Čo všetko musí objednávateľ tovaru predložiť colníkom pri dovoze tovaru napríklad z Číny? Praktické informácie aj tipy, ako dokumenty vybaviť a na čo dať pozor.
Za tovar dovážaný z tretích krajín je potrebné zaplatiť clo. Hradí ho objednávateľ, teda importér, ale výpočet dovozného cla majú na starosti colní deklaranti. K precleniu je potrebné predložiť niekoľko dokumentov. Čo si pripraviť a ako colné konanie prebieha?
Ako prebieha colné konanie a aké dokumenty sú potrebné?
Pri dovoze tovaru, ktorý si firma alebo fyzická osoba objedná z tretích krajín, je potrebné počítať s colným konaním. V článku sa zameriame na štandardné objednávky z tretích krajín (nie na objednávky z e-commerce platforiem typu Wish alebo Aliexpress).
Doručenie tovaru v takomto prípade zabezpečuje prepravná spoločnosť (či už kuriérska spoločnosť, ak ide o leteckú prepravu, alebo spoločnosť špecializovaná na multimodálnu prepravu pre všetky typy dopravy vrátane leteckej). Keďže má prepravná spoločnosť informácie o danej zásielke od momentu objednania prepravy, mala by od objednávateľa včas vyžiadať podklady potrebné k colnému konaniu, vrátane všetkých dokumentov a doplňujúcich informácií. Tiež bude žiadať podpísanie mandátnej zmluvy a prípadne iného dokumentu, ktorým objednávateľ udelí prepravnej spoločnosti plnú moc, aby ho mohla zastupovať v colnom konaní.
Podklady, ktoré musí objednávateľ pripraviť pre colnicu k precleniu sa líšia od využitého typu prepravy, štandardne ale bude k preclievaniu potrebovať nasledovné vstupy:
- obchodnú faktúru (Commercial Invoice),
- baliaci list (Packing list),
- prepravný dokument (závisí od typu realizovanej prepravy),
- HS kódy tovaru, ktorý sa preclieva,
- popis tovaru.
Colná deklarácia si pri preclievaní môže vyžiadať aj dodatočné podklady, ako napríklad výpisy z účtu (ktoré slúžia ako potvrdenie, že suma na faktúre bola aj skutočne uhradená dodávateľovi), materiálové rozbory tovaru (aby bolo možné dokázať zloženie pre správne colné zaradenie dovážaného materiálu), certifikáty pre stroje, fotky tovaru, dokumenty potvrdzujúce pôvod tovaru (ak chce kupujúci uplatniť preferenčné clo) a mnohé ďalšie. V článku si predstavíme tie najčastejšie dokumenty, ktoré postačujú pri väčšine colných konaní.
Na pamäti ale treba mať, že pri každom nákupe je potrebné mať pre účtovníctvo faktúru alebo iný doklad, ktorý odôvodní daný nákup a podloží zaplatenú kúpnu cenu. Tak je to aj v prípade nákupu tovaru z tretích krajín. Za tovar dodávateľom z krajín mimo EÚ sa väčšinou platí na základe zálohovej faktúry (tzv. proforma invoice). Pri preclievaní tovaru ale takúto faktúru colnica neuzná a bude vyžadovať riadnu „ostrú“ faktúru, čiže commercial invoice.
Náš tip: Odporúčame pýtať si obchodnú faktúru (Commercial Invoice) od dodávateľa hneď po zrealizovaní úhrady za tovar, najneskôr týždeň pred príchodom tovaru na colnicu.
Pozor na uvedenie správnej hodnoty tovaru na faktúre
Obchodná faktúra má zodpovedať skutočnej sume, ktorú objednávateľ zaplatil za dovážaný tovar. Najmä začínajúci importéri sa stretávajú so situáciou, keď im dodávateľ prisľúbi uvedenie nižšej sumy na faktúre, aby zaplatili po preclení nižšie clo a DPH.
Je nutné uvedomiť si že takéto konanie je protiprávne. Okrem toho by si mali importéri uvedomiť aj to, že colnica si môže v rámci preclievania vyžiadať výpisy z bankového účtu, ktorými importér zdokladuje skutočne zaplatenú cenu. Finančná správa navyše robí aj následné colné kontroly, v rámci ktorých kontroluje dodržanie predpisov pri už zrealizovaných dovozoch. Môže ísť o kontrolu konkrétneho dovozného prípadu, ale aj o kontrolu dodržania náležitostí pre všetky dovozy zrealizované v rámci vybraného kalendárneho roku. Súčasťou vyžiadaných podkladov sú aj kompletné účtovné knihy a všetky bankové výpisy. Odporúčame preto vyhýbať sa takýmto praktikám a na dovozných faktúrach mať sumy identické s tými, ktoré boli aj reálne zaplatené.
Nulové položky na faktúre sú pri preclievaní problém
Aby
sa importér (objednávateľ) vyhol extra administratívnej záťaži pri preclievaní
tovaru, je vhodné vyhnúť sa nulovým položkám na faktúre, ktorú predkladá
colnici. To, že dodávateľ poskytol zľavu alebo pribalil extra príslušenstvo
zadarmo, nie je nič neštandardné. Z pohľadu dokumentácie k colnému
konaniu ale nie je vhodné uvádzať na faktúre nulové položky. Ak objednávateľ
získal od dodávateľa extra príslušenstvo alebo materiál zdarma, mal by ho
požiadať o zaradenie položiek do celkovej kúpnej sumy, napríklad ako
súčasť inej položky, ktorá už má vyčíslenú cenu na faktúre. Situáciu
s nulovými položkami je možné riešiť aj čestným prehlásením, no nie všetci
deklaranti a colnice ich akceptujú.
Baliaci list by mal obsahovať všetky položky
Baliaci list, známy aj ako „Packing list“, by mal obsahovať nasledovné informácie:
- podrobnosti o prepravovanom tovare,
- počet kusov tovaru a
- počet balení tovaru vrátane hrubej a čistej váhy jednotlivých balení s tovarom.
Dokument by mal obsahovať aj názov firmy dodávateľa a jeho kontaktné údaje. Obchodnú faktúru aj baliaci list by pre objednávateľa mal pripraviť zahraničný dodávateľ. Importér by si ich mal skontrolovať a zamerať sa hlavne na to, či popis tovaru, počet kusov tovaru a ďalšie náležitosti skutočne sedia s jeho pôvodnou objednávkou.
Často sa stáva, že na baliacom liste nesedí počet kusov tovaru podľa faktúry. V takej situácii je potrebné zahraničného dodávateľa konfrontovať a pýtať si vysvetlenie a žiadať prípadnú nápravu. Pri obchodovaní s čínskymi a vietnamskými dodávateľmi sa napríklad stáva, že na baliaci list zabudnú zapísať položku, ktorá je na faktúre. Ide skôr o nedbanlivosť a údaje po upozornení radi opravia, horšia by ale bola situácia, kedy by časť objednávky zabudli expedovať a importér by tovar nedostali, aj napriek tomu, že zaň zaplatil. Je preto vhodné si baliaci list kontrolovať ešte pred expedíciou a ak niečo nesedí, ihneď odporúčame kontaktovať dodávateľa. Pokiaľ nesedia údaje na obchodnej faktúre a baliacom liste, colnica tovar nebude chcieť bez ich zosúladenia precliť.
Prepravné dokumenty – čo žiadať pri leteckej, námornej či železničnej preprave?
Okrem obchodnej faktúry a baliaceho listu je k precleniu potrebný aj prepravný dokument. Pri leteckej preprave pôjde o AWB (Air Waybill – Letecký nákladný list), pri námornej to bude B/L (Bill of Lading – Námorný nákladný list, ktorý sa už v súčasnosti používa aj pri železničnej medzinárodnej preprave z Číny), pri železničnej preprave môže byť aj CIM (železničný nákladný list) a pri pozemnej preprave (kamiónom) bude importér zasa colnici predkladať CMR dokument. Váha tovaru na baliacom a nákladnom liste by sa mala zhodovať. V opačnom prípade dôjde k predĺženiu colného konania, nakoľko bude importér musieť zariadiť opravu baliaceho listu.
Čo sa týka námorného nákladného listu (B/L), ktorý je štandardom pri námornej preprave, tradične ho posielal zahraničný dodávateľ kupujúcemu v troch origináloch expresným kuriérom. V súčasnosti ale už odporúčame skôr od dodávateľa žiadať digitálne uvoľnenie originálu námorného nákladného listu, ktoré sa nazýva „telex release BL“ alebo iba „telex“(originál zašle telexom a po zaplatení poplatkov spojených s prepravou ho musí dodávateľ ešte uvoľniť – overí, či sú vysporiadané všetky záväzky kupujúceho a následne mu je prevedené vlastníctvo tovaru, teda si ho môže precliť na seba).
Digitálnu verziu B/L, čiže telex, vie dodávateľ uvoľniť v priebehu niekoľkých minút a importér sa zbavuje rizika, že by sa originály počas prepravy kuriérom mohli niekde stratiť. Bez telexu alebo originálov B/L colnica tovar nepreclí, pretože ide o dôkaz prevodu vlastníctva tovaru z dodávateľa na importérovu firmu.
HS kódy budú potrebné na každú preclievanú položku
Pri prelievaní bude od importéra colnica žiadať colné kódy, čiže HS kódy tovaru, ktorý si objednal. Podrobnosti o colných kódoch sme priblížili v článku Dovozné clo pri nákupe z Číny a tretích krajín: ako sa počíta? HS kódy bude potrebné uviesť pre všetky položky na faktúre. To ale neznamená, že nemôžu mať všetky položky rovnaký kód, ak ide o rovnaký tovar (napríklad iba v rozličných farbách). Ak ale ide o dovoz napr. stroja vrátane príslušenstva, stroj bude mať iný HS kód ako príslušenstvo a colnici ich bude potrebné oba nahlásiť, pričom aj príslušenstvo môže obsahovať viac typov tovaru s osobitnými colnými kódmi.
Colný deklarant môže tiež pri colnom konaní na základe svojej praxe rozhodnúť o zaradení tovaru pod iný colný kód, ktorý dá importérovi na schválenie. Ak nie je jasné, aký colný kód má byť použitý pre určitú položku, môže si colnica vyžiadať podrobný popis tovaru vrátane jeho materiálového zloženia a následného použitia.
Ak sa tovar dováža z tretích krajín, ktoré majú s Európskou úniou platnú dohodu o voľnom obchode (napríklad z Vietnamu, Kanady alebo Japonska), je možné využiť platnú dohodu k získaniu výhody v podobe platenia nižšieho alebo žiadneho cla. K tomu budete potrebná extra dokumentácia dokazujúca, že tovar bol v danej krajine skutočne vyrobený a teda, že nejde o reexport. Takýmto dokumentom je napríklad Certificate of Origin, ktorý by mal poskytnúť dodávateľ.
Cieľom článku nebolo
poskytnúť zoznam všetkých informácií, ktoré potrebujú importéri
k precleniu tovaru. Zamerali sme sa v ňom na dokumenty
a informácie, ktoré sú nutné pre všetky colné konania
a v prípade, že ich bude mať podnikateľ pred colným konaním
nachystané v zodpovedajúcej podobe, malo by prebehnúť colné konanie
relatívne hladko a bez zbytočných zdržaní.
