendium a dotácie, alebo možno na vydanie knihy využiť aj crowdfunding. Ja som financovanie knihy nemusel riešiť, keďže po podpísaní zmluvy s vydavateľstvom všetko hradia oni. Čo sa týka marketingu, povedomie o knihe som zvýšil prostredníctvom môjho Instagramového účtu s názvom Nerealista, kde mám viac ako 35 tisíc sledovateľov. Ľudia prejavili veľký záujem o kúpu, keď som ponúkol knihu s podpisom a venovaním. Napríklad mojej prvej tlačenej publikácie, Dezilúzie, som sám predal približne štvrtinu nákladu. Výborné sú tiež platené reklamy na Facebooku či Instagrame, ktoré nemusia byť finančne náročné.
Zavreté kníhkupectvá pred Vianocami urobili veľký „škrt cez rozpočet“
Tvoja druhá tlačená kniha, Zhoríme, prišla na trh krátko pred lockdownom. Ako sa niekoľkotýždňové zavretie kníhkupectiev, odrazilo na dopyte po tvojich knihách?
Žiaľ, Zhoríme vyšla tesne pred Vianocami a dokonca sa na stránke kníhkupectva Martinus dva dni držala na 2. mieste v rebríčku najpredávanejších kníh. Potom však, tesne pred „zlatým týždňom“, zatvorili prevádzky a dva - tri knižné e-shopy sa nedokážu vyrovnať niekoľkým stovkám kamenných kníhkupectiev po celom Slovensku a navyše v období Vianoc. Úprimne ma to veľmi demotivovalo a sklamalo. Zhoríme sa predávala v porovnaní s Dezilúziou podstatne lepšie, keďže šlo už o druhú knihu, hoci aj moja prvá kniha je podľa štatistík úspešným titulom. Lockdown ale do predaja výrazne zasiahol.
Hovoríš, že ťa pandemická situácia
demotivovala. Plánuješ teda v písaní pokračovať?
Určite budem v písaní pokračovať a momentálne som sa pustil do jedného projektu z okolia mojej domoviny. Ide o horor, založený na strašidelných povestiach a poverách z Babej hory a okolia. Až keď som začal písať hororový žáner, pochopil som, prečo ich Slováci až tak často nepíšu. Je to úprimne veľmi ťažké, keďže autenticitu s reálnym životom v tomto prípade nenájdete. O to viac je však písanie zaujímavejšie a vzhľadom na hororový žáner z prostredia Slovenska môže byť kniha pre čitateľa príťažlivejšia.
