Zamestnávanie cudzincov – postup a povinnosti

Odborník o rozdieloch v postupe zamestnania cudzinca v prípadne národných víz a v prípade vybavenia prechodného pobytu, a tiež o povinnostiach po ich udelení.

Mnohé firmy zápasia s nedostatkom pracovnej sily. Skoršie odchody do predčasného dôchodku či odchod mladých ľudí do zahraničia pracovnému trhu neprospievajú. Vzhľadom na demografické ukazovatele už viacerí odborníci hovoria o nevyhnutnosti zamestnania cudzincov, najmä z tretích krajín a tiež o tom, že táto potreba bude v budúcnosti už len rásť. Tejto problematike sa venovala aj konferencia Zamestnávanie cudzincov, ktorú organizovala spoločnosť Immico.. Jedným z hostí bol expert na migráciu, Branislav Červenka, ktorý priblížil, ako v prípade zamestnávania cudzincov postupovať v rôznych prípadoch aj praktické tipy, ktoré sa môžu zísť zamestnávateľom aj zamestnancom z iných krajín.

Legislatíva v prípade zamestnávania cudzincov

Ak sa firma rozhodne prijať do pracovného pomeru štátneho príslušníka tretej krajiny, treba sa riadiť viacerými právnymi predpismi. Ide o:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice – známy aj ako Kódex schengenských hraníc;
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva – známy aj ako Vízový kódex;
• Nariadenie EÚ č. 1806/2018, v ktorom sa uvádza zoznam krajín mimo Úniu, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri vstupe do EÚ a krajín, ktorých príslušníci sú od týchto povinností oslobodení;
• Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a
• Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Ako vyplýva z Nariadenia EÚ č. 1806/2018, zamestnávateľ môže zamestnať buď vízového, alebo bezvízového cudzinca, pričom:

1. Vízový štátny príslušník tretej krajiny (príloha č. 1) potrebuje pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov EÚ schengenské víza. Tu spadajú obyvatelia krajín ako:

• Arménsko,
• Azerbajdžan,
• Bangladéš,
• Bielorusko,
• Čína,
• Alžírsko,
• India,
• Nigéria,
• Pakistan,
• Rusko,
• Turecko,
• Vietnam a ďalšie.

2. Bezvízový štátny príslušník tretej krajiny (príloha č. 2) nepotrebuje schengenské víza pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov – avšak, len v prípade, že pôjde o pobyt nepresahujúci 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia. Tu patria krajiny ako napríklad:

• Albánsko (oslobodenie od vízovej povinnosti sa vzťahuje iba na držiteľov biometrických pasov),
• Argentína,
• Austrália,
• Bosna a Hercegovina (opäť len v prípade držiteľov biometrických pasov),
• Brazília,
• Kanada,
• Izrael,
• Japonsko,
• Južná Kórea,
• Čierna Hora (len držitelia biometrických pasov),
• Mexiko,
• Srbsko (s výnimkou držiteľov srbských pasov vydaných srbským koordinačným riaditeľstvom, srbský názov: Koordinaciona uprava, a vzťahuje sa len na držiteľov biometrických pasov) či
• Ukrajina (vzťahuje sa len na držiteľov biometrických pasov vydaných Ukrajinou v súlade s normami Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO).

B. Červenka zdôrazňuje, že schengenské víza možno vybaviť len mimo Slovenskej republiky, na zastupiteľskom úrade SR v danom štáte alebo na zastupiteľskom úrade iného členského štátu, ktorý zastupuje SR pri udeľovaní schengenských víz. Čo sa týka bezvízového cudzinca, ten môže prísť na územie Slovenska pracovať, ak spĺňa podmienky podľa schengenského kódexu a ak má vydané povolenie na zamestnanie z úradu práce – vybaviť ho môže dopredu zamestnávateľ.

Hoci existujú isté pravidlá a okolnosti, kedy nie je potrebné povolenie na pobyt, resp. vybaviť si prechodný pobyt za účelom zamestnania (napr. držitelia diplomatických pasov, služobných/úradných pasov alebo špeciálnych pasov do 90 dní od vstupu na SR), zväčša sa toto povolenie požaduje. Urýchliť zamestnávanie občanov tretích krajín majú národné víza v záujme SR, ktoré sa vydávajú nielen vysokokvalifikovaným cudzincom, ale aj ďalším profesiám v oblasti priemyslu a dopravy v prípade vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín (Arménsko, Azerbajdžan, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Filipíny, Gruzínsko, India, Indonézia, Kazachstan, Kirgizsko, Moldavsko, Nepál, Severné Macedónsko, Srbsko, Tadžikistan, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan). Národné víza však platia len 1 rok a nie je možné ich predĺžiť (výnimkou sú víza pre relokovaných zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, ktoré je možné udeliť opakovane). Branislav Červenka, navyše upozorňuje, že je stanovená ročná kvóta pre udelenie víz, pričom v prípade profesií v priemysle to bolo v tomto roku 10 000 víz a kapacita sa minula už v apríli. Ďalšie víza tak vydané nemôžu byť. Je však možné, že sa táto kvóta navýši o ďalších 15 000, tento návrh ešte ale nie je schválený.

Odborník taktiež odporúča, že ak sa zamestnanec osvedčil a firma má o neho dlhodobý záujem, mala by riešiť hneď povolenie na pobyt za účelom zamestnania, teda ešte počas platnosti víz. Napríklad aj v prípade Ukrajincov, ktorí získali na Slovensku status dočasného útočiska, môže byť efektívnejšie, ak požiadajú o prechodný pobyt. „Pokiaľ ide o vysokokvalifikovaných občanov, určite odporúčam vybaviť si modrú kartu,“ uvádza Červenka.

Aby prechodný pobyt za účelom zamestnania cudzinec získal, musí v prvom rade zamestnávateľ nahlásiť voľné pracovné miesto na úrade práce, a to najneskôr 20 pracovných dní pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Zároveň je potrebné, aby si cudzinec alebo zamestnávateľ (ak má k dispozícii všetky požadované údaje) v dostatočnom časovom predstihu rezervoval termín na cudzineckej polícii/zastupiteľskom úrade a spolu so žiadosťou podá niekoľko dokumentov (výpis registra trestov a potvrdenie o zabezpečení ubytovania).

Poznámka: Odborník odporúča, aby termín rezervoval vždy zamestnávateľ, kvôli istote správneho zarezervovania termínu.

Ako dlho sa rozhoduje o udelení víz a prechodného pobytu?

Lehoty na rozhodnutie o udelení prechodného pobytu na účel zamestnania B. Červenka uvádza nasledovné:

Treba dodať, že lehota začína plynúť, až v momente, keď sa žiadosť doručí orgánu, ktorý rozhoduje. Teda, aj keď je doručená Úradu hraničnej a cudzineckej polície, lehota začne plynúť až vtedy, keď je žiadosť posunutá na oddelenie cudzineckej polície PZ.

Lehoty na rozhodnutie o udelení národného víza je 30 dní od podania žiadosti na zastupiteľskom úrade SR alebo na oddelení cudzineckej polície PZ.

Avšak, cudzinec nemusí čakať, kým mu bude prechodný pobyt pridelený. Ako uvádza odborník, novelou zákona o pobyte cudzincov sa od 15.7.2024 zaviedla novinka, že pri podávaní žiadosti o prechodný pobyt za účelom zamestnania je potrebné už mať vydané súhlasné stanovisko príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. To znamená, že zamestnávateľ už nebude v neistote, či súhlasné stanovisko dostane a či úsilie zohnať zamestnanca nebolo márne. Druhou novinkou tiež je, že podaním kompletnej žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účelom zamestnania môže cudzinec ihneď pracovať na tom mieste a u toho zamestnávateľa, ku ktorému mu bol udelený súhlas úradu práce. Netreba tak čakať 60 dní na rozhodnutie o udelení pobytu, občan tretej krajiny môže počas tohto obdobia pracovať.

Zamestnávanie cudzincov z tretích krajín – postup v konkrétnych situáciách

Branislav Červenka priblížil proces zamestnania cudzinca v rôznych prípadoch na konkrétnych ilustračných príkladoch.

Príklad zamestnania cudzinca z bezvízovej krajiny

Firma chce zamestnať občana Srbska. Zamestnávateľ musí oznámiť úradu práce voľné pracovné miesto a požiada o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením. Keď ho úrad vydá a zašle zamestnávateľovi aj oddeleniu cudzineckej polícii, zamestnávateľ rezervuje termín na podanie žiadosti o pobyt. Až potom prichádza cudzinec na Slovensko a následne si podá žiadosť o pobyt na cudzineckej polícii. Ak žiadosť podá kompletnú, môže u zamestnávateľa okamžite pracovať. Udelenie prechodného pobytu je písomne zaslané na adresu pobytu cudzinca alebo na inú uvedenú adresu (odborník odporúča dať si doručiť do firmy, aby zamestnávateľ vedel, že pobyt bol/nebol cudzincovi udelený, cudzinec totiž nemusí vedieť, čo za papier mu prišiel, keďže je pre neho v cudzom jazyku, hodí ho do koša alebo zabudne o tom zamestnávateľovi povedať). Doklad o prechodnom pobyte je doručený cudzincovi na adresu prechodného pobytu.

Príklad zamestnania cudzinca z vízovej krajiny

Firma chce zamestnať občana Indie s udeleným schengenským vízom. Na to si však zamestnanie nemôže nájsť, potrebuje národné víza a povolenie na pobyt. V takom prípade je postup nasledovný:

• zamestnávateľ oznámi úradu práce voľné pracovné miesto a požiada o vydanie súhlasného stanoviska s jeho obsadením,
• úrad práce súhlas vydá a zašle ho zamestnávateľovi, cudzineckej polícii a zastupiteľskému úradu SR,
• zamestnávateľ online rezervuje termín na podanie žiadosti o národné vízum na zastupiteľskom úrade v Indii,
• následne cudzinec podá žiadosť o národné vízum,
• zastupiteľský úrad vydá národné víza cudzincovi na 90 dní a 2 vstupy,
• potom zamestnávateľ online rezervuje termín na podanie žiadosti o pobyt,
• cudzinec príde na Slovensko,
• cudzinec podá žiadosť o pobyt na cudzineckej polícii, ak je podaná kompletne, môže okamžite začať pracovať,
• cudzinecká polícia pošle písomné oznámenie o udelení prechodného pobytu,
• doručenie dokladu o pobyte na adresu pobytu.

Zamestnanie cudzinca, ktorý žiada o pobyt a národné víza na zastupiteľskom úrade vo svojej krajine

Firma chce zamestnať cudzinca z tretej krajiny. Zamestnávateľ je však opatrný a chce, aby mal budúci zamestnanec schválené národné víza aj prechodný pobyt ešte vo svojej krajine. O oba doklady tak požiada na tamojšom zastupiteľskom úrade SR. V takom prípade je postup nasledovný:

• zamestnávateľ oznámi úradu práce voľné pracovné miesto a požiada o vydanie súhlasného stanoviska s jeho obsadením,
• úrad práce súhlas vydá a zašle ho zamestnávateľovi, cudzineckej polícii a zastupiteľskému úradu SR,
• zamestnávateľ online rezervuje termín na podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účelom zamestnania na zastupiteľskom úrade v Indii,
• následne cudzinec podá žiadosť o prechodný pobyt,
• cudzinecká polícia pošle písomné oznámenie o udelení prechodného pobytu cudzincovi, zamestnávateľovi a zastupiteľskému úradu,
• zamestnávateľ online rezervuje termín na podanie žiadosti o národné vízum na zastupiteľskom úrade SR,
• cudzinec podá žiadosť o národné víza na zastupiteľskom úrade SR,
• zastupiteľský úrad vydá národné víza na 90 dní a na 2 vstupy,
• cudzinec príde na Slovensko,
• zamestnávateľ online rezervuje termín na podanie žiadosti o doklad o pobyte,
• cudzinec podá žiadosť o doklad o pobyte na oddelenie cudzineckej polície,
• cudzinecká polícia mu doručí doklad o pobyte na adresu pobytu.

Zamestnanie bezvízového cudzinca, ktorému možno udeliť národné víza v záujme SR

Firma chce zamestnať cudzinca z Gruzínska ako kamionistu, a to na základe národného víza. Ako prvé príde cudzinec na Slovensko. Zamestnávateľ požiada o stanovisko Ministerstvo dopravy SR, Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Následne online rezervuje termín na podanie žiadosti o národné víza na cudzineckej polícii. Cudzinec podá žiadosť a následne sú mu udelené národné víza na 90 dní až rok (podľa dĺžky trvania pracovnej zmluvy).

Zamestnanie vízového cudzinca, ktorému možno udeliť národné víza v záujme SR

Firma chce zamestnať cudzinca z Alžírska ako kamionistu, a to na základe národného víza. Zamestnávateľ online rezervuje termín na podanie žiadosti o národné víza na zastupiteľskom úrade SR a požiada o stanovisko Ministerstvo dopravy SR, Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Následne cudzinec podá žiadosť o národné víza, tie sú mu udelené na 90 dní až rok (podľa dĺžky trvania pracovnej zmluvy). Až potom prichádza na Slovensko.

Poznámka: Aj keď sa zdá, že proces zamestnania cez národné víza je rýchlejší a jednoduchší, na pamäti treba mať, že je pravdepodobné, že cudzinec si bude musieť neskôr vybaviť prechodný pobyt na účel zamestnania, nakoľko víza majú krátku platnosť. Vtedy sa proces o niečo prdĺži.

Povinnosti zamestnávateľa po zamestnaní cudzinca

Branislav Červenka odporúča zamestnávateľom, aby sa uistili, že zamestnancovi boli udelené víza a skontrolovali mu vízovú nálepku v pase cudzinca, či obsahuje údaje firmy a pracovnú pozíciu - kód SK ISCO, na ktorú boli víza žiadané.

Následne je zamestnávateľ povinný uchovávať kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt počas trvania zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny a oznámiť príslušnému úradu práce začiatok a skončenie zamestnania do 7 pracovných dní, pričom priloží kópiu udeleného víza a pracovnej zmluvy.

Môže sa stať, že udelenie pobytu bude zamietnuté. Informácia o tom sa zasiela aj zamestnávateľovi, aby bol o tejto skutočnosti informovaný. No ako uvádza B. Červenka, nemusí ísť o konečné rozhodnutie. Voči rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie prechodného pobytu sa môže cudzinec odvolať. Cudzinec môže vo firme naďalej pracovať, až kým nepríde konečné rozhodnutie o udelení pobytu (odvolací orgán rozhoduje v lehote 60 dní odo dňa doručenia odvolania).

Medzi povinnosti zamestnávateľa patrí aj oznámenie o nenastúpení štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania (do 7 pracovných dní), ak ide o cudzinca s udelenými národnými vízami alebo o príslušníka tretej krajiny podľa § 23 zákona o pobyte cudzincov. Treba tak urobiť prostredníctvom formulára ústredia práce „Oznámenie zamestnávateľa/užívateľského zamestnávateľa/hostiteľského subjektu“. Rovnako je zamestnávateľ povinný do 3 pracovných dní oznámiť tieto skutočnosti aj príslušnému oddeleniu cudzineckej polície, ktoré udelilo národné vízum alebo prechodný pobyt.

Povinnosti cudzinca po udelení prechodného pobytu/víz na Slovensku

Pri udelenom prechodnom pobyte platí, že cudzinec sa musí zdržiavať viac ako polovicu udeleného času na území SR. Po udelení prechodného pobytu alebo národného víza sa totiž cudzinec môže voľne pohybovať po schengenskom priestore počas 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia.

Pri overovaní pobytu sa táto skutočnosť kontroluje v pase podľa pečiatok. Ak je zistené porušenie, je to dôvod na zrušenie pobytu (napríklad, ak je udelený pobyt na dva roky a zistí sa, že viac ako rok cudzinec na Slovensku nebol).