Dovolenkové dni nad rámec zákona sú Slovensku stále rozšírenejšie. V ktorých sektoroch je to najbežnejšie a aké sú regionálne rozdiely?
K základnej dovolenke je možné dostať aj dni voľna navyše
Výmera dovolenky zamestnancov závisí od druhu vykonávanej práce, veku zamestnanca, či ide o rodiča, ktorý sa trvalo stará o dieťa, no tiež od dĺžky pracovného pomeru či poskytovania dodatočnej dovolenky zamestnávateľom. Podľa Zákonníka práce je základná výmera dovolenky v roku 2022 najmenej 4 týždne. O týždeň navyše má zamestnanec, ktorý do konca príslušného roka dovŕši 33 rokov alebo sa trvale stará o dieťa. Až 8 týždňov dovolenky majú pedagogickí zamestnanci či výskumní pracovníci.
Zamestnanci, ktorí pracujú v sťažených podmienkach alebo vykonávajú zvlášť ťažké povolanie (napr. práce s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo priame ošetrovanie duševných chorých), majú nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke 1 týždeň navyše.
Avšak, niekoľko dní nad rámec základnej výmery dovolenky dostávajú aj zamestnanci v iných sektoroch. Podľa analýzy portálu Platy.sk sa zvýšil podiel zamestnancov, ktorí majú od svojho zamestnávateľa extra dovolenkové dni. Takmer 16 % - taký je aktuálny podiel pracovníkov na Slovensku, ktorým zamestnávateľ poskytuje dovolenkové dni nad rámec zákona. Potvrdzuje to najnovšia analýza portálu Platy.sk, ktorý patrí do portfólia spoločnosti Profesia. K výraznejšiemu nárastu v rozšírenosti tohto benefitu došlo najmä v posledných dvoch rokoch. Oproti roku 2020 dnes má extra dovolenku o zhruba 2 % viac Slovákov.
| Podiel zamestnancov, ktorým poskytuje firma dovolenku navyše | |
|---|---|
| 2017 | 13,15 % |
| 2018 | 14,02 % |
| 2019 | 13,81 % |
| 2020 | 14,05 % |
| 2021 | 14,64 % |
| 2022 | 15,91 % |
V Bratislave má extra voľno vyše pätina ľudí
Nie je prekvapením, že dovolenka navyše je najviac rozšírená v hlavnom meste a okolí. V týchto končinách ju má k dispozícii viac ako 22 % zamestnancov a zamestnankýň. Na druhom mieste je región na druhej strane Slovenska. V Košickom kraji je to zhruba 17 %.
Najnižší
podiel ľudí s týmto benefitom možno vidieť v Prešovskom
kraji. K dispozícii ho tu má iba 8 % pracovníkov a
pracovníčok.
Aké firmy ponúkajú dovolenku navyše?
Analýza
odhaľuje, kde pracuje najväčšia časť zamestnancov a zamestnankýň, ktorí
majú k dispozícii platenú dovolenku navyše. Na vrchole rebríčka sú
zamestnávatelia v oblasti bankovníctva a finančníctva.
Tento benefit má k dispozícii až 46 % ľudí, ktorí pracujú pre
firmy, čo pôsobia v tejto sfére.
Na ďalších miestach skončili firmy podnikajúce v oblasti dodávky elektriny a plynu, poisťovníctva, či štátnej a verejnej sfére.
| V akej sfére pôsobia zamestnávatelia, ktorí ponúkajú extra dovolenku najčastejšie? | |
|---|---|
| Bankovníctvo a finančníctvo | 46,43 % |
| Dodávka elektriny a plynu | 44,85 % |
| Poisťovníctvo | 42,49 % |
| Štátna a verejná správa | 41,64 % |
| Vodné hospodárstvo, dodávka tepla | 35,85 % |
| Informačné technológie | 27,61 % |
| Poradenstvo v oblasti riadenia firiem | 27,41 % |
| Telekomunikácie | 26,18 % |
U koho je tento benefit skôr zriedkavý?
Na
úplnom spodku rebríčka skončili reštaurácie, bary a jedálne.
Štatistiky prezrádzajú, že takýto benefit je pri tomto type zamestnávateľov
skôr výnimočný. K dispozícii ho má iba 1,55 % pracovníkov
a pracovníčok.
Extra voľno nad rámec zákona nie je ako benefit častý ani vo firmách, ktoré sa zameriavajú na predaj či opravu automobilov a motocyklov či výrobu kovov, textilu alebo papierenských výrobkov.
| V akej sfére pôsobia firmy, u ktorých zvyčajne nie je bežná extra dovolenka? | |
|---|---|
| Reštaurácie, bary a jedálne | 1,55 % |
| Auto moto predaj/distribúcia/oprava | 1,72 % |
| Výroba kovov a kovových výrobkov | 1,75 % |
| Textilná, odevná a kožiarska výroba | 2,83 % |
| Výroba papierenských výrobkov | 3,26 % |
Nielen dovolenka navyše môže byť lákavým benefitom pre
zamestnancov. Výhody, ktoré zamestnávatelia pracovníkom poskytujú, môžu byť
peňažné aj nepeňažné. Napríklad ide o kvartálne odmeny, 13. a 14.
plat, príspevok pri narodení dieťaťa, zamestnanecká pôžička s nižším
úrokom či rekondičné a rehabilitačné pobyty.
Niektoré z benefitov, ak sú nad rámec stanovených limitov, môžu byť uznané ako daňový náklad. Avšak len v prípade, že tento príjem je zdaniteľným príjmom zamestnanca (napríklad vyššia suma poskytnutej cestovnej náhrady ako povoľuje zákon o cestových náhradách). Poskytnutie benefitu musí byť taktiež uvedené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa alebo v pracovnej či inej zmluve. Ak ale výšku výdavku limituje zákon o dani z príjmov, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok uvedených v zákone o dani z príjmov (netýka sa výdavku vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov).
Daňovým výdavkom zamestnávateľa je podľa zákona o dani z príjmov napríklad výdavok na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk, starostlivosť o zdravie zamestnancov, vzdelávanie zamestnanca, príspevky na stravovanie zamestnancov.
Pri zamestnaneckých benefitoch treba mať tiež na mysli, že ak ide o zdaniteľný príjem zamestnanca, zamestnávateľ je povinný z tohto príjmu odvádzať odvody (sociálne a zdravotné) za zamestnávateľa. Podrobnosti o zamestnaneckých benefitoch a ich zdaňovaní či odvodoch približujeme v článku Benefity zamestnancov od roku 2022 (dane, odvody).
Zdroj: Profesia.sk
