Príplatky za prácu a minimálne mzdové nároky v roku 2023 (návrh)

Od roku 2023 sa navrhuje zvýšenie príplatkov za prácu cez víkend či nočnú prácu a ich opätovné naviazanie na minimálnu mzdu. Zvýšiť by sa mali aj minimálne mzdové nároky. Na aké sumy a čo na návrh hovoria zamestnávatelia?

V Národnej rade SR sa nachádza poslanecká novela Zákonníka práce, ktorá navrhuje odstrániť fixné príplatky za prácu, ktoré boli zavedené vládnou novelou účinnou od 1.1.2020 ako reakcia na koronakrízu. Navrhuje sa opäť príplatky (za prácu cez víkend, nočnú prácu, za sťažený výkon práce a za neaktívnu pohotovosť) naviazať na výšku minimálnej mzdy. Táto zmena však prichádza v čase energetickej krízy, kedy mnohí podnikatelia riešia enormné nárasty cien vstupov a často bojujú o prežitie. Návrh zákona zároveň mení spôsob výpočtu minimálnych mzdových nárokov pre jednotlivé stupne náročnosti práce.

Upozornenie: Uvedená novela bola napokon schválená v pozmenenom znení. Čo bude platiť, nájdete v článku Príplatky za prácu cez víkend, v noci, vo sviatok a ďalšie od 1.6.2023

Minimálna mzda a výpočet minimálnych mzdových nárokov od 1.1.2023

Zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov sa historicky prvýkrát dohodli na výške minimálnej mzdy – od 1.1.2023 je minimálna mzda stanovená na výšku 700 eur (mesačná mzda) a 4,023 eur hodinová mzda.

Minimálna mzda sa však líši podľa stupňov náročnosti práce. Ide o minimálny mzdový nárok, teda minimálnu výšku sumy (v hrubom), ktorú musí za celý odpracovaný mesiac zamestnanec dostať zaplatenú. Novela, s ktorou prišli poslanci, upravuje stanovenie výšky minimálnej mzdy v závislosti od náročnosti vykonávanej práce. Zmeniť by sa mal aktuálny vzorec výpočtu, kedy jednotlivé úrovne výšky minimálnej mzdy určí súčin minimálnej mzdy a príslušného koeficientu (ako platilo v minulosti).

Pre lepšiu predstavu v tabuľke približujeme, aký je minimálny mzdový nárok v roku 2022, ako sa má zmeniť od roku 2023 podľa pôvodného návrhu a aké sumy budú platiť v prípade, že prejde poslanecká novela.

Príplatky za prácu v noci, cez víkend a ďalšie v roku 2023

Pred dvomi rokmi sa stanovila výška niektorých príplatkov na základe fixnej sumy. V rovnakej výške tak mali byť aj v nasledujúcom roku. Poslanecký návrh však prichádza so zmenou vo výpočte – v prípade, že bude schválený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, budú od 1.1.2023 niektoré príplatky opäť naviazané na minimálnu mzdu.

Čo sa týka príplatkov za sviatky, fixnou sumou sú aktuálne stanovené len príplatky pri dohode o práci mimo pracovného pomeru, a to vo výške najmenej 3,58 eur/hod. V prípade zamestnancov ide o sumu stanovenú na základe priemerného zárobku zamestnanca – konkrétne najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Pokiaľ však bude schválená poslanecká novela, tí zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, budú mať vyššiu hodinovú odmenu za prácu vo sviatok najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu.

Vrátenie k naviazaniu na minimálnu mzdu prichádza v nevhodnom čase

Zásadná zmena legislatívy, ktorá bude mať nemalý dopad na desiatky tisíce zamestnávateľov, je predkladaná ako poslanecký návrh, teda bez analýz dopadov, bez odbornej diskusie a mimo bežného legislatívneho procesu. Nejde pritom o prvý prípad, kedy sa stanovenie výšky príplatkov urýchlilo cez poslanecké návrhy (rovnako sa schválila zmena súm pre rok 2018 a 2019). Predkladanie poslaneckých návrhov je na „bežnom poriadku“ aj dnes. Návrhy poslancov pritom majú svoje opodstatnenie, no keď sa tak deje čoraz častejšie, sú mnohé zákony nekvalitne pripravené a podnikatelia majú na prípravu omnoho menej času.

Podobne je to aj v prípade tejto novely. Hoci predkladatelia v dôvodovej správe uvádzajú, že vládne riešenie z roku 2020 poškodzuje pracujúcich ľudí a znižuje ich príjmy, v prípade, že bude poslanecký návrh schválený, zásadne zmení cenu práce a negatívne sa dotkne mnohých podnikateľov.

Zamestnávatelia pritom aktuálne riešia zdražovanie nielen rôznych materiálov či surovín v súvislosti s vysokou infláciou, ale aj čoraz vyššie ceny energií. Neočakávane okrem týchto vzrastú aj mzdové náklady a pre mnohých podnikateľov to môže byť likvidačné. „Mnohí zamestnávatelia sa ešte stále plne nevysporiadali s dôsledkami pandémie a už takmer rok zápasia s inflačnou a energetickou krízou. To všetko v kombinácii s nulovou pomocou zo strany štátu spôsobuje, že mnohé podniky sú už dnes na hrane prežitia. Je absurdné a krajne nezodpovedné, že s takýmto návrhom prichádzajú poslanci práve v týchto časoch, a to bez akejkoľvek diskusie so sociálnymi partnermi a firmami,“ zdôrazňuje viceprezident RÚZ, Jozef Špirko.

„V čase, keď väčšina podnikateľov ráta kvôli cenám energií každé euro, prichádzajú návrhy, ktoré sú hazardom s konkurencieschopnosťou slovenských firiem a predražujú už beztak vysoké náklady na prácu,“ uvádza Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska a zároveň dodáva: „Ak by si predkladatelia dali aspoň elementárnu námahu a spravili si porovnanie parametrov s okolitými krajinami, videli by, že už súčasná výška hodinových nákladov na prácu patrí v regióne k najvyšším.“

„Všetci sme na jednej lodi – pokiaľ aktuálnu situáciu neustoja podniky, neustojí ich ani štátna kasa, a ani domácnosti. Prijímanie, na oko, sociálnych opatrení, ktoré však v skutočnosti ešte viac oslabia firmy a ohrozia zamestnanosť, nie je ničím iným než bezbrehým populizmom, ktorý so sociálnou politikou a racionálnym riadením štátu v krízových časoch nemá nič spoločné,“ konštatuje Špirko z RÚZ.