Aké zákony upravujú činnosť e-shopu? Čo všetko musia obsahovať obchodné podmienky či reklamačný poriadok a ako si poradiť s daňovými povinnosťami, radia odborníci z praxe.
Každý začínajúci podnikateľ musí počítať s tým, že s jeho biznisom sa budú spájať určité legislatívne náležitosti, ktoré musí spĺňať. Výnimkou nie je ani prevádzka e-shopu. Zákonov, ktoré upravujú činnosť online obchodu, je viacero a zabúdať netreba ani na daňové povinnosti. Niekoho, kto sa s v legislatíve a daniach príliš neorientuje, môže táto súčasť podnikania vystrašiť. Preto prinášame podstatné informácie o tom, aké povinnosti má prevádzkovateľ e-shopu a na čo dať pozor.
Zákony, ktoré upravujú činnosť e-shopu
Jedno z prvých rozhodnutí, ktoré sa spája s rozbehnutím biznisu, je výber právnej formy podnikania. Začínajúci podnikatelia často uvažujú, či je pre nich vhodnejšia obchodná spoločnosť, napr. s.r.o.-čka, alebo živnosť. Obidve možnosti so sebou prinášajú viaceré výhody (v prípade živnosti napríklad nízke náklady na jej založenie, pri s.r.o. zasa podnikateľ neručí za neúspech svojím majetkom) a nevýhody (pri živnosti napr. vyššie odvody, v prípade s.r.o. potreba viesť podvojné účtovníctvo a s ním spojené vyššie náklady).
Preto v prípade online obchodu tvoria legislatívny základ Obchodný zákonník, Občiansky zákonník a živnostenský zákon – tie podľa Olivera Majdúcha, Martiny Jamečnej a Simony Perečinskej z advokátskej kancelárie MATHISON legal stanovujú podmienky a formy podnikania. „Následne, keďže ide špecificky o e-shop, sa bude začínajúci podnikateľ musieť oboznámiť s osobitným zákonom o elektronickom obchode. Vo vzťahu k zákazníkom bude dôležitý aj zákon o ochrane spotrebiteľa a najmä zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku,“ uvádzajú ďalej odborníci.
Prevádzkovateľ internetového obchodu sa však nevyhne ani rôznym technickým a administratívnym záležitostiam (napr. zber a ukladanie údajov o zákazníkoch). Preto by si podľa advokátov mal každý takýto podnikateľ naštudovať zákon o elektronických komunikáciách (a to najmä pre poslednú novelu týkajúcu sa súborov cookies), ale aj zákon o ochrane osobných údajov. A keďže sa nevyhne daniam, túto oblasť upravuje najmä zákon o dani z pridanej hodnoty.
Základná povinnosť e-shopu - informovať
Medzi základné povinnosti prevádzkovateľa e-shopu patrí informačná povinnosť, ktorá vyplýva najmä zo zákona o elektronickom obchode, zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku. Podľa advokátov z MATHISON legal má podnikateľ v prvom rade na stránke obchodu uvádzať základné informácie ako:
- názov,
- obchodné meno,
- sídlo,
- e-mailový kontakt,
- telefónne číslo,
- daňové identifikačné číslo (DIČ).
„Pre prípady prešetrenia sťažností zákon vyžaduje aj názov a adresu orgánu, ktorému činnosť poskytovateľa služieb podlieha – napr. Slovenská obchodná inšpekcia či Národná banka Slovenska,“ vysvetľujú odborníci.
Tu sa ale informačné povinnosti, ktoré má podnikateľ voči zákazníkovi, nekončia. Advokáti uvádzajú, že zákazník musí byť informovaný o tom, že bude musieť za objednávku zaplatiť a pred finálnym odoslaním objednávky musí mať možnosť skontrolovať si svoje údaje (meno, adresu či e-mail) a má tiež právo, aby ho e-shop informoval o tom, ako možno prípadné chyby opraviť. Zákon navyše prevádzkovateľovi online obchodu stanovuje povinnosť informovať, či bude zákazníkova objednávka (zmluva) uložená a dostupná u podnikateľa, a o jazyku a spôsobe jej uzavretia. „Pre zahraničné firmy je dôležité vedieť, že všetky tieto informácie musia byť v slovenskom jazyku,“ dodávajú.
Čo musia spĺňať obchodné podmienky e-shopu?
Mnohé ďalšie informácie, ktoré je prevádzkovateľ e-shopu povinný uviesť, sú súčasťou obchodných podmienok. Tie podľa právnikov musia obsahovať:
- kontaktné údaje e-shopu,
- spôsob objednávky a uzatvorenia zmluvy so zákazníkom,
- platobné podmienky,
- dodacie podmienky a lehoty,
- adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu či podať sťažnosť,
- informácie o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií a sťažností zákazníkov,
- informácie o právach zákazníkov,
- informácie o prípadných poplatkoch (napr. náklady za vrátenie tovaru),
- poučenie o zodpovednosti e-shopu za vady,
- poučenie o kódexoch správania, ak ich e-shop má,
- informáciu o riešení sporov a pod.
Celý zoznam náležitostí, ktoré majú tvoriť obsah obchodných podmienok, je možné nájsť v Zákone č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku (§ 3, pričom tento výslovne neustanovuje, že ide o obsahové náležitosti všeobecných obchodných podmienok, ale nepriamo to z neho vyplýva). „Povinnosti ohľadom obchodných podmienok ale vyplývajú z viacerých právnych predpisov, je potrebné zohľadňovať aj pravidlá ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa, obdobne tak aj Občiansky zákonník.“
Obchodné podmienky musí mať podnikateľ zverejnené na stránke e-shopu. Advokáti upozorňujú, že je povinnou náležitosťou, aby sa dali nielen prečítať, ale aj uložiť a stiahnuť. „Výslovne musia byť uvedené pri potvrdzovaní objednávky, a to spolu so zaklikávacím tlačidlom, ktorým zákazník označí, že udeľuje súhlas s obchodnými podmienkami. Toto tlačidlo a informácia o obchodných podmienkach majú byť uvedené vedľa seba a musia byť znázornené v rovnakej grafickej podobe,“ vysvetľujú právnici a odporúčajú, aby mal e-shop osobitne spracované obchodné podmienky pre B2B vzťahy. Prípadne, aby v podmienkach pre spotrebiteľa obchod uviedol, že sa vzťahujú aj na podnikateľov.
Medzi ďalšie dokumenty, ktoré musia byť na stránke e-shopu zverejnené, patrí informácia o spracúvaní osobných údajov a reklamačný poriadok.
Reklamácia a reklamačný poriadok
Ak si zákazník niečo zakúpi cez internet, podstupuje výrazne vyššie riziko ako pri nákupe v kamennej predajni, nakoľko tovar reálne nevidí a nevie ho senzoricky zhodnotiť. Ak teda po prevzatí výrobku zistí, že má predaný predmet istú vadu, alebo sa vada vyskytne časom, zodpovedá za to e-shop - po dobu 24 mesiacov od kúpy (toto sa ale nevzťahuje na výrobky, ktoré sa kupujú ako použité – záručná doba 12 mesiacov; na tovar, ktorý sa rýchlo kazí – záručná doba je najneskôr v deň nasledujúci po kúpe; a tiež na výrobky, ktoré sa kupujú ako poškodené – 24 mesačná záručná doba, avšak za poškodenú časť / vadu, s ktorou bol tovar kupovaný, obchodník nezodpovedá, nakoľko má vďaka tomu kupujúci právo na nižšiu cenu za daný tovar). Ide o záručnú dobu, ktorú však môže podnikateľ aj predĺžiť, ak sa tak rozhodne (napr. k niektorým spotrebičom sa zvykne dávať záruka aj na 5 či 10 rokov). Zákazník môže tovar reklamovať - akým spôsobom, musí online obchod uvádzať v reklamačnom poriadku.
V ňom má byť podľa právnikov z advokátskej kancelárie MATHISON legal uvedená informácia, kde možno reklamáciu uplatniť aj to, za aký čas a akým spôsobom bude vybavená.
„Pri uplatnení reklamácie o tom treba zákazníkovi bezodkladne doručiť potvrdenie a následne do 30 dní je potrebné vydať písomný doklad o vybavení reklamácie,“ uvádzajú odborníci. Zároveň upozorňujú, že e-shop musí viesť o všetkých reklamáciách evidenciu, aby ju v prípade kontroly mohol predložiť príslušnému orgánu.
Vrátenie tovaru nie je reklamácia, má svoje pravidlá
Reklamáciu a vrátenie tovaru si netreba zamieňať, ide totiž o dve odlišné situácie. Zakúpený výrobok možno vrátiť aj bez udania dôvodu. Právnici uvádzajú, že sa to posudzuje ako odstúpenie od zmluvy a že zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku e-shopu stanovuje povinnosť ešte pred samotným objednaním tovaru informovať zákazníka o jeho práve odstúpiť od zmluvy. Taktiež musí informovať o podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní tohto práva. „E-shop mu musí poskytnúť aj presný formulár odstúpenia od zmluvy, ktorý ustanovuje zákon.“
Vrátiť tovar zakúpený v e-shope môže zákazník prostredníctvom formulára do 14 dní od prevzatia tovaru či uzavretia zmluvy (uvedené právo má len zákazník – spotrebiteľ, pretože zákazník – podnikateľ má toto právo len vtedy, ak mu ho prevádzkovateľ e-shopu dá, napr. uvedením v obchodných podmienkach). Obchod potom musí do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení vrátiť všetky platby, ktoré od neho prijal. „Patria sem aj náklady na dopravu, dodanie alebo poštovné,“ vysvetľujú advokáti a dodávajú, že zákazník zasa musí do 14 dní zaslať tovar späť, alebo ho odovzdať predávajúcemu či inej osobe poverenej predávajúcim na prevzatie – napr. kuriérovi.
„Predávajúci musí dať pozor najmä na informačnú povinnosť už pred samotným zadaním objednávky a ak sa zákazník rozhodne tovar vrátiť, aj na dodržanie lehôt či úplné a správne vrátenie všetkých poplatkov,“ upozorňujú právnici. Práve nedodržanie týchto náležitostí býva jedným z častých porušení, ktoré zisťuje Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrolách e-shopov.
Povinnosti spojené so spracúvaním osobných údajov netreba podceniť
E-shopy denne získajú a spracujú veľké množstvo údajov a informácií o zákazníkoch. Ako uvádzajú advokáti, každý online obchod je unikátny, a preto sa spracúvané osobné údaje líšia od prípadu k prípadu. „Napriek tomu vo všeobecnosti každý e-shop spracúva osobné údaje potrebné na uzatvorenie zmluvy so zákazníkom, doručenie produktu, komunikáciu so zákazníkom a na priamy marketing (napr. newsletter).“ Aby e-shop neporušil zákon o ochrane osobných údajov, musí spĺňať viacero povinností. Odborníci uvádzajú, že jednu skupinu tvorí dokumentácia, v rámci ktorej sa zdokumentuje nakladanie s osobnými údajmi „od A – po Z“. Druhou skupinou povinností je potom praktické nakladanie s týmito informáciami – či obsah dokumentácie podnikateľ v praxi aj dodržiava.
Pri každom spracovaní osobných údajov zákazníkov je potrebné informovať o účele a právnom základe spracúvania údajov – formou dokumentu, ktorý je zverejnený na webe e-shopu.
Osobitnú pozornosť si vyžadujú súbory cookies. Tie možno rozdeliť na také, ktoré sú nevyhnutné pre zobrazenie a fungovanie webovej stránky – na ich používanie nie je potrebné vyžadovať súhlas od používateľa. Potom sú ostatné súbory cookies (analytické, reklamné), na spracovanie ktorých už súhlas potrebný je. Možno ho získať prostredníctvom cookie lišty alebo bannera – tento musí byť od 1.2.2022 v súlade so spomínaným novým zákonom o elektronických komunikáciách.
Udelenie súhlasu sa týka aj priameho marketingu. Advokáti upozorňujú, že tu platí jednoduché pravidlo - ak existuje medzi e-shopom a zákazníkom predošlý vzťah (napr. si zákazník už objednal tovar), tak obchodník môže poskytovať tomuto zákazníkovi formou priameho marketingu (napr. newsletterom) informácie o rovnakých alebo podobných tovaroch, a to aj bez súhlasu zákazníka. „Ak však neexistuje takýto predošlý vzťah, je vždy potrebné vyžiadať predošlý súhlas.“
Daňové povinnosti prevádzkovateľa e-shopu
Okrem mnohých informačných povinností a dodržiavania zákonov, ktoré chránia spotrebiteľa, by mali prevádzkovateľa e-shopu (tak ako každého iného podnikateľa) zaujímať aj daňové aspekty podnikania. Podľa daňovej poradkyne Veroniky Solíkovej ide v prvom rade o daň z príjmov, ktorú bude podnikateľ z dosiahnutého zisku platiť. Jej výška závisí od právnej formy podnikania, teda či ide o fyzickú, alebo právnickú osobu. Odborníčka uvádza, že ak ročné zdaniteľné príjmy podnikateľa nepresiahnu 49 790 €, platí rovnaká sadzba dane (15 %) aj v prípade živnostníka, aj v prípade s.r.o.-čky. Ak sú ale ročné príjmy vyššie ako uvedená suma, bude právnická osoba uplatňovať 21 % a u fyzickej osoby závisí sadzba dane od dosiahnutého základu dane (pod ktorým zjednodušene rozumieme príjmy mínus výdavky). Ak je základ dane pod 38 553,01 €, sadzba dane fyzickej osoby bude 19 %. V prípade, ak základ dane prekročí túto hranicu, uplatní sa už aj sadzba dane 25 %.
Čo sa týka podávania daňového priznania a ďalších povinností, nevidí rozdiel oproti iným podnikateľom. Upozorňuje však, že niekedy môže byť v e-shope veľa faktúr s drobnými položkami s nízkou maržou, takže cena za účtovníctvo môže byť vyššia, najmä ak nie sú procesy automatizované. „Treba si preto dobre prepočítať, či sú takéto predaje rentabilné, ak sa odpočítajú náklady na zaúčtovanie, aj daň z príjmov.“ Aj preto je podľa V. Solíkovej dôležité nastaviť si už v začiatkoch správne fakturáciu, jej automatizáciu a import dát do účtovníctva.
Náš tip: Práve s automatizáciou nielen účtovníctva či fakturácie, ale aj ďalších procesov vo firme, pomáha podnikový systém ONIX od spoločnosti KROS. Využívajú ho už mnohé e-shopy. Vybrať a prispôsobiť si ho svojim požiadavkám môžete aj vy.
Dôležitou oblasťou je daň
z pridanej hodnoty. Tá totiž môže podľa odborníčky e-shopu spôsobiť veľa
problémov a je vhodné mať ju už od začiatku zvládnutú alebo mať poradcu
„na telefóne“, ktorý podnikateľovi pomôže pri jej nastavení či
v špecifických situáciách. „DPH prináša rôzne povinnosti, ale vplyv
môže mať aj na samotnú cenotvorbu, a to najmä pri predaji do
zahraničia, kedy je potrebné uplatňovať rozličné sadzby DPH podľa toho, odkiaľ
je zákazník,“ uvádza V. Solíková.
Podnikateľ sa nemusí vždy registrovať ako platiteľ DPH – povinnosť je to len v prípade, že e-shop za najviac 12 po sebe nasledujúcich mesiacov dosiahol obrat 49 790 eur. Ak tento obrat prekročí skôr, ako po 12 mesiacoch, musí sa registrovať skôr. „Tomu, kto taký obrat nedosiahol, sa oplatí stať dobrovoľným platiteľom DPH napríklad v prípade, že predáva tovar podnikateľom – iným platiteľom DPH alebo ak sú jeho dodávatelia prevažne platitelia DPH,“ uvádza odborníčka. Rozdiel medzi platiteľom a neplatiteľom tejto dane je potom v tom, že platiteľ predáva tovar / služby s 10 % alebo 20 % DPH (a sú teda drahšie), zatiaľ čo neplatiteľ ich predáva bez DPH. Neplatiteľ DPH si však z nakúpených tovarov a služieb DPH ani neodpočíta, pričom platiteľ túto možnosť spravidla má.
Čo sa týka predaja do zahraničia (krajín EÚ), oblasť DPH sa vyznačuje viacerými špecifikami – dôležité je, či ide o predaj tovaru, alebo služby, či ide o zákazníka podnikateľa, alebo občana, aj to, či má pri predaji tovaru zákazník pridelené IČ DPH. Od 1.7.2021 pritom platia viaceré zmeny v DPH pri zasielaní tovaru do zahraničia, ktoré sa dotkli najmä e-shopov. Podrobne sa týmto zmenám aj spôsobu fakturácie do zahraničia venujeme v článku Automatizácia fakturácie a prenosu dát z e-shopu do účtovníctva.
Prevádzkovateľ e-shopu by tiež nemal zabudnúť na svoje povinnosti v rámci evidovania tržieb prostredníctvom eKasy. Zákon totiž nevymedzuje podmienky pre používanie eKasy špecificky pre elektronický obchod, no vzťahujú sa na týchto podnikateľov rovnaké podmienky ako pri predaji tovarov v kamenných prevádzkach. Dôležité je predovšetkým, či bola prijatá tržba na predajnom mieste v hotovosti, alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, napr. platobnou kartou. Ak áno a sú splnené aj ďalšie podmienky, podnikateľ má povinnosť použiť eKasu. Podrobnosti spolu s príkladmi nájdete v článku Používanie eKasy pri predaji cez e-shop.
Tento článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou KROS a.s.
