Aké výhody okrem nižších nákladov slovenským firmám prináša dovoz výrobkov z Ázie, na aké tovary a v ktorých krajinách sa zamerať a na čo si dať pri importe z Ázie pozor?
Slovensko rovnako ako ďalšie európske ekonomiky zápasí s infláciou a vysokými cenami energií, ktoré vplývajú nielen na cenu tovarov a služieb, ale tiež na kúpnu silu zákazníkov. Aj v dôsledku týchto faktorov je v podnikaní kľúčové hľadanie alternatív pre zachovanie konkurencieschopnosti. Jedným z riešení je import z Ázie. V článku preto približujeme:
- prečo sa oplatí uvažovať nad priamym dovozom výrobkov z Ázie,
- aké výrobky je výhodné dovážať a z ktorých ázijských krajín,
- na čo si dať pozor pri využití importu z Ázie.
Mnohé slovenské firmy nakupujú tovar z Ázie nepriamo a za vyššie ceny
Slovenské spoločnosti nakupujú tovar, stroje a materiálne vstupy z európskych krajín. Niektoré z nich sú však vyrobené a dovezené z Ázie, čiže naši podnikatelia majú skúsenosti s dovozom z Číny a ďalších ázijských krajín často sprostredkovane.
Je však dôležité myslieť na to, že pri nákupe tovaru vyrobeného v Ázii napríklad od nemeckých, poľských či holandských veľkoobchodníkov, je už v kúpnej cene premietnutá marža viacerých medzičlánkov, čo ju značne zvyšuje v porovnaní s nákupom priamo od výrobcu. Ďalšou nevýhodou takéhoto nákupu je, že slovenský importér si neraz musí vybrať z tovaru, ktorý je už dlhšie naskladnený, čo znamená, že môže ísť o staršie produkty, nezodpovedajúce súčasným trendom alebo také, ktoré boli v minulosti nakúpené za nevýhodné ceny, ktoré medzičasom klesli. Európsky distribútor, ktorý doviezol tovar z Ázie ho zvyčajne nemá dôvod predávať slovenskému importérovi pod svoju nákupnú cenu, takže ceny drží na úrovni z predošlého roka, aj napriek medziročnému poklesu.
Pri nákupe strojov z Číny môže firma ušetriť až 50 % celkových nákladov.
Pritom jedným zo základných dôvodov, pre ktoré sa oplatí uvažovať nad priamym dovozom z Ázie, je úspora nákladov. Slovenské firmy, ktoré dovážajú napríklad stroje a technológie z Číny, získavajú oproti nákupu strojov a technológií s porovnateľnými technickými parametrami a kvalitou v Európe úsporu celkových nákladov pri dovozoch z Číny vo výške 30 až 50 %. Napríklad, nové a kvalitné stroje na ohýbanie plechov alebo vŕtacie súpravy na hĺbenie studní sa dajú z Číny doviezť už od 20 tisíc eur (vrátane všetkých dovozných nákladov), pričom cena takýchto strojov v Európe zvyčajne začína na 40 tisíc eur.
Vďaka importu z Ázie sa môže firma odlíšiť od konkurencie
Jednou z nevýhod sprostredkovaného obchodu, ak firma nakupuje tovar vyrobený v ázijských krajinách od európskeho distribútora, je strata konkurenčnej výhody. Tá je pri takomto nákupe od veľkoobchodníkov často nulová, keďže od nich rovnaký tovar môžu zakúpiť aj iné firmy. Navyše, nákup už naskladneného tovaru neumožňuje prispôsobiť si produkty podľa vlastných vizuálnych, technických či obalových predstáv.
Taktiež mnohí európski dodávatelia nedokážu vyrobiť dostatočné množstvo výrobkov na mieru alebo vyhovieť flexibilným požiadavkám na výrobu. Preto sú začínajúci slovenskí podnikatelia, ktorí chcú vyrábať pod vlastnou značkou, neraz nútení ustúpiť od svojho presvedčenia, že s Áziou nebudú mať nič spoločné a že ich tovar bude vyrábaný výlučne v Európe. S rastúcim dopytom zákazníkov (častým problémom je napríklad predvianočné obdobie v e-shopoch s textilným tovarom s vlastným dizajnom) sú nakoniec nútení hľadať alternatívu mimo európskych krajín.
A práve Ázia pre nich ponúka príležitosť. Pokiaľ ide napríklad o textilné výrobky na mieru, je možné predpokladať, že budú vyrobené vo Vietname, Bangladéši, Indii, na Srí Lanke či v ďalších krajinách juhovýchodnej Ázie. V Číne sú totiž čoraz vyššie výrobné náklady, preto sa táto krajina špecializuje skôr na výrobky s vyššou pridanou hodnotou, ktoré sú zložitejšie na výrobu. Tie jednoduchšie, ako je oblečenie či hračky, prenecháva svojim ázijským susedom, hoci často aj v týchto krajinách ide o čínske firmy – napríklad továreň v Bangladéši, ktorú postaví a riadi čínska firma, ktorá tam prinesie know-how, technológie či kľúčový personál.
Podnikatelia pritom nemusia využiť potenciál dovozu z Ázie len pri
odberných množstvách v tisíckach kusov. Hoci ešte pred pandémiou platilo,
že ázijskí dodávatelia mali minimálne odberné množstvá (MOQs) nastavené na
relatívne vysokých číslach (čo v mnohých prípadoch odrádzalo začínajúcich
importérov, ktorí nechceli investovať veľký kapitál do neistej spolupráce hneď
na začiatku alebo stanovené minimálne objemy presahovali ich potreby) a
v minulosti by tak bol napríklad minimálny odber nastavený na 5000
a viac kusov, v súčasnosti sú ázijskí výrobcovia flexibilnejší ohľadom
odberných množstiev. Aj pri relatívne jednoduchom tovare, akým sú napríklad
hračky a textil, sa dá začať s objednávkou už od 100 kusov (závisí od
dodávateľa). Súčasná doba teda praje malým a stredným firmám, ktoré si
môžu dovoz z Ázie vyskúšať.
Pri dovoze z Ázie je možné využiť preferenčné colné režimy a dohody o voľnom obchode
Okrem vysokej flexibility výrobcov, nižších výrobných nákladov a možnosti uviesť medzi prvými produkty, ktoré na európskom trhu ešte nie sú, je pri dovoze z Ázie možné využiť aj preferenčné colné režimy a dohody o voľnom obchode, ktoré výrazne znižujú colné zaťaženie dovážaného tovaru a vytvárajú tak priestor pre väčšiu obchodnú maržu.
Európska únia má v súčasnosti dohody o voľnom obchode s Južnou Kóreou, Japonskom, Singapurom a Vietnamom. Dohody o voľnom obchode zahŕňajú okrem odstránenia colného zaťaženia aj podporu vzájomných investícií. Poslednou dohodou o voľnom obchode s ázijskou krajinou, ktorá vstúpila do platnosti bola dohoda s Vietnamom z roku 2020, ktorá okamžite po vstúpení do platnosti odstránila väčšinu ciel a do desiatich rokov má odstrániť viac ako 99 % colného zaťaženia medzi Európskou úniou a Vietnamom.
Praktický príklad využitia dohody o voľnom obchode pre dovoz z Vietnamu - import nesýtených nealkoholických nápojov
Firma nakupovala nesýtené ovocné šťavy pôvodne na európskom trhu. Od dovozu z Ázie ju odrádzali vysoké clá. Pre ovocné šťavy, o ktoré mala firma záujem predstavovala colná sadzba pri dovoze z tretích krajín až 16,8 %. Po tom, ako vstúpila do platnosti dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Vietnamom, preverila firma možnosti nákupu ovocných štiav z Vietnamu a zistila, že ich na základe nových pravidiel možno doviezť s nulovým colným zaťažením. Pri nákupe štiav z Vietnamu firma ušetrí až 16,8 % % nákladov, ktoré by inak boli vynaložené na clo, ak by šťavy doviezla napríklad z Číny. A to pri objednávke presahujúcej 100-tisíc eur nie je vôbec zanedbateľná úspora.
Európska únia v súčasnosti rokuje o dohodách o voľnom obchode s Indiou a Indonéziou. Aj v prípade, že neexistuje platná dohoda medzi Európskou úniou a ázijskou krajinou, z ktorej plánuje firma dovážať, je možnosť získať preferenčné clo na báze tzv. GSP+ systému, ktorý uplatňuje Svetová obchodná organizácia na rozvojové krajiny. Aj pri dovoze z Indie sa dá získať nulová alebo zvýhodnená colná sadzba po doložení potrebnej dokumentácie.
Obchodný a dovozný potenciál Ázie pre slovenské firmy
Aj keď si veľa Slovákov pod dovozom z Ázie môže predstaviť import z Číny a očakáva, že pôjde skôr o lacnejší tovar, akým sú napríklad textil alebo spotrebná elektronika, dovoz z tejto krajiny na naše územie v súčasnosti patrí skôr strojom a príslušenstvu k nim. Ide o CNC stroje, výrobné linky, stavebné stroje, zdravotnícke prístroje, poľnohospodárska technika či technológie na spracovanie odpadov. Slovenské výrobné podniky z Ázie dovážajú taktiež spotrebný materiál či náhradné diely.
Distribučné firmy zasa najčastejšie v Ázii nakupujú hotový tovar a obalové materiály. Aj na Slovensku sú obchodné firmy, či už ide o maloobchod, alebo veľkoobchod, ktorých kompletné predajné portfólio tvorí tovar z Ázie. Ide o firmy podnikajúce s obalovými materiálmi, kancelárskymi potrebami, nábytkom, hračkami, záhradnými nábytkom, bytovými dekoráciami či železiarstva. A práve takýto tovar s menšou technologickou náročnosťou výroby sa zväčša nedovážajú z Číny, ale najmä z krajín juhovýchodnej a južnej Ázie (napríklad z Vietnamu, Thajska, Indonézie, Filipín alebo Indie).
Obchodný potenciál Ázie pre dovoz však nie je limitovaný iba na výrobné a distribučné firmy, profitovať z neho môžu aj spoločnosti podnikajúce v službách. Marketingové agentúry, banky či autopožičovne dovážajú z Číny a krajín južnej a juhovýchodnej Ázie často napríklad darčekové a reklamné predmety. Snažia sa klientom poskytnúť niečo extra, čím ich potešia a klasické darčeky ako fľaše vína, čokolády alebo perá s firemnou potlačou vymieňajú za unikátne darčeky z Ázie, ktoré sú neopozerané a prispôsobené preferenciám ľudí a firiem, ktorým sú určené. Okrem darčekových a reklamných predmetov dovážajú firmy aktívne v službách často aj displeje a inú prezentačnú techniku vrátane holografických reklamných panelov.
Na čo myslieť pri importe z Ázie?
Pri dovoze z Ázie je dôležité spolupracovať s výrobcami. V prípade spolupráce so sprostredkovateľmi v Ázii je problematické to, že každá objednávka môže prísť v inej kvalite a byť vyrobená inou továrňou. Pre zachovanie konzistentnosti a kvality výroby je kľúčová spolupráca s výrobcami, ktorí majú pod kontrolou celý výrobný proces.
Ešte pred realizáciou dovozu z Ázie si je potrebné overiť
legislatívu, dovozné obmedzenia a požiadavky týkajúce sa dovozu tovaru,
ktorý firma plánuje doviezť.
Pri hľadaní ázijského dodávateľa a rokovaní o obchodných podmienkach je vhodné byť realistický a neočakávať, že kvalitné stroje a tovary podnikateľ nakúpi za zlomok predajných cien obdobných strojov a tovarov v Európe. Úspory pri dovoze z Ázie sa pohybujú medzi 30 až 50 % v závislosti od typu tovaru a ak bude firma dodávateľov tlačiť na nereálne ceny, dostane nekvalitný a nepredajný tovar alebo stroje, ktoré majú krátku životnosť.
Pri výrobe na mieru je vhodné žiadať o zaslanie vzorky tovaru, ktoré sa neoplatí podceňovať ani v prípade, ak ide o menšiu objednávku relatívne lacného tovaru ako textilné výrobky. Dôležitá je tiež kontrola výrobkov priamo u dodávateľa ešte pred exportom, aby podnikateľ vedel, čo skutočne dováža. Hoci sa výrobný proces môže natiahnuť o 3 až 5 týždňov, firma si ale bude môcť skontrolovať kvalitu látky, zhodu rozmerov, precíznosť šitia a ďalšie aspekty, ktoré sú dôležité pre spokojnosť zákazníka ešte pred objednaním veľkého množstva tovaru.
Príklad nákupu tovaru na mieru z Ázie
Slovenská firma XYZ si nechá u výrobcu v Bangladéši vyrobiť 5000 kusov dámskych šálov s vlastným motívom, pričom celkové náklady sú približne 15 500 eur. Po doručení tovaru v celkovom objeme, zistí, že je látka nekvalitná, je chyba v motíve a podobne. Príde tak o nemalé financie za nepredajný tovar.
Ak by si v rovnakej situácii nechala najskôr poslať vzorku 5 kusov, vie si výrobky skontrolovať a schváliť vopred. Síce sa celý proces natiahne o pár týždňov, ušetrí náklady a problémy s vybavením objednávok. Celkové náklady na objednávku by boli v tomto prípade 15 700 eur, čiže o 200 eur viac. Týchto 200 extra eur by firma zaplatila z vyhotovenie a zaslanie vzoriek, ktoré by mohla dať dodávateľovi v prípade nespokojnosti prepracovať a to až do momentu, kedy by bola ako zákazník spokojná s kvalitou šálov.
Ak tovar podlieha certifikácii, odporúčame nechať si overiť pravosť certifikátov. V Ázii je častou praxou, že dodávatelia zašlú falzifikáty CE a iných certifikátov, ktoré sú v Európe nepoužiteľné. Tiež je vhodné si pri objednávkach z Ázie plánovať časovú rezervu jeden až dva týždne oproti dodávateľom deklarovaných výrobných a dodacích časoch, aby firma nebola v časovej tiesni v prípade omeškania výroby alebo prestojov počas prepravy.
Naše zahraničnoobchodné štatistiky sú neraz skreslené
Dominancia Číny a Ázie vo výrobe viacerých typov tovarov, ktoré bežne nakupujeme, sa zdá z pohľadu zahraničného obchodu Slovenska po vzhliadnutí štatistík ako nepravdepodobná. Čína sa podľa oficiálnych štatistík podieľa dlhodobo na zahraničnom obchode Slovenska približne na úrovni 5 %, zatiaľ čo dovoz z krajín Európskej únie predstavuje v prípade Slovenska dlhodobo viac ako 70 %. Realita je však iná.
Štatistiky skresľuje spomínaný „sprostredkovaný“ nákup od európskych veľkoobchodníkov, ktorí tovar z Ázie doviezli a preclili vo svojej domácej krajine. To sa totiž odráža v zahraničnoobchodných štatistikách krajín prvotného dovozu, nie v slovenských. Ak napríklad slovenská firma nakúpi tovar z Indie od nemeckého predávajúceho, pre slovenskú firmu ide o obchod v rámci Európskej únie a dovoz z Indie sa zobrazí v štatistikách Nemecka.
Nejde však o jediný faktor, ktorý skresľuje štatistiky. Ďalším je, že mnohí slovenskí importéri pri väčších objednávkach uprednostňujú preclievanie tovaru v priamo európskom prístave, do ktorého bol tovar dovezený. Ide o tzv. fiškálne preclenie a importéri ho využívajú pre výhodnejší spôsob platenia DPH, ktorý z neho vyplýva.
Fiškálne preclenie má za následok to, že tovar sa preclí v inom členskom štáte Európskej únie ako na Slovensku, najčastejšie v Nemecku, Slovinsku, Poľsku alebo Holandsku a ako dovoz tretích krajín sa zobrazí v štatistikách zahraničného obchodu krajiny, v ktorej nastalo reálne preclenie, čiže napríklad v Nemecku. V prípade takého preclenia sa do štatistiky zahraničného obchodu Slovenska dostane dovoz z členského štátu a nie dovoz z Indie a iných ázijských krajín.
Dovoz tovaru z Ázie ponúka konkurenčnú výhodu vo viacerých smeroch - súhrn
Súčasná ekonomická situácia v Európe núti podnikateľov byť flexibilnými a hľadať riešenia mimo zabehnutých ciest. Ázia predstavuje obchodný potenciál, ktorý mnohé slovenské firmy ešte nevyužívajú vôbec alebo využívajú nedostatočne.
Ázijské krajiny pritom slovenským firmám ponúkajú získanie výhody na úrovni nákladov, napríklad v podobe efektívnejšej výroby alebo výhodnejšieho nákupu tovaru, materiálov a ďalších vstupov za nižšie ceny ako od európskych dodávateľov. Dovozom z Ázie je možné taktiež získať konkurenčnú výhodu, a to nielen v podobe produktu samotného, ale aj napríklad prostredníctvom inovatívneho balenia alebo spôsobu prezentácie, či netradičnou podporou predaja. Všetky tieto aspekty podnikania sa dajú riešiť inovatívne a nákladovo efektívne dovozom z Ázie.
