Ktoré regulácie EÚ kandidáti oceňujú a ktoré naopak pokladajú za nezmyselné? Čo chcú presadiť z Európskeho parlamentu v oblasti podnikania?
Členstvo v Európskej únii má vplyv na takmer každú oblasť nášho života - aj na podnikanie. Slovenské firmy môže využívať výhody voľného jednotného trhu, ale aj spoločnú menu. Zároveň však musia spĺňať povinnosti, ktoré vyplývajú z európskej legislatívy. Jej časť tvoria a schvaľujú aj poslanci v Európskom parlamente.
Zaujímalo nás, čo by v oblasti podnikania presadzovali slovenskí kandidáti na pôde Europarlamentu v prípade zvolenia. A ktoré z regulácii považujú za zbytočné a naopak za prospešné voči biznisu.
Oslovili sme preto 10 najsilnejších politických strán. Vybrali sme si ich na základe posledných zverejnených prieskumov preferencií. Na naše otázky do uzávierky neodpovedala strana ĽSNS, Sme rodina, SNS a Most-Híd.
Lídrom kandidátok sme položili nasledovné otázky:
- Ktorú európsku smernicu/nariadenie považujete za najviac prínosné pre podnikateľské prostredie?
- Ktorú európsku smernicu/nariadenie naopak považujete za škodlivú? Ako chcete k nemu pristupovať, ak sa dostanete do europarlamentu?
- Čo vidíte ako hlavný problém podnikania na Slovensku? Ako by ste ho mohli vyriešiť z pôdy Európskeho parlamentu, a tým zlepšiť kvalitu podnikateľského prostredia?
Monika Beňová (SMER-SD)
Odpoveď na otázku č. 1
Z hľadiska podpory a prínosu pre podnikateľské prostredie je podľa mňa najdôležitejšie zameranie sa najmä na malé a stredné podniky. Tie predstavujú až 99 percent všetkých podnikov v Európskej únii (EÚ) a zabezpečujú približne dve tretiny pracovných miest. Napríklad samotné Slovensko sa radí ku krajinám s najvyšším podielom takto vytvorených pracovných miest. To, že sú malé a stredné podniky hybnou silou európskej ekonomiky nakoniec najlepšie potvrdili aj v ťažkých časoch v priebehu hospodárskej krízy.
Čo sa týka existujúcich európskych pravidiel za dôležitý a užitočný považujem napríklad Akt o jednotnom trhu uľahčujúci zakladanie a fungovanie malých a stredných podnikov na jednotnom európskom trhu. Rovnako nariadenia týkajúce sa zriadenia finančných európskych podporných mechanizmov, ako napríklad komunitárneho programu Horizont 2020, či programu EÚ pre konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov známeho pod skratkou COSME.
Z hľadiska pôsobenia Európskeho parlamentu v končiacom sa legislatívnom období bolo dôležitým uznesenie o reindustrializácii Európy, v ktorom bol zdôraznený význam malých a stredných podnikov v hospodárstve EÚ a potreba ich špecifickej podpory. Rovnako uznesenie o zlepšovaní prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu, či uznesenie o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe, ktoré sa rovnako z veľkej časti týkalo podpory ďalšieho fungovania malých a stredných podnikov.
Odpoveď na otázku č. 2
Pri úvahách a hodnotení škodlivosti európskych smerníc či nariadení treba mať v prvom rade na pamäti, akým spôsobom vznikajú a kto sa akým spôsobom na ich príprave podieľa. V Európskej komisii rozhodujú komisári, z ktorých každého navrhla vláda konkrétneho členského štátu. Väčšina z nich pritom pred tým pôsobila vo funkciách premiérov, či ministrov na národnej úrovni alebo vo významných diplomatických pozíciách kde zastupovali svoje štáty.
Jednotlivé predpisy tiež schvaľuje Rada EÚ, čo je najvýznamnejší legislatívny orgán a sedia v nej ministri z jednotlivých členských štátov zodpovední za schvaľovanú oblasť. Rada EÚ, samozrejme, spolupracuje aj s Európskym parlamentom.
Nezastupiteľné miesto z hľadiska určovania politického smerovania EÚ, ktoré sa následne pretavuje do smerníc a nariadení má, samozrejme, Európska rada, v ktorej sú zastúpení premiéri, respektíve prezidenti z jednotlivých členských štátov. Znamená to, že každá smernica, či nariadenie by v prvom rade mali byť výsledkom kompromisu zo strany jednotlivých národných štátov a mali by tak byť v ich záujme.
Čo sa týka smerníc a nariadení ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie, je ich viacero a ťažko vybrať jednu, resp. jedno, ktoré by bolo vyslovene škodlivé. Vždy reagujú na nejakú potrebu, respektíve majú preventívny charakter. Cieľom je pritom obyčajne priaznivý vplyv na podniky a snaha, aby sa z Európy stalo atraktívnejšie miesto pre ich zakladanie a samotné podnikanie. V prípade, že sa osvedčia fungujú, ak nie je, tu vždy možnosť ich novelizácie alebo aj zrušenia.
Odpoveď na otázku č. 3
Stav podnikateľského prostredia na Slovensku sa najlepšie hodnotí na základe spätnej väzby od samotných podnikateľov. Tí za najväčšie prekážky podľa dostupných informácií označujú efektívnosť v hospodárení štátu, prístup k štátnej pomoci, byrokraciu, vymožiteľnosť práva, nedostatočnú stálosť právnych predpisov, či dostupnosť kvalitnej pracovnej sily. Vo všetkých prípadoch ide o záležitosti, ktoré je možné riešiť predovšetkým na národnej úrovni a nie z pohľadu kompetencií Európskeho parlamentu.
Vladimír Bilčík (SPOLU)
Odpoveď na otázku č. 1
Ak chceme zvýšiť hospodársky rast v Európe, musíme dokončiť jednotný trh v oblasti služieb a digitalizáciu ekonomiky. Spoločný digitálny trh nám môže ročne priniesť až 415 miliárd eur nového bohatstva. Vyžaduje si to ísť nad rámec rušenia roamingových poplatkov či regulácie telekomunikácií a internetu. Na využitie potenciálu nových technológií je nevyhnutné, aby plne fungoval spoločný trh v bežných službách: od doručovania zásielok, cez služby architektov, až po jednoduchý režim ochrany autorských práv cez národné hranice.
Práve z tohto dôvodu považujem za najviac prínosné pre podnikateľské prostredie smernice, ktoré viedli a aj budú viesť k jednotnému digitálnemu trhu. Za nemenej dôležité považujeme však aj smernice, ktoré zabezpečia podnikateľom posilnenie spravodlivosti a právny štát a takou je zriadenie Európskeho prokurátora na závažné trestné činy s nadnárodným presahom, ako sú colné podvody, pranie špinavých peňazí a pod.
Odpoveď na otázku č. 2
Za najviac škodlivé považujem smernice o cezhraničnom vysielaní zamestnancov alebo rovnako smernicu o GDPR. Za nemenej škodlivú však považujem samotnú implementáciu akejkoľvek smernice vo vzťahu k našej národnej legislatíve, lebo práve tu si škodíme mnohokrát viac ako samotná EÚ.
Vo veci implementácie smerníc na Slovensku robíme často nadprácu v podobe goldplatingu a práve na to sa chcem zamerať v budúcnosti. Prepojením zástupcov v EP a zástupcov v NR SR vieme zabrániť tomuto kriveniu legislatívy a zbytočnému goldplatingu pri implementácií smerníc týkajúcich sa podnikania.
Odpoveď na otázku č. 3
Vďaka prepojeniu ekonomík zdieľame spoločne v Európe zlé aj dobré časy. Aby sme účinne predchádzali a rýchlo čelili hrozbám, potrebujeme jednotný a akcieschopný postup.
Budem trvať na jasnom pomenovaní zodpovednosti za agendu a zároveň na tom, aby EÚ mala v tejto oblasti dostatok kompetencií a prostriedkov na jej zabezpečenie:
- Európsky minister financií a ekonomiky,
- Európsky colný a daňový úrad,
- Európska rozpočtová rada,
- Európske zaistenie v nezamestnanosti.
Budem trvať na lepšom využívaní možností, ktoré nám európska legislatíva ponúka napríklad aj v boji s daňovými podvodmi v oblasti DPH. Ako členský štát môžeme požiadať o osobitné opatrenie – rozšírenie systému prenesenia daňovej povinnosti na ďalšie tovary a služby, a tým výrazne eliminovať daňovú medzeru na DPH. SR by teda žiadalo o výnimku z článku 193 smernice o DPH, aby bolo oprávnené uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na dodanie navrhnutých tovarov a služieb na základe článku 395 smernice o DPH.
Eugen Jurzyca (SaS)
Odpoveď na otázku č. 1
Smernica o službách na vnútornom trhu a smernica o uznávaní odborných kvalifikácií. V zásade rámcujú voľný pohyb služieb a pracovných síl na európskom trhu.
Odpoveď na otázku č. 2
Niektoré nedomyslené návrhy, kde sa nehľadelo na nezamýšľané následky alebo sa zanedbali dopady na podnikateľský sektor. Za taký by som označil v tomto mandáte novelu smernice o vyslaných pracovníkoch. Budem hľadať politickú podporu na jej zmenu.
Odpoveď na otázku č. 3
Smernice by mali slúžiť bezbariérovému fungovaniu štyroch slobôd, na to sú, lebo tam jednotnú európsku legislatívu potrebujeme. Najväčšie resty máme na jednotnom trhu so službami, kde by sme radi odbúravali bariéry medzi členskými štátmi (problém je napríklad stále v regulovaných povolaniach, každý štát používa trochu iné definície, čím vie efektívne chrániť vlastný trh pred zahraničnými pracovníkmi).
Z hľadiska jednotného trhu budú v ďalšom mandáte témami aj jednotné pravidlá digitálneho trhu, a únia kapitálových trhov (investície v Európe sú naďalej do veľkej miery závislé od bánk, akcionári a kupujúci podnikových dlhových nástrojov investujú len zriedka za hranicami svojho štátu). Veľký posun sa týmito krokmi dá dosiahnuť aj na Slovensku.
Podnikateľskému prostrediu by tiež pomohla väčšia vymožiteľnosť práva a efektívnejšia a štíhlejšia verejná správa.
Michal Šipoš (OĽaNO)
Odpoveď na otázku č. 1
Napríklad smernicu o ochrane informátorov v celej únii, ktorí konajú vo verejnom záujme, ďalej nariadenia, ktoré pomohli znížiť ceny telefonických volaní do zahraničia a v roamingu, dátových služieb v zahraničí, ďalej rôzne kroky na posilnenie ochrany spotrebiteľov, napríklad pri cestovaní, zájazdoch, nakupovaní cez internet, atď.
Odpoveď na otázku č. 2
V poslednom čase najmä smernica o ochrane osobných údajov (GDPR). Ďalej sú to najmä smernice, ktoré sa snažia nezmyselne regulovať správanie podnikateľov a zákazníkov, ktoré netreba regulovať, ale ho nechať na voľnú súťaž, prípadne ho ovplyvňovať osvetou a informáciami. V minulosti to boli napríklad zákaz nosenia podpätkov, šperkov a hodiniek pre kaderníčky, povinné kvóty pre ženy v riadiacich orgánoch spoločností, obmedzenie príkonu vysávačov, používania žiaroviek, atď.
Ešte horšie však je, že sa smernica implementuje tak, že slovenské zákony sú ešte prísnejšie ako európska smernica – tzv. goldplating. Dobrý príklad je zákon, ktorý upravuje zodpovednosť odoberateľa služby na území SR za nevyplatenie mzdy hosťujúcemu zamestnancovi subdodávateľa, ktorý sa mal pôvodne vzťahovať iba na stavebníctvo, na Slovensku sa však uplatňoval plošne, čo je nezmysel.
Odpoveď na otázku č. 3
Hlavný problém podnikania je korupcia a klientelizmus na Slovensku, slabá vymáhateľnosť práva, čiže slabé fungovanie súdov a polície, z toho prameniace podvody, špekulovanie, neplatičstvo, vydieranie, výpalníctvo.
Zlepšiť by to mohol tlak na zlepšenie právneho systému na Slovensku, nezávislosť súdnictva, očistenie prokuratúry, polície, tajnej služby od politických a mafiánskych nominantov. V tomto by pomohlo menovanie naozaj silného, nezávislého a statočného európskeho prokurátora, ktorý by bol morálnou autoritou a povzbudením aj pre statočných prokurátorov na Slovensku.
Ivan Štefanec (KDH)
Odpoveď na otázku č. 1
V tomto volebnom období sme schválili dve opatrenia, ktoré považujem za veľkú pomoc najmä pre slovenských malých a stredných podnikateľov. Prvým je vzájomné uznávanie certifikátov výrobkov. Produkt, alebo výrobok zaregistrovaný v jednom členskom štáte bude možné predávať v celej Európskej únii. To umožní našim podnikateľom ešte jednoduchšie expandovať na iné trhy.
Druhý sa týka ochrany podnikateľov pred nedisciplinovanými dlžníkmi. Cezhraničné platby bude možné vymáhať rýchlejšie a v niektorých prípadoch nebude dokonca podnikateľ nútený dostaviť sa osobne na súd do zahraničia a postačí jeho výpoveď cez internet.
Odpoveď na otázku č. 2
Za najviac škodlivé považujem tie, ktoré idú proti základnému princípu spoločného trhu a namiesto odstraňovania fyzických a virtuálnych bariér prinášajú nové nezmyselné prekážky. Chcem pokračovať v tom, aby všetky štyri základné slobody pohybu ostali zachované a aby sme predchádzali situáciám, aké nastali po tom, ako začali niektoré krajiny kvôli mzdám šikanovať našich vodičov. Našťastie v tomto prípade sa nám podarilo takéto praktiky zastaviť.
Odpoveď na otázku č. 3
Z osobných stretnutí a rozhovorov so slovenskými podnikateľmi viem, že jeden z najväčších problémov, s ktorým sa potýkajú, je nedostatok investičného kapitálu. V Európskom parlamente sme už na začiatku aktuálneho volebného obdobia schválili investičný balík, z ktorého môžu podnikatelia čerpať zvýhodnené pôžičky s nižšími úrokmi a dlhšou dobou splatnosti. V ďalšom volebnom období chceme tento program ešte viac rozšíriť.
Pál Csáky (SMK)
Odpoveď na otázku č. 1
Smernice, resp. nariadenia sú len realizáciou základného piliera, a tým je Lisabonská zmluva. Základom je teda voľný pohyb tovaru, služieb, financií a ľudí - čo je garantované základnou zmluvou. Všetko ostatné sa odvíja od tohoto.
Odpoveď na otázku č. 2
Je ich niekoľko - bohužiaľ. Som pripravený navrhnúť ich zmenu od septembra. Naposledy som bol pobúrený násilným prijatím nariadenia o prepravcoch tovaru na marcovej schôdzi EP. Hlasoval som proti.
Odpoveď na otázku č. 3
Je ich niekoľko, ale keď mám vymenovať len jedno, je to príliš vysoká byrokratizácia celého procesu. Je to problém nielen na európskej, ale aj na národnej úrovni.
