Autorka Monika Sobeková sa pri samovydaní kníh učí z vlastných chýb. Prečo už nedoručuje na dobierku či nepredáva knihy v kamenných kníhkupectvách?
Pracovala v medzinárodnej firme, mala rozbehnutú kariéru na univerzite a šťastný vzťah. Napriek tomu bola so svojím životom stále tak trochu nespokojná. Hoci publikácie vydávala už v rámci vysokej školy, na ktorej pôsobila, súhra okolností Moniku Sobekovú priviedla k písaniu a vydávaniu vlastných kníh o duševnej rovnováhe, meditácii, no tiež o výchove detí. S každou ďalšou publikáciou sa ako samovydavateľka posúva a so svojimi skúsenosťami sa podelila aj s čitateľmi Podnikajte.sk. V rozhovore sa dočítate:
- v čom sa líši samovydávanie kníh v porovnaní s vydávaním cez vydavateľstvo,
- prečo sa po prvej vlastnej knihe rozhodla nevyužívať služby distribútorov,
- aké chyby pri samovydávaní kníh urobila, ako sa z nich poučila a čo zmenila pri vydávaní ďalších kníh,
- na čo myslieť, ak v knihe spomínate reálne osoby z vášho okolia.
Deti a vlastná duša ako inšpirácia na písanie
Vaše meno je spojené s viacerými knihami. Prečo ste sa začali venovať písaniu?
Dlho som učila na vysokej škole a venovala som sa téme financií a hodnoteniu podnikov. O týchto témach som ako väčšina pedagógov na vysokej škole aj písala knihy, či odborné články. Tie ale vychádzali cez vydavateľstvá, ktoré s univerzitou spolupracovali. Neskôr som sa začala venovať meditácii a rodičovským témam. Inšpiráciou pre mňa bolo aj narodenie môjho dieťaťa. Na výchovu som sa pozerala inak ako ostatní okolo mňa. Začala som teda písať o našich rodičovských skúsenostiach, pretože sme sa snažili vychovávať iným spôsobom ako vychovávali naši rodičia nás. Najskôr vznikol blog a neskôr knihy, ktoré som si vydávala už sama.
Spomínate, že najskôr ste písali blog. Vydať knihu, ešte k tomu vo vlastnej réžii, je asi náročnejší proces. Čo vás k tomu viedlo?
Prvou knihou, ktorú som sama vydala, bola Meditácia - cesta k sebe. Neriešila som ju z biznisového hľadiska, skôr som cítila, že kniha musí uzrieť svetlo sveta. Čo sa týka ďalších kníh, inšpiráciou bola každá etapa, ktorou sme si pri výchove dieťaťa prechádzali. K príbehom o detskej duši a pocitoch, s ktorými bojujú aj mnohí dospelí, ma viedli práve skúsenosti, starosti aj radosti, z nášho života. Mala som pocit, že keď niečo riešime my, riešia to pravdepodobne aj iní. A potvrdzovala to aj spätná väzba, ktorú som dostávala od čitateľov blogu.
Samovydanie stojí viac času a síl, s čitateľmi si ale môže budovať osobnejší vzťah
Ako vnímate rozdiel medzi vydávaním kníh cez vydavateľstvo a vo vlastnej réžii?
Iné to bolo najmä v tom, že pri väčšine mojich predošlých kníh vydávaných cez vydavateľstvo som po odovzdaní rukopisu riešila len zapracovanie pripomienok editora, všetko ostatné bolo na pleciach vydavateľstva. Špecifickým prípadom bola kniha o skúsenostiach slovenských podnikateľov s investormi v ich firmách. V tomto prípade bola spolupráca a komunikácia oveľa intenzívnejšia ako pri mojich predošlých knihách a odrazilo sa to pozitívne aj na výsledku.
Keď som sa rozhodla vydať prvú knihu sama, nemohla som si dovoliť veľký náklad, mala som okolo 300 – 500 kusov. Išlo o celofarebnú knihu v tvrdej väzbe, čo stálo pri danom náklade približne 8 eur za výtlačok. Začala som hľadať distribútora, ktorý by sa postaral o predaj kníh cez kníhkupectvá. Nepoznala som fungovanie knižného trhu a prekvapilo ma, že si distribútor spolu s kníhkupcami nechávajú viac ako polovicu z predajnej ceny. Mojím hlavným motívom na vydanie knihy nebolo na nej zarobiť, no po odrátaní nákladov na tlač a distribúciu mi napokon nezostalo takmer nič. Pri ďalších knihách som sa preto rozhodla distribútora a kníhkupectvá neosloviť.
Čo sa zmenilo, keď ste sa rozhodli pokračovať vo vydávaní kníh bez distribútora?
Uvedomovala som si, že ma to bude stáť viac času a síl. Spolupráca s distribútorom vyzerá v podstate tak, že mu zatelefonujete, dohodnete sa na počte kusov kníh, ktoré mu prinesiete, následne uzavriete zmluvu o komisionálnom predaji a ďalej už knihy distribuuje knihy do kníhkupectiev distribútor. Autor – samovydavateľ nemá s kníhkupectvom priamy vzťah a nemusí s ním nijakým spôsobom komunikovať. Distribútor vám každý mesiac pošle, koľko kusov knihy sa predalo a vy im pošlete faktúru. Podobne to funguje aj pri elektronických knihách. V tomto prípade distribútori posielajú spomínaný zoznam raz za 3 mesiace. Avšak pokiaľ ide o začínajúceho autora, ktorého meno nie je známe, môže sa stať, že sa jeho kniha medzi tým množstvom publikácií v kníhkupectve „stratí“. Mne osobne sa knihy omnoho lepšie predávajú prostredníctvom e-shopu, ktorý som si vytvorila na webovej stránke blogu.
Rozbehnúť predaj knihy cez vlastný e-shop pravdepodobne nie je jednoduché. Ako si získavate zákazníkov?
Zo začiatku som často využívala reklamu na sociálnych sieťach. Aktuálne sa snažím ju nevyužívať a skôr osloviť vlastnou prácou, hoci je to beh na dlhšie trate. Reklama má zmysel, ale mám pocit, že to v poslednej dobe už veľmi nefunguje, tak som si povedala, že skúsim ísť bez nej. Veľa vecí robím intuitívne a inak ako ostatní. Navyše som si začala vytvárať e-mailovú databázu a začala som si budovať so zákazníkmi osobnejší vzťah. Cez vydavateľstvo totiž predávate svoje knihy cudzím ľuďom, no ja som to vnímala tak, že zdieľam naše rodinné skúsenosti, ktoré sú často veľmi osobné. Chcela som ľudí, ktorí ich čítajú, aj bližšie spoznať. Tým, že si kúpia knihu priamo u mňa, mám na nich kontakt – emailovú adresu, s ktorou môžem následne pracovať, posielať bonusy, najnovšie články a pod. Viem, že knihu si nekúpi niekto cudzí a nezaloží ju len tak do poličky. Hľadala som menší počet čitateľov, ktorým moje publikácie v niečom pomôžu a ktorí so mnou zostanú v lepšom spojení.
Nielen pri samovydávaní dokáže dobrý grafik dokáže s knihou urobiť zázraky
Pri vydaní knihy cez vydavateľstvo ste sa prakticky okrem odovzdania finálneho textu o nič nestarali. Čo všetko ste ale museli zariadiť, aby sa kniha dostala na poličky čitateľov, keď ste sa rozhodli byť samovydavateľkou?
Na vydanie knihy nestačí len napísať text, je vhodné, aby ho po autorovi aj niekto skontroloval a niekto sa stará aj o grafické úpravy a ilustrácie. Na začiatku som nemala financie na to, aby som si mohla dovoliť grafika či jazykového korektora. Korektúru mi robila priateľka, ktorá robila preklady. Čo sa týka grafika, pri prvých dvoch knihách mi tlačiareň ponúkla služby grafika bezplatne k tlači. Potešilo ma to, no už pri ďalších publikáciách som si napriek tomu našla vlastného. Síce som mala služby toho predošlého bezplatne, no výsledok bol veľmi jednoduchý. Keď si nájdete dobrého grafika, dokáže vám urobiť s knihou malé zázraky.
Ako ste ho našli?
Videla som jeho ďalšie práce a jeho tvorba ma oslovila. Zaujímavé bolo, že sme všetko robili na diaľku, pretože on bol zo stredného Slovenska a ja bývam blízko Serede. Fyzicky sme sa prvýkrát stretli až po vydaní knihy, na ktorej so mnou spolupracoval. Napriek tomu, že ide o muža a ja robím tému skôr určenú pre ženy a matky, dokázal zrealizovať všetko, čo som mu vysvetlila. Spätne obdivujem, že naša komunikácia prebiehala len cez telefonáty a maily a jeho ilustrácie boli perfektné.
A ako vyzerá spolupráca autora a grafika? Ako prebiehal proces ilustrovania vašich kníh?
V podstate som mu len vysvetlila čo a ako si
predstavujem. Napríklad som chcela, aby niekde v knihe bol strom,
v kmeni stromu muž, ktorý objíma ženu a dve deti, ako symbol našej
rodiny. Nemala som konkrétnu predstavu, kde a ako to zasadiť. Keď mi
zaslal logo, ktoré spĺňalo požiadavky a navyše tú ilustráciu dal na
začiatok každej kapitoly, nadchlo ma to. Pri obálke knihy som aj mala predstavu
a viem aj trochu robiť s grafickým programom, tak som mu poslala len
náčrt. Potom, čo mi zaslal jeho návrh, sme riešili len odtiene, ale iné návrhy
som ani nepotrebovala vidieť. Myslím, že musíte skrátka natrafiť na niekoho
skúseného.
Cudzí človek – odborník si lepšie všimne chyby, ktoré autorovi unikajú
Čo ešte sa zmenilo v procese vydávania, keď sa pozriete na vydanie prvej knihy v porovnaní s ďalšími publikáciami?
Od prvej knihy do teraz, som postupne pribrala nielen grafika, ale aj korektorku a editorku. Hoci som v slovenčine celkom dobrá a texty nepíšem s množstvom chýb, vždy som dala príbehy pozrieť kamarátke – prekladateľke. Nebola to však profesionálna jazyková korektorka. Postupom času som ale zistila, že do jazykovej korektúry sa oplatí investovať. To isté platí pri editorovi. Cez vydavateľa ho máte automaticky, no pri samovydaní si musíte túto službu zabezpečiť. Pri hrubšej knihe to môže byť síce nákladnejšie, pretože mávajú stanovenú cenu za normostranu, no odporúčam. Veľa autorov totiž na editorov a korektúru nemyslí. Avšak cudzí človek a navyše odborník, si lepšie všimne chyby, ktoré autorovi uniknú a často majú aj dobré nápady na úpravy.
Čas a skúsenosti ukázali, ako postupovať pri predaji knihy vo vlastnom náklade
Zohnali ste si teda korektorku, editorku aj grafika. Ako si môžeme predstaviť proces od momentu, kedy text dopíšete, až po jeho vydanie?
Proces vyzerá tak, že keď mám svoj text hotový, pošlem ho korektorke a editorke. Nejde o rýchlu záležitosť, pretože text prechádza stále nejakými zmenami. Keď je text finálny, posielam ho grafikovi. Ten ho spojí s ilustráciami, ktoré mám pripravené. Následne sa obsah posiela na ďalšiu jazykovú korektúru po zalomení. Po spracovaní textu grafikom nasleduje komunikácia s tlačiarňou. V prípade Kryštálových rozprávok som si od tlačiarne najskôr pýtala tzv. nátlačky, pretože ide o celofarebnú knihu, pri ktorej som mala konkrétnu predstavu o farebnosti a nechcela som, aby to boli farby príliš krikľavé. Keď prídu vytlačené knihy fyzicky z tlačiarne, začnem s predajom.
Napríklad pri Kryštálových rozprávkach som urobila aj predpredaj, ktorý končil 10. decembra 2020. Mala som približne 300 predobjednávok, takže keď prišli fyzické knihy, musela som ich rýchlo zabaliť a odoslať, aby zákazníkom prišli ešte do Vianoc. Spôsoby doručenia som však musela časom prehodnotiť.
Prečo?
Ja osobne, keď nakupujem cez internet, zvyknem využívať poštu a dobierku. Hovorila som si, že toto musí byť medzi možnosťami, ktoré zákazníkom ponúknem. No počas pandémie to bola katastrofa. Knihy som odosielala do 10. decembra a väčšina prišla na poslednú chvíľu pred Vianocami. Z tých, čo som odoslala 14. decembra dokonca dve rodiny knihu nedostali, aj keď pošta deklarovala, že do Vianoc doručí zásielky odoslané do 17. decembra. Keď som využívala dobierku, stávalo sa mi, že zákazníci niektoré objednávky neprebrali. Bolo to pre mňa ekonomicky nevýhodné, pretože za vrátenie knihy som si musela opäť zaplatiť. Platila som teda nielen poštovné pri odoslaní knihy, ale aj „pokutu“ za jej vrátenie. Zrušila som preto možnosť dobierky a odoslania cez poštu. Nechala som si len možnosť odoslať cez poštového kuriéra, pretože k uzavretiu zmluvy s komerčným kuriérom som sa zatiaľ nedostala. Neodosielam totiž knihy pravidelne, čo mnohí kuriéri pri uzavretí zmluvy vyžadujú vedieť, v akých intervaloch budete posielať. Dobré rozhodnutie bolo, že som hneď na začiatku zriadila platobnú bránu. Tú som využívala už pri prvých e-knihách.
Prečo ste rada, že ste si zriadili platobnú bránu? V čom je jej výhoda?
Pri elektronických knihách chce zákazník dostať publikáciu, za ktorú platí, hneď. Nechce čakať, kým platba prebehne napríklad cez bankový prevod. Ja sama som tento spôsob platby mala rada, tak som sa rozhodla ho zaradiť na e-shop, hoci sa s tým spájajú isté poplatky. Platba sa zrealizuje hneď a zákazníkovi okamžite príde e-kniha aj s bonusom na mail. V prípade zaplatenia za tlačenú knihu, dostane zákazník hneď aspoň bonus, ktorý je v elektronickej podobe. Pre mňa to zasa znamená, že platba je vybavená. Prevod je aj časovo náročnejšia a kým zákazník vyplní údaje cez internet banking, môže si svoje rozhodnutie rozmyslieť.
E-kniha ako lacnejší a jednoduchší variant – ideálne pre začínajúceho autora
Editor, korektor, grafik, tlačiareň, poplatky spojené s odoslaním... Nielen toto sú náklady, ktoré si kniha vyžaduje. Ako ste sa s financovaním kníh popasovali vy?
Na prvú knihu som nemala veľký rozpočet, preto som sa rozhodla ju vydať v menšom počte kusov. Potom som vydala zopár e-kníh. Takáto forma je dobrá vtedy, keď nie sú financie. Je to lacnejšie a jednoduchšie. Napríklad e-kniha Meditácia – manuál začiatočníka, ktorá pomáha človeku, keď chce začať meditovať a nevie ako, má cez 100 strán. Graficky som si ju vedela vytvoriť v grafickom programe sama. Napokon mi však mnohí aj tak písali, či nie je aj v tlačenej verzii, čo ma teší, je dobré že chcú čítať tlačené knihy.
A ako vyzerá taký proces vydania e-knihy? V čom je jeho jednoduchosť?
Keď som vytvorila text e-knihy, prešiel len korektúrou, grafiku som si urobila v grafickom programe, ktorý ovládam a následne urobila PDF súbor. Ten som zmenšila, aby ľahko prechádzal mailom. Keď si takúto knihu niekto objedná a zaplatí, hneď mu príde na e-mail. V zásade tam záleží len od toho, či chcete využiť služby grafika.
Osobnejší vzťah s tlačiarňou môže zachrániť aj medziľudské vzťahy
Spomínate si na nejaký problém alebo niečo, čo vás pri vydávaní kníh vo vlastnej réžii nepríjemne zaskočilo?
Pri dotlači knižky Uzdravujúce modlitbičky pre deti a rodičov, som sa rozhodla v texte urobiť nejaké zmeny. Tlačiareň však dala do tlače zlý súbor a domov som dostala pôvodné knihy. Našťastie boli veľmi seriózni a vytlačili nové kusy na ich náklady. Tie pôvodné ani nechceli späť a možno ich v budúcnosti využijem ako darček alebo bonus k inému produktu.
Je ešte niečo, čo by ste začínajúcim autorom odporučili, na
čo by si mali dať pozor?
Ak píšu o reálnych osobách, aj keď ich napríklad nemenujú, a o situáciách, ktoré sa reálne stali, nech si to s nimi poriadne vykomunikujú a dajú im knihu pred vydaním odsúhlasiť. Keď som totiž v jednej z mojich kníh spomenula starý príbeh z našej rodiny, jeden môj príbuzný s tým nesúhlasil. Stalo sa to však až po vydaní. Musela som zavolať tlačiarovi, nevedela som, čo s tým. Majiteľ mi navrhol, že keď mu to pošlem, problematické strany vyreže. Išlo len o niekoľko strán, našťastie na konci kapitoly, takže text v knihe logicky sedí. Tu sa ukazuje ďalšia výhoda samovydania – lepší a osobnejší vzťah s tlačiarom. Takýto prístup by ste totiž vo vydavateľstve našli len ťažko.
