Aké povinnosti má slovenský zamestnávateľ, ak jeho zamestnanec - Ukrajinec dostane povolávací rozkaz a ako má po doručení rozkazu postupovať ukrajinský občan, ktorý na Slovensku podniká?
Konflikt na Ukrajine, ktorý vypukol 24. februára 2022, výrazne zasiahol aj Slovensko. Okrem prílevu vojnových utečencov, ktorí u nás hľadajú bezpečie, dočasné ubytovanie či prácu, firmám hrozí aj odliv ukrajinských zamestnancov. Na Ukrajine totiž bola vyhlásená všeobecná mobilizácia. Ukrajinskí občania, pracujúci alebo podnikajúci na Slovensku, tak môžu dostať povolávací rozkaz, na základe ktorého sa musia vrátiť do rodnej krajiny. Ako má vtedy postupovať zamestnávateľ, ktorý Ukrajincov zamestnáva a aké možnosti majú ukrajinskí občania, ktorí na Slovensku podnikajú?
Na Slovensku pracujú a podnikajú tisícky Ukrajincov
Slovensko ako sused Ukrajiny je jednou z častých pracovných „destinácií“ ukrajinských občanov. Dokazujú to aj čísla – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uvádza, že k 31.1.2022 u nás eviduje takmer 39 000 pracovnoprávnych vzťahov občanov z tretích krajín, čo predstavuje necelé 2 % všetkých zamestnaneckých vzťahov. A práve Ukrajinci tvoria dlhodobo takmer 50 % zo všetkých pracovníkov tretích krajín. MPSVR informuje, že v januári tohto roku na Slovensku pracovalo viac ako 19 300 štátnych príslušníkov Ukrajiny. „Z toho bolo viac ako 13 000 mužov (viac ako 68 %).“ Najčastejšie svoje uplatnenie nachádzajú ako operátori a montéri strojov a zariadení, no tiež ako vodiči nákladných automobilov a kamiónov, ktorých je vyše 3 500.
V našej krajine taktiež viacerí Ukrajinci študujú. Podľa MPSVR je na základe informácií získaných z Centra vedecko-technických informácií (CVTI) možné identifikovať 3 194 osôb s ukrajinským štátnym občianstvom, ktoré navštevujú slovenské školy. Tento údaj však neobsahuje vysokoškolákov, čiže je možné predpokladať, že ide o väčší počet študentov. Z uvedeného množstva ide o viac ako 1 300 stredoškolákov. Povinnosť vrátiť sa do rodnej krajiny a bojovať, sa tak môže dotknúť aj týchto žiakov, nakoľko povolávací rozkaz platí pre mužov od 18 do 60 rokov.
Nemalú časť na Slovensku tvoria ukrajinskí podnikatelia. Podľa dát spoločnosti Dun & Bradstreet u nás vlastnia ruskí a ukrajinskí podnikatelia 3 284 spoločností, pričom aktívnejší na našom trhu sú Ukrajinci – vlastnia 2 174 firiem s objemom základného kapitálu cez 40 miliónov eur. Ukrajine patrí aktuálne 5. priečka v rebríčku najčastejších zahraničných vlastníkov našich spoločností. Do top trojice segmentov patria veľkoobchod, maloobchod, opravy a údržba, ďalej sú to administratívne a podporné činnosti a profesijné, vedecké a technické činnosti.
Povolávací rozkaz ukrajinských zamestnancov – ako má postupovať slovenský zamestnávateľ?
Držať miesto zamestnancovi, ktorý odchádza do „vojny“ bez vedomosti, kedy a či sa vôbec vráti, alebo mu po doručení povolávacieho rozkazu dať výpoveď? Zákonník práce takéto situácie síce upravuje (povolávací rozkaz, vojnový stav a pod.) a výpoveď neumožňuje, no uvedené ustanovenia sa vzťahujú iba na zamestnancov, ktorí sú slovenskými občanmi.
V prípade občana Ukrajiny, ktorý je zamestnancom slovenského zamestnávateľa a ktorý obdržal povolávací rozkaz, je však podľa advokáta Tomáša Vavra vhodné požiadať o poskytnutie pracovného voľna. Ide podľa neho o dôležitú osobnú prekážku v práci podľa § 141 Zákonníka práce. „Zamestnávateľ v takomto prípade môže poskytnúť štátnemu príslušníkovi Ukrajiny pracovné voľno. Je na voľbe zamestnávateľa, či poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy, alebo bez náhrady mzdy,“ vysvetľuje odborník a dodáva, že zamestnanec je zo zákona povinný o poskytnutie pracovného voľna požiadať zamestnávateľa bez zbytočného odkladu a je povinný prekážku v práci preukázať napríklad predložením povolávacieho rozkazu. „Je na voľbe zamestnanca, či o pracovné voľno požiada. Zákon zároveň nestanovuje formu žiadosti – môže byť písomná alebo ústna.“
Podľa advokáta v súvislosti s možnosťou zamestnávateľa ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci nie je daný výpovedný dôvod na rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Avšak zamestnanec sám rozviazať tento pomer môže výpoveďou alebo aj dohodou, ak sa na tom so zamestnávateľom zhodne. T. Vavro ale upozorňuje, že ak by zamestnancovi nebolo poskytnuté pracovné voľno a zamestnanec by opustil prácu, na strane zamestnávateľa by pripadalo do úvahy okamžité ukončenie pracovného pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny, t. j. pre nenastúpenie zamestnanca do práce. Pre slovenského zamestnávateľa je totiž rozhodujúci zmluvný vzťah so zamestnancom. Na druhej strane, otázky ohľadom nesplnenia si povinnosti plynúcej z povolávacieho rozkazu a prípadných následkov, rieši ukrajinská právna úprava. „Na základe dostupných informácií by sa mohlo neuposlúchnutie povolávacieho rozkazu považovať podľa vnútroštátneho práva Ukrajiny za trestný čin,“ vysvetľuje advokát.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade doručenia
povolávacieho rozkazu zamestnancovi z Ukrajiny, ktorého zamestnáva
slovenský zamestnávateľ, je vhodné, aby tento pracovník požiadal
o pracovné voľno a so zamestnávateľom sa dohodol, či bude poskytnuté
s náhradou mzdy, alebo nie. Slovak Business Agency vo svojom informačnom
materiály odporúča, aby zamestnávateľ vyhotovil jednoduchý dokument
(dohodu), v ktorom potvrdí, že zamestnancovi poskytol pracovné voľno
na jeho vlastnú žiadosť z príslušného dôvodu. „V prípade poskytnutia
pracovného voľna s náhradou mzdy je vhodné dohodnúť sa aj na splatnosti
tejto náhrady mzdy, prípadne, či sa zamestnancovi budú poskytovať preddavky na
náhradu mzdy. Predmetná dohoda zamestnávateľa a zamestnanca by mala byť
založená do osobnej zložky zamestnanca u zamestnávateľa.“
Aktualizácia k 24.3.2022: Na základe schváleného zákona tzv. Lex Ukrajina si budú môcť občania Ukrajiny, ktorí na Slovensku pred vypuknutím konfliktu podnikali ako SZČO a museli odísť do vlasti bojovať, prerušiť nemocenské a dôchodkové poistenie pre dôvod účasti vo vojenskej službe. Po návrate si môžu odvody doplatiť a nestratiť tak nárok na dôchodok.
Čo sa týka oznamovacích povinností zamestnávateľa napríklad voči Sociálnej poisťovni, samotná skutočnosť, že zamestnanec (občan Ukrajiny) odchádza na základe povolávacieho rozkazu na Ukrajinu, neukladá zamestnávateľovi povinnosť oznámiť toto poisťovni. Rozhodujúce je práve to, ako sa so zamestnancom dohodne na dôvode uvoľnenia z práce. „Ak by sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodol, že bude čerpať pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa Zákonníka práce (tzv. neplatené voľno), zamestnávateľ v tomto prípade oznámi Sociálnej poisťovni prerušenie povinného sociálneho poistenia prostredníctvom formulára Registračný list FO, a to v lehote do 8 dní od tohto prerušenia. Povinné sociálne poistenie sa na tomto základe preruší. Prerušenie povinného sociálneho poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik tohto poistenia,“ vysvetľuje Martin Kontúr, hovorca Sociálnej poisťovne. Taktiež dodáva, že ak by odchodom na Ukrajinu z dôvodu povolávacieho rozkazu, resp. iného dôvodu, zanikol právny vzťah (napr. pracovná zmluva), zamestnávateľ by Sociálnej poisťovni oznamoval zánik poistenia.
Povolávací rozkaz pre podnikateľa – ako „zachrániť“ svoj biznis?
Povolávací rozkaz a povinnosť ísť bojovať za svoju rodnú krajinu sa týka aj Ukrajincov, ktorí na Slovensku podnikajú. Čo však majú v takom prípade robiť? T. Vavro uvádza, že v prípade SZČO, ktorá dostane povolávací rozkaz, prichádza do úvahy prerušenie/pozastavenie živnosti. Rovnaký krok odporúča aj odbor živnostenského podnikania Sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR: „V oznámení o pozastavení živnosti podnikateľ uvedie obdobie od – do. Dôvody pozastavenia živnosti podnikateľ neoznamuje. Ak má záujem ukončiť / zmeniť obdobie pozastavenia, túto skutočnosť oznamuje mieste príslušnému živnostenskému úradu.“ Ministerstvo tiež vysvetľuje, že ak má podnikateľ pozastavenú živnosť, nevyplývajú pre neho žiadne povinnosti.
Oznamovaciu povinnosť má podnikateľ v prípade pozastavenia oprávnenia, na základe ktorého vykonáva samostatne zárobkovú činnosť, voči Sociálnej poisťovni. M. Kontúr informoval, že v takej situácii sa SZČO prerušuje povinné sociálne poistenie a túto skutočnosť musí Sociálnej poisťovni oznámiť prostredníctvom formulára Registračný list FO, a to v lehote do 30 dní od prerušenia.
Pozastaviť živnosť možno aj na základe plnomocenstva podnikateľa. „Z dôvodu, že v priebehu (času) pozastavenia je možné zmeniť obdobie pozastavenia živnosti, odporúčame pozastaviť živnosť na primerané obdobie. Ak pominú dôvody prerušenia živnosti, je možné požiadať o ukončenie pozastavenia živnosti a byť vedený v stave „aktívny“,“ uvádza odbor živnostenského podnikania.
Pokiaľ ide o spoločníkov alebo štatutárov obchodných spoločností, riešenie situácie bude podľa T. Vavra do značnej miery záležať na tom, či chcú naďalej pokračovať vo výkone svojej funkcie, či za výkon funkcie poberajú pravidelnú mesačnú alebo inú odmenu a pod. „Ak má napríklad konateľ spoločnosti nárok na vysokú mesačnú odmenu z titulu výkonu funkcie konateľa, ktorá podlieha daňovo-odvodovému zaťaženiu, potom pre takéhoto konateľa môže mať zmysel dočasné zníženie odmeny (prípadne úplne zrušenie odmeny) za účelom minimalizácie odvodov. Spoločník, t. j. majiteľ spoločnosti, zas môže uvažovať nad prevodom svojho obchodného podielu na rodinného príslušníka z dôvodu obáv, že počas svojej neprítomnosti si nebude môcť plniť svoje zákonné povinnosti (schvaľovanie účtovných závierok a pod.), alebo dokonca z obáv úmrtia počas konfliktu, kedy by ohľadom obchodného podielu muselo byť vedené dedičské konanie,“ vysvetľuje odborník a dodáva, že je pre tieto dôvody potrebné komplexnejšie posúdenie situácie a zámerov konkrétneho podnikateľa.
Niektoré SZČO sa rozhodnú zmeniť právnu formu na s. r. o. – môže sa tak diať pre rôzne dôvody, výhody živnosti v porovnaní s obchodnou spoločnosťou podrobnejšie približujeme v článku Porovnanie živnosti a s. r. o. v roku 2022. Avšak v kontexte prebiehajúceho vojnového konfliktu na Ukrajine môže mať takýto prechod podľa T. Vavra význam v prípade úmrtia podnikateľa a zachovanie kontinuity jeho podnikateľskej činnosti. Zatiaľ čo pri smrti SZČO zaniká aj podnikateľské oprávnenie fyzickej osoby a s ním aj zmluvné vzťahy viazané na túto osobu, v prípade s. r. o. dochádza k ukončeniu postavenia spoločníka, ktorého nahradia jeho dedičia. Podnikateľská činnosť viazaná na s. r. o. však môže aj naďalej prebiehať.
Povolávací rozkaz a daňové priznanie
V súvislosti so všeobecnou mobilizáciou ukrajinských občanov sa vynárajú viaceré otázky aj v spojitosti s povinnosťou podávania daňových priznaní za rok 2021. Ako má postupovať Ukrajinec, ktorý dostal povolávací rozkaz a musí odísť zo Slovenska?
Finančná správa SR vysvetľuje, že daňovníci (vrátane rezidentov Ukrajiny, ktorí sú ekonomicky prítomní na Slovensku, resp. daňovníci, ktorí sú rezidenti SR a sú ekonomicky prítomní na Ukrajine) majú niekoľko možností, ktoré môžu v danej situácii využiť na základe aktuálne platných zákonov. „Vo všeobecnosti odporúčame oznámiť do 31.3.2022 posun lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov (do 30.6.2022, pri príjmoch zo zahraničia do 30.9.2022). Ďalej je možné splnomocniť inú osobu na konanie voči daňovému úradu, a tiež využiť elektronickú komunikáciu. FS je v tomto smere nápomocná a v prípade akýchkoľvek nejasností ohľadom daňových povinností na základe aktuálne platných právnych predpisov, sa môže verejnosť obrátiť na call centrum finančnej správy.“
