Obuvnícka rodina Griggsovcov dobyla svet nezničiteľnými „kanadami“

Obuvnícka rodina Griggsovcov dobyla svet nezničiteľnými „kanadami“
Veronika Rezáková

Som trochu workoholik s vášňou pre letné dovolenky, kvalitnú literatúru a dobré víno. Ako štúdiom poznačený slovenčinár som profesijné, ale aj osobné naplnenie našla v hre so slovami, kladením pestrých informácií na papier a ich šírení medzi ľudí. Stále sa učím a veľa sa pýtam. Zvedavosť mi pomáha pri písaní biznis príbehov, tlačových správ či marketingových textov. Základom rýchlych prstov na klávesnici sú aspoň 2 šálky kávy denne, pozitívni ľudia v mojom okolí a pohyb v prírode.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Keď si doktor Märtens z recyklovanej gumy vyrábal pohodlnejšie topánky, asi netušil, že sa premenia na nestarnúcu kultovú značku obuvi, ktorú celá zemeguľa pozná ako tzv. „kanady“.

Začiatok príbehu armádneho lekára Klausa Märtensa je trochu nepohodlný. Skôr než sa podpísal pod výrobu koženej legendy spomedzi topánok, trápili ho tlačiace topánky. A tak, paradoxne kvôli dávnemu lyžiarskemu zraneniu, rozlúčil sa s nevyhovujúcou vojenskou obuvou a vyrobil si svoju vlastnú. Dnes ju všetci poznáme pod označením „martensky“, alebo staré dobré „kanady“.

Podrážka z recyklovaných pneumatík

Prvé exempláre začali vznikať už na začiatku druhej polovice 20. storočia a rovno s pomyselnou nálepkou eko-friendy. Mäkkosť a pružnosť topánok doktora Märtensa zabezpečovala recyklovaná guma z použitých leteckých pneumatík. Tá tvorila základ masívnej, ale pohodlnej podrážky. Čo spočiatku nevyzeralo ako práve vhodná a šťastná alternatíva, sa premenilo na celosvetový módny unikát.

Za zrodom legendárnych „kanád“ nestál Klaus Märtens sám. K priekopníckemu vynálezu vzduchových vankúšikov v mohutnej podrážke dospel spoločne s ďalším univerzitným profesorom; Herbertom Funckom. Pre malú nešikovnosť jeho mena si pre svoje topánky radšej zvolili označenie Dr. Märtens.

Nekonvenční Griggsovci

Po úspešne vyrobených prvých pároch vtedy ešte neznámej obuvi sa dvojica pustila do hľadania veľkovýrobcu pre svoj módny objav. Kožená legenda s výraznou podošvou a dlhým šnurovaním sa vo veľkom začala vyrábať v 50. rokoch. Na výrobné linky sa dostala hneď potom, čo si jej vynálezcovia podali ruky s rodinou Griggsovcov. Tá v anglickom Northamptone vlastnila obuvnícku firmu R Griggs. Práve v jej výrobných priestoroch sa spustila masívna výroba „martensiek“, ktoré vďaka podrážke vyplnenej vzduchom tlmili otrasy pri chôdzi a behu.

Presťahovanie na britský ostrov však „martensky“ stálo malú zmenu imidžu. Griggsovci ich malými úpravami vycibrili do typickej podoby, v akej ich poznáme ešte aj dnes. Upravili pätu, pridali ochrannú známku, no najmä typický žltý šev. A z pôvodného názvu Dr. Märtens ubrali dve bodky. Dôležitým dátumom, ktorý sa pevne zapísal do ich histórie, je 1. apríl 1960. Práve na deň bláznov sa pod taktovkou Griggsovcov začal vyrábať model, ktorý dodnes žne najväčšiu slávu. Bol višňovočervený s ôsmimi otvormi na šnúrky. Podľa dátumu svojho vzniku dostal označenie 1460 (prvý deň štvrtého mesiaca v roku 1960).

Prominenti medzi topánkami

Rodinná firma R Griggs mala veľký dôvod tešiť sa z nového prírastku v portfóliu. „Kanady“ boli pôvodne navrhnuté pre policajtov, pracovníkov v továrňach alebo poštových zamestnancov. Ulahodiť totiž mali nohám tým, ktorí pravidelne a dlho stáli. Svojich priaznivcov si však našli oveľa ďalej za hranicami pôvodnej cieľovej skupiny. Problémami s predajnosťou sa Griggsovci naozaj zaoberať nemuseli. Práve naopak. Napriek primárne antiženskému vzhľadu si ich s obľubou kupovali dokonca aj dámy.

V obuvníku žiadneho robotníka „martensky“ nesmeli chýbať. Pravý módny ošiaľ však spustil v roku 1966 až gitarista kapely The Who. Pete Townshend sa na pódiu predviedol v čiernom variante topánok, ktoré sa okamžite stali žiadaným trhákom. Prvú vrásku na čele rodine Griggsovcov ale spôsobili iní fanúšikovia ich priekopníckeho modelu. „Martensky“ bolo postupne čoraz častejšie vídať na nohách londýnskych skinheadov. Ich pôsobenie sa čím ďalej, tým viac začalo spájať s násilím. Pokrivenej povesti sa nevyhli ani „kanady“, ktoré sa stali symbolom chuligánstva.

Kto ich nemá, akoby nežil

Všetko má zrejme svoj dôvod a na „martensky“ čakala cesta, počas ktorej dozrievali ako víno. Rebelantskí fanúšikovia futbalu si naschvál drali kožu na špičke topánok, aby bolo vidieť oceľovú špicu. Niekedy si ich dokonca namaľovali farbou tímu, ktorému fandili. Svetu tak ukázali spôsob, ako sa malou úpravou klasických „kanád“ dá odlíšiť, špecifikovať a vyjadriť svoj názor.

Netrvalo dlho a naozaj to vyzeralo tak, že s farebnými, materiálovými a vzorovými modifikáciami „martensiek“ sa roztrhlo vrece. Obuvnícka rodina Griggsovcov patrila k voľnomyšlienkarom, ktorí na svet odmietali hľadieť cez šablónu. Hoci nevediac, vytvorili dizajnovú klasiku, ktorá umožnila generáciám ľudí ukázať svetu svoju jedinečnú osobnosť. Ich topánky sa stali nielen symbolom rebélie a revolty, ale predovšetkým podčiarkovali individualitu. Veľa prezrádzali farebnou symbolikou a spôsobom nosenia. Na začiatku 90. rokov bola dokonca vytvorená špeciálna kolekcia v zlatom prevedení s bielou čipkou pre nevesty.

Prvé vrásky na čele

Aj na ceste, po ktorej kráčajú tieto nestarnúce šnurovacie topánky, sa objavili nečakané zákruty a odbočenia. Začiatok nového milénia „martenskám“ veľmi neprial. Pod tlakom klesajúcich tržieb a nepriaznivých štatistík boli Griggsovci nútení z firmy v Northamptone prepustiť veľkú časť zamestnancov a výrobu presunúť na východ. V Číne a Thajsku bol proces výroby vďaka lacnejšej pracovnej sile menej nákladný. V tomto období zároveň utrpela aj popularita nesmrteľných „kanád“, ktoré sa na chvíľu museli vzdať prominentného postavenia v radoch obuvi.

Rodina s obuvníckou krvou v žilách sa napokon po pár rokoch rozhodla výrobu presťahovať naspať na ostrovy. Novou Vintage kolekciou s premyslenými dizajnovými prvkami sa snažila osloviť širšiu skupinu prevažne mladých ľudí. Britská značka Dr. Martens sa tak vrátila späť domov a spolu s ňou aj jej popularita. Rok za rokom číslo predajní po celej zemeguli rástlo. Dnes sa dajú kúpiť vo viac než 60 krajinách sveta a ročne sa predá až okolo 5 miliónov párov. Pod značkou Dr. Martens od roku 2011 nájdeme aj kolekciu oblečenia či rôznych doplnkov.

Topánky minulosti, prítomnosti aj budúcnosti

V dobe relatívne uvoľneného módneho diktátu majú svojich priaznivcov takmer vo všetkých vekových kategóriách oboch pohlaví. Rockeri, punkeri, vyznávači rebélie, ale aj aktivisti za ľudské práva, ba dokonca politici. Nosia sa k nohaviciam, šortkám, vulgárnym minisukniam či romantickým šatám. Neraz ich prevetrá aj známejšia celebrita; teenagerská hviezdička Miley Cyrus, Avril Lavigne či Robert Pattinson. A mnoho ďalších. Napriek tomu si „martensky“ zachovávajú svoj charakteristický čitateľný rukopis a modifikáciám podliehajú len do určitej miery. Sú stále také isté a zároveň odlišné. Každý fanúšik, holdujúci akémukoľvek štýlu, si spomedzi nich dokáže pre seba vybrať tie pravé.

Po viac než polstoročí sa príbeh rodiny Griggsovcov a topánok značny Dr. Martens končí. Obuvnícki magnáti sa rozhodli topánky s charakteristickým rukopisom definitívne predať. V priebehu minulého roka sa tak „martensky“ posadili na lavičku vedľa značiek Hugo Boss alebo New Look. Všetky tri v súčasnosti už vlastní súkromný investičný fond Permira. Svoj miliónový biznis sa Griggsovci rozhodli predať aj bez finančných problémov.

Topánky s rebelantskou povesťou, rovnako ako ich podnikateľský príbeh tak majú pred sebou novú etapu. Čerstvý majiteľ chce s „martenskami“ dobyť ďalšie trhy a nové príležitosti. Vybudovaná kultúra celosvetovo známej značky by tak nemala byť ohrozená. Z predajných pultov a ani z ulíc tak skoro zrejme nevymiznú.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Veronika Rezáková
Veronika Rezáková

Som trochu workoholik s vášňou pre letné dovolenky, kvalitnú literatúru a dobré víno. Ako štúdiom poznačený slovenčinár som profesijné, ale aj osobné naplnenie našla v hre so slovami, kladením pestrých informácií na papier a ich šírení medzi ľudí. Stále sa učím a veľa sa pýtam. Zvedavosť mi pomáha pri písaní biznis príbehov, tlačových správ či marketingových textov. Základom rýchlych prstov na klávesnici sú aspoň 2 šálky kávy denne, pozitívni ľudia v mojom okolí a pohyb v prírode.


Generačná výmena môže biznis posunúť vpred: príkladom je prešovská textilná firma

Zakladateľ OZEX Control System zveril firmu deťom, výsledkom je rozšírenie výroby a nová značka oblečenia. Čomu vďačia za hladký priebeh nástupníctva a prečo kladú dôraz na firemnú kultúru?

Za vznikom cukrárne DELIGHTILLI stojí diagnóza zakladateľky i láska k pečeniu

Našla dieru na trhu a založila bezlepkovú cukráreň, hoci polovicu zákazníkov tvoria ľudia bez alergií. Ako sa na úspechu firmy podieľa tím Petry Illeovej a čím v čase zdražovania potešila zákazníkov?

Konkurenčná výhoda firmy Profirol: inovácie a hodnoty v biznise

Vo firme s tieniacou technikou si zakladajú na férovosti a odbornosti. Ako zakladateľ Andrej Lehota firmu vedie, aby hodnotami žila a čím sa líšia od konkurencie?

Cukráreň Floril: súdržnosť rodiny sa odráža v ich fungovaní aj zákuskoch

Z pivnice do vlastných prevádzok, kaviarní či hotelov. Ako funguje 80-členný kolektív, ktorého štvrtinu tvoria príbuzní zakladateľov a čo by im uľahčilo podnikanie?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky