Návrh zákona o takzvaných rekreačných poukazoch hovorí niečo iné, ako politici, ktorí túto myšlienku predstavovali. Koho sa budú týkať a aké praktické otázky nie sú celkom domyslené?
Rekreačné poukazy – ako ich politici predstavili verejnosti
Určite mnohí z vás už počuli o návrhu tzv. „rekreačných poukazov“, za ktoré by mali slovenskí zamestnanci chodiť na dovolenky na Slovensku, pričom prispievať by im na to mali ich zamestnávatelia.
Cieľom zavedenia príspevkov na rekreáciu má byť podpora domáceho cestovného ruchu. Príspevky na rekreáciu a rekreačné poukazy podľa pôvodného návrhu mali fungovať na princípe, že keď zamestnanec pôjde na dovolenku, tak zamestnávateľ mu uhradí 55 % z výdavkov na túto dovolenku. Zvyšných 45 % výdavkov na dovolenku by si hradil sám zamestnanec. Maximálna výška hodnoty rekreácií, na ktoré by povinne zamestnancovi prispieval aj jeho zamestnávateľ, mala byť 500 eur za rok. To znamená, že zamestnávateľ by bol povinný na rekreáciu zamestnanca ročne prispieť maximálne 275 eurami.
Podľa vyjadrení politikov mali byť rekreačné poukazy povinné len pre veľké firmy.
Zavedenie príspevkov na rekreáciu a rekreačných poukazov navrhla skupina poslancov parlamentu zo Slovenskej národnej strany. „Do počtu zamestnancov 49 táto povinnosť v prvej etape nebude povinná, to znamená povinnosť zamestnávateľa prispieť zamestnancovi,“ povedal ešte 27.08.2018 o návrhu rekreačných poukazov Andrej Danko, predseda Slovenskej národnej strany. Rekreačné poukazy sa teda podľa pôvodného návrhu mali týkať len zamestnávateľov s 50 a viac zamestnancami. Pre malých podnikateľovi teda podľa tohto návrhu v akejsi „prvej etape“ povinné byť nemali a nemali pre nich predstavovať žiadnu finančnú záťaž.
Rekreačné poukazy – ako vyzerá návrh zákona v skutočnosti
V predchádzajúcej časti článku sme popísali návrh podoby príspevkov na rekreáciu, ktorý vyplýval len z medializovaných informácií tak, ako ich predstavovali predstavitelia politických strán. V čase týchto vyhlásení ešte nebolo k dispozícii žiadne oficiálne znenie konkrétnych ustanovení zákonov, ktoré príspevky na rekreáciu zavedú do praxe.
V súčasnosti je už na stránke Národnej rady Slovenskej republiky k prístupný aj konkrétny návrh zmien a doplnení zákonov, ktorými by sa príspevky na rekreáciu mali zaviesť. Niektoré zo zásadných princípov fungovania rekreačných poukazov sú však v skutočnosti úplne odlišné od tých, ako ich politickí predstavitelia prezentovali verejnosti. Kým z medializovaných informácií si mohli malí podnikatelia myslieť, že im rekreačné poukazy žiadne zvýšenie finančných nákladov neprinesú, opak nakoniec môže byť pravdou.
Podľa predloženého návrhu už majú zamestnancom prispievať všetci zamestnávatelia.
V navrhovanej novele zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákonník práce“) sa totižto už nič nehovorí o tom, že povinné príspevky zamestnávateľov na rekreáciu zamestnancov sa budú týkať len zamestnávateľov s 50 a viac zamestnancami. Z návrhu novely Zákonníka práce práve vyplýva, že povinne prispievať na rekreáciu budú musieť svojim zamestnancom úplne všetci zamestnávatelia bez akejkoľvek výnimky. Nezáleží teda na tom, či budete mať 1, 2 alebo 1 000 zamestnancov, navrhuje sa, aby sa táto povinnosť týkala všetkých zamestnávateľov. Zdôrazňujeme, že v návrhu sa hovorí o povinnosti zamestnávateľa na žiadosť zamestnanca prispieť tomuto zamestnancovi na rekreáciu. Nejde teda o dobrovoľnosť, ale ak zamestnanec o príspevok na rekreáciu požiada, zamestnávateľ mu ho musí preplatiť.
Základné fakty o navrhovaných rekreačných poukazoch
K 02.10.2018, kedy vznikol tento článok, už návrh zákonov zavádzajúcich príspevky na rekreáciu prešiel prvým čítaním a postúpil do druhého čítania. Podoba fungovania príspevkov na rekreáciu teda ešte nie je definitívne schválená a môže u nich dôjsť ešte k nejakým zmenám. Platiť by mali začať od 1. januára 2019.
V tejto chvíli vám aspoň stručne predstavíme základné princípy fungovania príspevkov na rekreáciu tak, ako sa zatiaľ navrhujú. Príspevky na rekreáciu by mali byť určené pre zamestnancov v pracovnom pomere, ktorých pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 12 mesiacov.
Príspevky na rekreáciu by teda mali byť určené len pre zamestnancov pracujúcich na pracovnú zmluvu, nie na dohodu. Ako sme spomínali, príspevok zamestnávateľa na rekreáciu má byť vo výške 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur ročne.
Zamestnávateľ je na žiadosť zamestnanca povinný príspevok zamestnancovi poskytnúť. Zamestnávateľ by mal možnosť poskytnúť zamestnancovi príspevok na rekreáciu dvoma spôsobmi. Priamou úhradou peňažnými prostriedkami po predložení príslušných dokladov obsahujúcich označenie zamestnanca alebo prostredníctvom rekreačného poukazu. Rekreačný poukaz by mal mať formu elektronickej platobnej karty, ktorou by sa malo dať zaplatiť za rekreačné služby (podobný princíp ako stravovacia karta).
Rekreácia musí byť na Slovensku a ubytovaný musíte byť najmenej dve noci.
Čo je zo všetkého ešte veľmi dôležité, je to, že rekreácia sa musí uskutočniť na Slovensku. Aby išlo o oprávnené výdavky, ktoré je možné dať si preplatiť zamestnávateľovi, musí ísť o služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania. Výdavky na rekreáciu spojenú s jedným prenocovaním alebo jednodňovou rekreáciou teda zamestnávateľ zamestnancovi nie je povinný preplatiť.
Navrhované daňové a odvodové hľadisko príspevkov na rekreáciu
Pokiaľ ide o daňové hľadisko príspevkov na rekreáciu, tak tie by pre zamestnanca mali byť oslobodené od dane (nemali by sa u neho zdaňovať ako príjem zo závislej činnosti). To znamená, že by sa z nich nemali platiť ani sociálne a zdravotné odvody.
U zamestnávateľa by príspevky na rekreáciu zamestnancov mali byť daňovými výdavkami zamestnávateľa. Zaujímavým návrhom je to, aby si príspevok na rekreáciu mohli ako daňový výdavok uplatniť aj fyzické osoby s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v rozsahu a za podmienok, za akých zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi príspevok na rekreáciu. Pre tieto samostatné zárobkovo činné osoby by to malo platiť len vtedy, ak zároveň nedostanú príspevok na rekreáciu aj v pozícii zamestnanca.
Zamestnávateľ musí preplatiť dovolenku celej vašej rodiny
Podľa návrhu sú oprávnenými výdavkami na rekreáciu aj preukázané výdavky zamestnanca na rekreáciu manžela a dieťa zamestnanca, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii. Znamená to, že ak zamestnanec na dovolenku vezme aj svoju manželku a deti, bude musieť zamestnávateľ tomuto zamestnancovi preplatiť 55 % výdavkov na dovolenku všetkých členov jeho rodiny, teda aj ubytovanie, stravovanie a iné rekreačné služby jeho manželky a detí.
Ak vezmete na dovolenku manžela a deti, zamestnávateľ musí uhradiť dovolenku aj im.
Nespravodlivé v tejto súvislosti sa však môže zdať byť to, že ak zamestnanec ako rodič vezme na dovolenku svoje deti, ide o oprávnené náklady, ktoré mu musí jeho zamestnávateľ preplatiť. Ak však ale naopak zamestnanec ako dieťa vezme na dovolenku svojich rodičov, tak náklady spojené s rekreáciou jeho rodičov mu už zamestnávateľom nebudú preplatené.
Praktické problémy dokladov, ktoré budú musieť zamestnávatelia preplácať
V návrhu Zákonníka práce sa uvádza, že zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky „najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca, alebo prostredníctvom rekreačného poukazu“. A práve v tom, že doklady za služby cestovného ruchu musia byť účtovnými dokladmi a obsahovať označenie zamestnanca, spočíva praktický problém. Doklad predkladaný zamestnancom teda má byť aj účtovným dokladom. A každý účtovný doklad podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov tiež musí obsahovať označenie nielen predávajúceho, ale aj kupujúceho.
Za väčšinu služieb cestovného ruchu sa na Slovensku platí v hotovosti alebo platobnou kartou, pričom predmetné rekreačné zariadenie vám dá ako doklad len bloček z registračnej pokladnice. A podľa § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladničný doklad nemusí obsahovať označenie kupujúceho a aj preto nie je účtovným dokladom. Ako má teda zamestnanec zabezpečiť to, aby na pokladničnom doklade za cestu vlakom, autobusom, ubytovanie, obed v reštaurácii, lanovku, wellness a iné rekreačné služby bolo uvedené jeho meno a spĺňal náležitosti účtovného dokladu? Ak na takomto doklade meno zamestnanca označené nebude, nepôjde o výdavok na rekreáciu, ktorý musí zamestnávateľ zamestnancovi preplatiť. Budú sa teda k pokladničným dokladom vyhotovovať osobitné účtovné doklady? Nemôže sa potom stať, že si ten istý doklad dá u zamestnávateľa preplatiť aj manžel a aj manželka?
Informácie o príspevkoch na rekreáciu a rekreačných poukazoch, ktoré sa venujú vedeniu účtovníctva nájdete v článku Rekreačné poukazy – tabuľka pre účtovníka
Zákon o rekreačných poukazoch je už schválený, avšak oproti návrhu boli schválené určité zmeny. Kto bude mať povinnosť od 1. januára 2019 poskytovať príspevok na rekreáciu sa dozviete v článku Rekreačné poukazy pre zamestnancov od roku 2019.
