V prípade schválenia v parlamente budú musieť od budúceho leta umožniť bezhotovostné platby napríklad aj zmrzlinári, kaderníci či kvetinári. Podnikatelia novú povinnosť kritizujú.
Aktualizácia k 10.10.2024: Zákon o dani z finančných transakcií bol finálne schválený bez povinnosti umožniť bezhotovostné platby. Podnikatelia sa tak môžu nateraz naďalej rozhodnúť podľa svojej vôle, či takýto spôsob úhrady umožnia, alebo nie.
Aktualizácia k 1.10.2024: Návrh zákona o dani z finančných transakcií bol do druhého čítania NR SR predložený s pozmeňovacím návrhom ministerstva financií, ktorým by sa mala zo zákona vypustiť povinnosť umožniť bezhotovostné platby. Pripravujú sa ale viaceré opatrenia v rámci Akčného plánu boja proti daňovým únikom, pričom rezort avizuje, že predmetná problematika bude precizovaná ako súčasť tohto strategického dokumentu.
V rámci opatrení na zlepšenie stavu verejných financií, tzv. konsolidačného balíčka, bol schválený aj zákon o dani z finančných transakcií. Ten zavádza novú daň z bankových prevodov, ktorá sa dotkne všetkých podnikateľov a živnostníkov. No v zákone je aj ustanovenie, ktoré od 1.7.2025 nariaďuje podnikateľom umožniť kupujúcemu vykonať platbu za tovar alebo službu aj prostredníctvom platobnej karty. Podnikatelia ale povinné bezhotovostné platby kritizujú.
Povinné sú zatiaľ len hotovostné platby
Zákon NR SR č. 566/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska určuje, že subjekty hotovostných operácií, teda aj obchodníci, prevádzkovatelia reštaurácií a podobne, sú v obchodnom styku povinné prijímať jediné zákonné platidlo - eurobankovky a euromince. Od 1.7.2023 je dokonca účinný ústavný zákon č. 241/2023 Z. z., podľa ktorého má každý právo vykonať platbu za nákup tovarov a služieb v hotovosti zákonným platidlom, pričom prijatie takejto platby možno odmietnuť len z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov. Obchodníci teda nesmú odmietnuť prijať hotovosť (môže tak urobiť len za istých podmienok).
Avšak, zákon podnikateľom nijako nestanovuje povinnosť umožniť zákazníkom platiť aj kartou. Je tak na rozhodnutí každého, či takú službu bude umožňovať, alebo nie. Rovnako si každý môže sám určiť, od akej hodnoty bude prijímať platby kartou, pričom o tom musí zákazníkov riadne informovať. S bezhotovostnými platbami totiž súvisia poplatky, ktoré sú najmä pri produktoch a službách s nízkou cenou alebo s nízkou maržou značnou finančnou záťažou. Mnohí preto buď neponúkajú možnosť platby kartou, alebo od istej sumy (napr. od nákupu vo výške 5 eur).
„Ďalším dôvodom preferencie hotovostných platieb je, že podnikateľ potrebuje hotovosť, pretože takúto formu úhrad preferujú jeho dodávatelia, aby predišli nezaplateným faktúram, či zamestnanci, ktorí majú exekúcie,“ dodáva Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS).
Zákazníci bezhotovostné platby preferujú, ich umožnenie by ale malo byť slobodným rozhodnutím obchodníka
Faktom je, že trend bezhotovostných platieb rastie. Najmä koncoví zákazníci radi zaplatia fyzickou kartou, no tiež mobilom, hodinkami alebo dnes už aj prsteňom či náramkom. Preto digitalizácia predajní vo forme umožňovania bezhotovostných platieb napreduje. Vydavatelia platobných kariet pre Podnikajte.sk v článku Platba v hotovosti vs kartou: práva a povinnosti obchodníkov uviedli, že počet platobných terminálov u obchodníkov pribúda a že umožnenie takýchto platieb má vplyv na zákaznícke správanie – míňajú viac, ak platia kartou.
Napriek tomu by podľa ZPS mala byť forma platby, ktorú sa firma rozhodne využívať, výhradne na jej slobodnom rozhodnutí. Rovnako sa môžu zákazníci rozhodnúť, či budú u toho-ktorého obchodníka, ktorý im konkrétnu formu platby umožní, nakupovať.
Povinné bezhotovostné platby sa od 1.7.2025 budú týkať aj malých lokálnych podnikateľov
Ak bude nová povinnosť schválená parlamentom, bude to v praxi znamenať, že každý podnikateľ, na ktorého sa vzťahuje povinnosť evidovať tržbu cez e-Kasu, bude musieť umožniť bezhotovostné platby. Napríklad aj prevádzkovateľ malej pekárne, kaderník, kvetinár či prevádzkovateľ kľúčovej služby bude potrebovať platobný terminál alebo bude musieť iným spôsobom zabezpečiť bezhotovostnú platbu (napríklad cez internet banking naskenovaním QR kódu). V opačnom prípade podnikateľovi hrozí pokuta od 50 do 330 eur, pričom sa uplatní inštitút druhej šance.
ZPS uvádza, že pôjde pre značnú časť firiem o zbytočné náklady. Tie sa podľa združenia predkladateľ ani nesnažil vypočítať. „Zároveň pôjde o zákonom garantovaný profit pre poskytovateľov týchto platobných služieb, ktorý v konečnom dôsledku zaplatia zákazníci,“ dodáva.
Treba dodať, že podľa nového zákona o dani z finančných transakcií bude platenie kartou oslobodené od tejto dane, používateľ platobnej karty bude platiť len poplatok vo výške 2 eurá ročne. Pôjde tak o jasné zvýhodnenie oproti plateniu faktúr prevodom, nakoľko v takom prípade podnikateľ zaplatí 0,40 % (v prípade, že sa sadzba ešte pri schvaľovaní v NR SR nezmení), teda aj desiatky eur (najviac 40 eur), z každej transakcie. Zákon tak priamo motivuje k využívaniu platobných kariet aj tie firmy, ktoré by za iných okolností túto formu nezvolili (napr. stavbár pri nákupe materiálu od dodávateľa).
ZPS síce nevylučuje, že jedným z dôvodov, prečo sa niektorí podnikatelia vyhýbajú bezhotovostným platbám, je aj nepriznávanie tržieb. No zároveň dodáva: „Ak má štát záujem potláčať šedú ekonomiku, mal by sa najmä zamerať na odstraňovanie motivácií, ktorými sú vysoké dane a odvody a komplikovaná legislatíva. Zároveň je pred prijímaním ďalších plošných opatrení na zlepšovanie výberu daní a boj proti daňovým únikom potrebné vyhodnotiť desiatky tých, ktoré boli prijaté v minulosti, a pozrieť sa, ktoré boli efektívne a ktoré, naopak, vygenerovali viac nákladov ako prínosov.“
Podnikatelia kritizujú vynechanie odbornej diskusie a zrýchlený legislatívny proces
Zástupcovia podnikateľov aj zamestnávateľov sa zhodujú, že skrátené legislatívne konanie je nadužívané a že až príliš často dochádza k schvaľovaniu zákonov so zásadnými dôsledkami na podnikateľské prostredie bez akejkoľvek diskusie s odbornou verejnosťou či dotknutými stranami. Aj keď vládni predstavitelia pred voľbami a neskôr vo svojom programovom vyhlásení sľubovali nápravu, nedeje sa tak – aj v prípade konsolidačných opatrení boli zástupcovia zamestnávateľov vynechaní, hoci o stretnutie a odbornú diskusiu opakovane žiadali. O podrobnostiach balíka, ktorý bude mať zásadný dopad na celé podnikateľské prostredie, sa podľa Republikovej únie zamestnávateľov dozvedeli až z médií. Mimoriadna Hospodárska a sociálna rada bola zvolaná až po predstavení konsolidačného plánu.
Navyše, zásadné zmeny, ktoré ovplyvnia celé hospodárstvo krajiny, sú prijímané chaoticky a nepredvídateľne – od predstavenia konsolidačného balíčka neprešlo ani 24 hodín a navrhované opatrenia už boli menené. A avizované sú aj ďalšie úpravy.
Aké dôsledky môže mať zavedenie vyššej DPH-čky, v čom vidia podnikatelia a zamestnávatelia ďalšie úskalia a čo hodnotia pozitívne, približujeme v článku Konsolidačný balík očami zástupcov podnikateľov.
