Základné informácie o tom, čo to dovozné clo je, kedy sa platí a príklady výpočtu z praxe. Čo treba vedieť a na čo dať pozor?
Dovozné clo je suma, ktorú podnikateľ zaplatí do štátneho rozpočtu pri dovoze tovaru z krajín mimo colného územia Európskej únie, teda z tzv. „tretích krajín“. Jeho výpočet nie je jednoduchý a dôležitú rolu tu hrá niekoľko premenných. V článku na praktických príkladoch priblížime, ako sa počíta nielen samotné clo, ale aj DPH a colný dlh.
Kedy sa platí dovozné clo?
Clo firma platí pri dovoze tovaru z tretích krajín, a to vtedy, ak je colná hodnota dovozeného tovaru 150 a viac eur. Európska únia však plánuje tento horný limit zrušiť s tým, že potom sa bude platiť clo aj v prípade nižšej colnej hodnoty. Do nej sa započítava nielen hodnota tovaru, ale aj všetky náklady spojené s jeho dovozom, napríklad preprava a poistenie. Nie na všetky typy tovarov sa však vzťahuje nutnosť platiť clo, niektoré tovary majú totiž nulovú colnú sadzbu (napríklad bagre a USB kľúče).
Ako zistiť výšku cla?
Pre výpočet cla je v prvom rade potrebné zistiť colný kód, tzv. HS kód tovaru, ktorý bude dovezený. Skladá sa z ôsmich čísiel a pri rokovaní si ho treba pýtať od zahraničného predávajúceho. Keď ho kupujúcemu poskytne, môže si podľa neho podnikateľ vyhľadať v Colnom sadzobníku (ktorý nájde na stránke Finančnej správy) alebo v nástroji Taric, ktorý je tiež dostupný na stránke Finančnej správy, colnú sadzbu pre daný produkt.
Avšak, pri dovoze z tretích krajín môže byť colný kód, ktorý uvedie obchodný partner, aj iný ako ten, ktorý sa uplatňuje v Európskej únii. Často sa to stáva napríklad pri dovoze z Číny, kde majú podobné colné zaradenie tovaru ako my, avšak posledné čísla colných kódov sa spravidla nezhodujú. Preto odporúčame colný kód vždy pred dovozom skontrolovať s colným sadzobníkom alebo Taricom. V prípade nejasností môže podnikateľ kontaktovať Finančnú správu telefonicky, kde si môžete nechať pozrieť HS kód v Taricu zamestnancom colnej správy – ten urobí výklad kódu a oznámi colnú sadzbu. Je ale potrebné myslieť na to, že táto informácia je nezáväzná a v prípade, že tovar po príchode na colnicu na Slovensku preclia pod iným kódom, napríklad takým, ktorý má vyššiu colnú sadzbu, nemožno sa odvolávať na telefonickú komunikáciu s Finančnou správou.
Pred dovozom je možné Finančnú správu požiadať aj o záväzné stanovisko písomne, cez portál Slovensko.sk. Väčšina importérov ale štatút záväzného stanoviska nevyužíva, pretože stanovisko vydáva Finančná správa štandardne viac ako po mesiaci od prijatia žiadosti. Firmy, ktoré sa chystajú realizovať dovoz, väčšinou neplánujú niekoľko mesiacov dopredu a objednávajú tovar, keď ho potrebujú. V praxi by teda získali slovenskí importéri stanovisko od Finančnej správy v mnohých prípadoch až po príchode a preclení tovaru na Slovensku.
Výpočet výšky cla v praxi
Ako sa počíta clo, ukážeme na dvoch zjednodušených príkladoch.
Príklad dovozu stavebného stroja - pásového rýpadla z Číny
Pri rokovaní s čínskym dodávateľom si od neho kupujúci vyžiadal HS kód pre tovar. Ten mu poslal nasledovný kód: 84295200. Kupujúci si následne otvoril colný sadzobník na aktuálny rok a hľadal v ňom zmienený HS kód. Úplne identický kód kupujúci v sadzobníku nakoniec nenašiel, našiel ale taký, ktorý sa vzťahuje na pásové rýpadlá, čiže kód s číslom 84295210. Často sa stáva, že HS kód od zahraničného predávajúceho nesedí úplne číselne s tým európskym. Vo väčšine prípadov ale sedia aspoň začiatočné čísla a tie podnikateľovi pomôžu identifikovať colnú skupinu tovarov, kde sa daný tovar nachádza.
V tomto
prípade sa na dovážaný tovar z Číny nevzťahuje clo, pretože pásové rýpadlá
sú do Európskej únie z tretích krajín dovážané bez nutnosti platenia cla.
Je dôležité spomenúť, že Colný sadzobník obsahuje iba štandardné colné sadzby a nie prípadné obmedzenia dovozu alebo extra antidumpingové, či vyrovnávacie clá. Preto odporúčame skontrolovať si HS kód aj cez Taric.
Pri zadaní colnej sadzby v Taricu podnikateľ
vyplní aj krajinu pôvodu, v prípade uvedeného príkladu Čínu, a označí, že
ide o import.
Po kliknutí na „Vyhľadať“ stránka zobrazí viac informácií o opatreniach týkajúcich sa dovozu hľadaného tovaru. Podnikateľ sa dozvie, že na tovar je skutočne nulové clo, ale aj to, že pri jeho dovoze zaplatí DPH vo výške 20 %.
Keď si podnikateľ potvrdí colnú sadzbu
aj výšku DPH, môže prejsť k výpočtu cla, ktoré vypočíta zjednodušene
nasledovne:
Clo = (tovar + preprava + ďalšie dovozné náklady) x colná sadzba (%)
Kupujúci z nášho príkladu zaplatí za pásové rýpadlo čínskemu dodávateľovi 20 000 USD. Preprava rýpadla z Číny stojí 2500 eur. Tovar chce kupujúci na preprave aj poistiť, čo ho bude stáť 38 eur. Ďalšie náklady spojené s dovozom kupujúci neeviduje. Clo v tomto prípade počítať netreba, keďže je colná sadzba 0 %.
Plateniu DPH sa ale kupujúci nevyhne. Výška
DPH za dovoz pásového rýpadla sa vypočíta nasledovne:
DPH = (clo + tovar + preprava + ďalšie dovozné náklady) / 20 %
K vyčísleniu DPH bude najskôr potrebné prepočítať hodnotou dovážaného tovaru na eurá. Colný deklaranti pri príprave deklarácie používajú kurz Národnej banky Slovenska (NBS) platný v deň preclievania. Povedzme, že kurz EUR/USD by bol v deň preclievania 1,08. Po prepočítaní nám vyjde hodnota tovaru za 20 000 USD na približne 18 518,52 eur.
Vzorec pre výpočet DPH bude po doplnení údajov vyzerať takto:
DPH = (0 EUR (clo) + 18 518,52 eur (tovar) + 2 500 eur (preprava) + 38 eur (ďalšie dovozné náklady)) / 20 %
Výšku DPH teda počítame zo sumy 21 056,52 eur a vyjde v tomto prípade na 4 211,30 eur. Slovenský kupujúci pri preclení (v prípade rovnakého kurzu) zaplatí colný dlh, čiže finálnu sumu DPH a cla, Finančnej správe vo výške 4 211,30 eur. Ak je kupujúci platcom DPH, môže si zaplatenú DPH nárokovať späť pri ďalšom mesačnom podaní výkazov DPH.
Príklad výpočtu cla pri dovoze z tretích krajín pri dovoze PVC nástenných panelov z Číny
Dodávateľ v Číne uvedie ako HS kód nasledovný kód: 39269097, ktorý sa nachádza aj v našom colnom sadzobníku. Vzhľadom na to, že kupujúci dováža predmetný tovar prvýkrát a z colného sadzobníka nie je hneď jasné, že ide o PVC panely, zavolá kupujúci na infolinku Finančnej správy, kde mu kód po bezplatnej telefonickej konzultácii potvrdia. Upozornia ho tiež na to, že kompletný HS kód k precleniu je 3926909790. Na dovážaný tovar sa podľa colného sadzobníka vzťahuje clo vo výške 6,5 %.
Aj zadanie HS kódu do Taric kupujúcemu potvrdí colnú sadzbu 6,5 %, rovnako ako aj 20 % DPH, ktorú bude musieť zaplatiť spolu s clom po preclení tovaru. Prejde preto k výpočtu cla za dovážané PVC panely opäť podľa zjednodušeného vzorca pre výpočet cla:
Clo = (tovar + preprava + ďalšie dovozné náklady) x colná sadzba
PVC panely nakúpil kupujúci od čínskeho dodávateľa za 12 000 USD. Kurz EUR/USD od NBS v deň preclievania bol 1,05, čo znamená, že hodnota tovaru prepočítaná na eurá je 11 428,57 eur. Prepravné náklady pre tovar predstavovali 3 200 eur, prepravné poistenie stálo 25 eur a keďže dodávateľ nemal exportnú licenciu, musel ju kupujúci zabezpečiť pred vývozom tovaru z Číny, čo ho stálo ďalších 100 USD, čiže 95,24 eur.
Clo pre dovážané panely vypočítame takto:
Clo = (11 428,57 + 3 200 + 25 + 95,24) x 6,5 %
Clo = 14 748,81 x 6,5 %
Po výpočte vyšlo, že kupujúci zaplatí clo za dovážané PVC panely vo výške 958,67 eur. Keďže už pozná výšku cla, prejde na výpočet DPH, kde opäť použije už vyššie spomenutý vzorec:
DPH = (clo + tovar + preprava + ďalšie dovozné náklady) / 20 %
DPH = (958,67 + 11 428,57 + 3 200 + 25 + 95,24) / 20 %
DPH = 15 707,48 EUR / 20 %
Kupujúci za panely pri preclení (v prípade, že sa nezmení kurz v deň preclievania), zaplatí DPH vo výške 3 141,50 eur. Celkový colný dlh (clo + DPH) za dovoz panelov v Číne by v tomto zjednodušenom príklade prestavoval 4 100,17 eur (958,67 + 3141,50). Rovnako ako v prvom príklade, by si importér, platca DPH, mohol nárokovať sumu zaplatenej DPH (nie cla) pri ďalšom mesačnom podaní.
Je potrebné pri dovoze z tretích krajín platiť aj DPH?
Častou otázkou z praxe je, či je potrebné platiť pri dovoze z tretích krajín okrem cla aj DPH. Odpoveď je áno. V prípade preclievania tovaru na Slovensku je za dovezený tovar potrebné zaplatiť okrem cla aj DPH. Na príkladoch sme si ukázali, že DPH je potrebné platiť aj v prípade dovozu tovaru s nulovým clom. Hoci existujú aj výnimky, vzťahujú sa len na malý počet prípadov.
Poznámka: Cieľom článku nie je exaktne vypočítať výšku cla a DPH pre prezentované príklady, nakoľko ide o špecializovanú prácu colných deklarantov. Naším cieľom je umožniť čitateľom zorientovať sa v problematike a pripraviť sa na kalkuláciu nákladov pre dovoz tovarov z tretích krajín. Z tohto dôvodu v článku nerozkladáme prepravné náklady a nepracujeme ani so štatistickými hodnotami tovaru.
V príkladoch bolo použité štandardné zaokrúhľovanie.
