Kedy sa zamestnanecké benefity zdaňujú na strane zamestnancov? Ktoré benefity sú daňovým výdavkom zamestnávateľa? Kedy podliehajú zamestnanecké benefity odvodom?
Medzi obľúbené formy zamestnaneckých benefitov patria napríklad vianočný večierok, Mikulášska akcia pre deti zamestnancov, cena pre zamestnanca mesiaca, poskytnutie notebooku, auta či mobilného telefónu na používanie aj na súkromné účely, životné alebo cestovné poistenie. Ako postupovať z daňového hľadiska pri poskytovaní benefitov zamestnancom?
Zamestnanecké benefity (peňažné, nepeňažné) a zdroj ich financovania
Benefity pre zamestnancov môžu mať formu peňažnú aj nepeňažnú. Medzi najčastejšie peňažné (finančné) benefity patria napríklad:
- kvartálne odmeny či ročné odmeny,
- 13. a 14. plat (od 1.1.2021 už nie sú oslobodené od dane z príjmov, ani od zdravotných a sociálnych odvodov),
- príspevok pri narodení dieťaťa,
- finančný príspevok na stravovanie (nad rámec zákona),
- stravné a vreckové pri pracovnej ceste,
- príspevok na rekreáciu, príspevok na šport a pod.
Medzi nepeňažné benefity patria napríklad:
- využívanie automobilu aj na súkromné účely,
- mobilný telefón,
- zamestnanecká pôžička s nižším úrokom,
- rekondičné a rehabilitačné pobyty,
- vzdelávanie a školenia,
- zabezpečenie dopravy do zamestnania,
- ubytovanie a pod.
Benefity zamestnancov bývajú financované z viacerých zdrojov, ako:
- z prevádzkových prostriedkov (výdavkov/nákladov),
- zo zisku,
- zo sociálneho fondu.
Vymedzenie benefitu zo strany zamestnávateľa z daňového hľadiska
Za zamestnanecký benefit je možné považovať to, čo je poskytnuté zamestnancovi nad rámec jeho mzdy. Určité výdavky zamestnávateľa na poskytnutie benefitov zamestnancom limituje osobitný predpis a tieto výdavky sú potom pre zamestnávateľa daňovo uznateľné do výšky tohto limitu. Ide napríklad o poskytnutie cestovných náhrad do výšky, ktorú umožňuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).
Avšak zákon o dani z príjmov povoľuje určité benefity zahrnúť do daňových výdavkov aj vtedy, ak presahujú stanovené limity podľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), za podmienky, že boli dojednané v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa a daňovníkovi zdanené ako príjem zo závislej činnosti. Ide o výdavky podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov, napríklad finančný príspevok na stravovanie nad limit.
Z tohto dôvodu je podstatné, aby zamestnávateľ mal k dispozícii aj napr. pri daňovej kontrole vypracovaný interný predpis, či aby bol benefit vyslovene uvedený v pracovnej/kolektívnej zmluve.
Zamestnanecké benefity – daň z príjmov na strane zamestnanca
Príjmy, ktoré poskytne zamestnávateľ zamestnancovi a ktoré patria do príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 - 4 zákona o dani z príjmov sú bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelnosť a poskytnutie v peňažnej alebo nepeňažnej forme zdaniteľným príjmom zamestnanca, okrem týchto prípadov:
- príjmov vymedzených v § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmov, ktoré nie sú predmetom dane,
- príjmov vymedzených v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmov oslobodených od dane.
Pre zamestnanca môže mať benefit charakter peňažného alebo peňažného príjmu. Z dôvodu, že sú poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ide o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov. Uvedené platí aj v prípade, ak je benefit poskytnutý napr. manželke zamestnanca, ale tento benefit súvisí s výkonom závislej činnosti jej manžela (ak by tam nepracoval, benefit by manželka nemala), ide tak o zdaniteľný príjem jej manžela.
Medzi benefity, ktoré nie sú predmetom dane z zamestnanca patria napr.:
- ochranné pracovné prostriedky, pracovné oblečenie,
- osobné hygienické prostriedky,
- náhrada za používanie vlastného náradia,
- cestovná náhrada (do limitu),
- poskytované rekondičné, rehabilitačné pobyty,
- preventívne prehliadky (do limitu),
- suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil.
Do skupiny oslobodených benefitov od dane u zamestnancov patria napr.:
- vzdelávanie zamestnanca (splnenie stanovených podmienok),
- hodnota stravy poskytnutej na pracovisku, finančný príspevok na stravovanie (do limitu),
- suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa, suma príspevku na rekreáciu (do limitu),
- nealkoholické nápoje,
- použitie zariadenia (rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom, ale nie služby poskytnuté v zariadení),
- produkty vlastnej výroby (do 200 eur ročne),
- sociálna výpomoc(do 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa),
- doprava na miesto výkonu práce a späť (za určitých podmienok, v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne),
- ubytovanie (do výšky 100 eur alebo 350 eur mesačne),
- nepeňažné plnenie do výšky 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov úhrnne – nové od roku 2022.
Benefity poskytnuté zamestnancom, ktoré nepatria medzi príjmy oslobodené od dane a príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, sa zamestnancom zdaňujú ako súčasť mzdy zamestnanca. Zamestnávateľ „pripočíta“ sumu poskytnutého benefitu k dohodnutej mzde zamestnanca a z tejto celkovej sumy vypočíta odvody a daň z prímov, ktorú vysporiada ako preddavok. Zamestnanec tak v konečnom dôsledku dostane za konkrétny mesiac nižšiu mzdu akoby dostal bez poskytnutého benefitu, pretože bude znížená aj o odvody a daň súvisiacu s benefitom.
Zamestnanecké benefity – odvody na strane zamestnanca
Hodnota poskytnutého benefitu, ktorý nie je oslobodený a ani vylúčený z predmetu dane, vchádza do vymeriavacieho základu pre výpočet zdravotných i sociálnych odvodov (výnimka sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca a tieto sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného na sociálne poistenie).
Príklad na poskytnutie poradenských služieb zamestnancovi ako nepeňažný benefit
Spoločnosť pre svojich zamestnancov zabezpečila od obdobia pandémie telefonickú poradenskú linku. Poradenstvo je pre všetkých zamestnancov v dohodnutom čase a zamestnávateľ nemá informáciu o tom, ktorý zamestnanec poradenské služby využije. Poradenstvo nesúvisí s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa.
Keďže zamestnávateľ poskytne zamestnancovi poradenstvo, ktoré nesúvisí s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa, ale ide o poradenstvo súvisiace s osobnou potrebou zamestnancov, ide o poskytnutie zdaniteľného nepeňažného benefitu (plnenia). Zamestnávateľ má povinnosť takýto nepeňažný príjem oceniť trhovou cenou a zamestnancom zdaniť ako súčasť mzdy (ako ich zdaniteľný príjem), ak sa neuplatní oslobodenie do výšky 500 eur úhrnne za nepeňažný príjem zamestnanca, napr. z dôvodu, že oslobodenie do výšky 500 eur už bolo vyčerpané na iný nepeňažný príjem, či u iného zamestnávateľa. Zamestnávateľ, aj keď nemá informáciu o počte hodín využitia poradenských služieb u každého zamestnanca, zdaní predmetný benefit každému zamestnancovi, s ktorým má poskytnutý benefit písomne dohodnutý, napr. v pracovnej zmluve.
Zamestnanecké benefity – daň z príjmov na strane zamestnávateľa
Ako bolo naznačené už vyššie, pokiaľ je poskytnutý benefit nad rámec stanovených limitov (napríklad, vyššia suma poskytnutej cestovnej náhrady ako povoľuje zákon o cestovných náhradách, vyšší finančný príspevok na stravovanie), môže si zamestnávateľ tento výdavok uznať ako daňový náklad len v tom prípade, že tento príjem zdaniteľným príjmom zamestnanca. Poskytnutie benefitu musí byť zároveň upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce.
Ak však výšku výdavku limituje zákon o dani z príjmov (okrem výdavku vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov) preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov.
Zákon v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov vyslovene uvádza, ktoré výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov sú daňovými výdavkami zamestnávateľa, a teda napr. výdavky na.:
- bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
- starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,
- vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, vlastné vzdelávacie zariadenia,
- príspevky na stravovanie zamestnancov, príspevky na rekreáciu zamestnancov a príspevky na športovú činnosť dieťaťa poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
Daňový výdavkom sú aj cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách.
Ak zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom benefity zo sociálneho fondu (napr. lekárske preventívne prehliadky nad zákonom stanovený limit), je potrebné dodržať určité zásady, ktorými sú napríklad:
- tvorba sociálneho fondu podľa stanovených pravidiel a v zákonom stanovenej výške,
- príspevok zo sociálneho fondu môže byť poskytnutý len v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom fonde (v súlade s § 7 zákona o sociálnom fonde),
- poskytovanie benefitov zo sociálneho fondu by malo byť upravené v internom predpise zamestnávateľa.
Tvorba sociálneho fondu predstavuje pre zamestnávateľa daňový výdavok, ak sú dodržané podmienky jeho tvorby podľa zákona o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.
Zamestnanecké benefity – odvody na strane zamestnávateľa
V prípade poskytnutia zamestnaneckých benefitov platí, že ak ide o zdaniteľný príjem zamestnanca, zamestnávateľ je povinný z tohto príjmu odvádzať aj odvody (sociálne a zdravotné) za zamestnávateľa. Ak však ide o príjem, ktorý je oslobodený od dane, resp. nie je predmetom dane z príjmu zamestnanca, zamestnávateľ „ušetrí“ aj na zdravotných a sociálnych odvodoch.
Pozor však napríklad pri oslobodení nepeňažného príjmu zamestnanca do výšky 500 eur úhrnne, ktoré je nové od roku 2022. Pri ňom platí, že oslobodiť možno zamestnancovi príjem len za podmienky, že ide o nedaňový výdavok na strane zamestnávateľa.
Príklad na daňový výdavok zamestnávateľa v prípade poskytnutia poradenských služieb zamestnancovi
Vychádzajúc z príkladu vyššie, kedy je zamestnanecký benefit – poskytnutie poradenskej linky zamestnancom, zdaniteľným príjmom zamestnanca, je potrebné následne posúdiť, či je možné výdavok v podobe platieb prevádzkovateľovi poradenskej linky, zahrnúť do daňových výdavkov zamestnávateľa.
V prípade, ak poskytnutie takéhoto benefitu bude so zamestnancami dohodnuté, napr. v pracovnej zmluve, či internom predpise, pôjde o daňový výdavok zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
Ak by však zamestnávateľ nesplnil podmienku a poskytnutie takéhoto poradenstva, ktoré je nad rámec povinnosti zamestnávateľa, by nebolo dohodnuté napr. v pracovnej zmluve, či internom predpise, výdavok nebude daňovo uznateľný (podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov), pretože výdavok nesúvisí s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa.
