Ako založiť občianske združenie a kedy dochádza k jeho zrušeniu? Odkiaľ čerpá financie na vykonávanie svojej činnosti a či môže podnikať, sa dozviete v nasledujúcom článku.
Čo je občianske združenie?
Podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov môžu občania zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie a združovať sa v nich. Avšak nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti. Zo združenia môže každý slobodne vystúpiť.
Občianske združenie je právnickou osobou s tým, že jeho členom môže byť nielen občan ako fyzická osoba (nemusí to byť iba občan SR), ale aj právnická osoba. Štátne orgány môžu do jeho postavenia a činnosti zasahovať len v medziach zákona. To znamená, že tieto združenia môžu konať vo vlastnom mene a na vlastný účet, napríklad uzatvárať zmluvy (pracovné, kúpne), nakladať so svojím majetkom, prijímať dary či realizovať i ďalšie právne úkony. Súčasne nesú zodpovednosť za svoje konanie, t. j. môžu byť v prípade porušenia povinností sankciované (napr. pokutou) alebo byť žalované v súdnom spore.
Ide o najbežnejšiu a pomerne rozšírenú formu mimovládnej (neziskovej) organizácie, ktorá má jednoduchú štruktúru. Primárne nie je zakladané za účelom dosahovania zisku, jeho činnosť sa sústreďuje najmä na uplatňovanie záujmov členov združenia (napr. v oblasti športu, umenia, ochrany životného prostredia), prípadne aj na verejnoprospešné aktivity (napr. rozvoj regiónu). Avšak môže vykonávať aj podnikateľskú činnosť.
Práva a povinnosti člena občianskeho združenia upravujú stanovy združenia, ktoré musia zo zákona obsahovať tieto náležitosti:
- názov združenia,
- sídlo združenia,
- cieľ jeho činnosti (môže byť rôzny, zákon ho nevymedzuje - napr. ochrana životného prostredia),
- orgány združenia (zákon ich nevymedzuje - napr. predseda, valné zhromaždenie), spôsob ich ustanovovania, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia,
- ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene (tzv. pobočky občianskeho združenia),
- zásady hospodárenia.
Ako vznikne občianske združenie?
Občianske združenie vzniká na základe registrácie do registra mimovládnych neziskových organizácií. Návrh na registráciu sa podáva Ministerstvu vnútra SR a jeho vzor je dostupný na webovej stránke ministerstva. Môžu ho podať najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov (ide o tzv. prípravný výbor). Títo členovia prípravného výboru v návrhu musia uviesť:
- svoje mená a priezviská, rodné čísla a bydliská,
- kto z členov starších ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene,
- údaje o štatutárnom orgáne združenia alebo členoch štatutárneho orgánu združenia v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia a rodné číslo.
Návrh
musia podpísať a pripojiť k nemu
pripojiť stanovy vo dvoch vyhotoveniach a zaplatiť správny poplatok vo výške 66,- eur (v
prípade elektronického podania návrhu sa platí polovičný poplatok 33,- eur).
Informácie o občianskom združení sa dajú vyhľadať v registri mimovládnych neziskových organizácií.
Ak zo strany
ministerstva nebol zistený dôvod na odmietnutie registrácie občianskeho
združenia, vykoná do 15 dní od podania
návrhu registráciu a v tejto lehote zašle splnomocnencovi prípravného výboru
jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí
deň registrácie, ktorým je deň odoslania. O registrácii sa nevydáva rozhodnutie, no splnomocnenec prípravného
výboru dostane jeden výtlačok stanov s vyznačeným dňom registrácie.
Občianske združenie musí mať identifikačné číslo (IČO), ktoré mu po registrácii pridelí
Ministerstvo vnútra SR.
Ministerstvo má teda povinnosť zaregistrovať každé občianske združenie, ktoré spĺňa zákonom ustanovené podmienky. Čiže nemôže svojvoľne rozhodovať o tom, či združenie zaregistruje alebo nie.
Aké sú finančné zdroje občianskeho združenia?
Občianske združenie nie je primárne zakladané za účelom dosahovania zisku, jeho činnosť sa sústreďuje najmä na uplatňovanie záujmov členov združenia. Avšak na realizáciu svojich aktivít musí mať občianske združenie nejaký zdroj príjmov. Ten môže byť rôzny.
Časté sú napríklad tzv. 2 % z daní (podiely zo zaplatenej dane), ktoré na účet združenia poukazujú rôzne fyzické alebo právnické osoby, ďalej tiež sponzoring (finančná podpora od sponzora) alebo dary (peňažné alebo nepeňažné). Niektoré občianske združenia využívajú aj inštitút, ktorý sa uplatňuje od roku 2018 - charitatívna reklama.
Združenie môže financovať svoju činnosť aj cez získané príspevky od štátu, samosprávneho kraja či obce ako aj cez nenávratné príspevky plynúce z EÚ (tzv. dotácie). Okrem toho môže prijímať príspevky aj od svojich členov (tzv. členské príspevky). Ak sú takéto príspevky uvedené ako zdroj príjmu v stanovách združenia, nepodliehajú dani z príjmov.
Môže občianske združenie podnikať?
Vyššie uvedené možnosti finančných príjmov občianskeho združenia niekedy nepostačujú na jeho hlavnú činnosť, preto sa mnohokrát prikláňajú aj k vykonávaniu podnikateľskej činnosti.
V akom rozsahu ju môže vykonávať a kedy z nej neplatí daň z príjmov, približujeme v článku Hlavná a podnikateľská činnosť občianskeho združenia.
Podnikaním je pritom sústavná činnosť vykonávaná samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Vykonávať sa môže len na základe príslušného oprávnenia (napr. osvedčenia o živnostenskom podnikaní).
Zákon o združovaní občanov neobsahuje úpravu týkajúcu sa realizovania podnikateľskej činnosti občianskych združení. Výslovne teda nezakazuje občianskym združeniam podnikať.
Občianske združenie tak môže za určitých okolností podnikať
(ak má vo svojich stanovách upravenú podnikateľskú činnosť – v časti
o zásadách hospodárenia), aj keď nie je primárne založené za účelom
dosahovania zisku. V takom prípade je nutné
získanie podnikateľského oprávnenia, t. j. ohlásenie predmetu podnikania na
príslušný živnostenský úrad.
Podnikaním občianskeho združenia sa potom rozumie jeho samostatné počínanie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť so zámerom dosiahnutia zisku. Avšak zisk z podnikania musí byť využitý podľa stanov združenia na podporu jeho činnosti (chod a rozvoj) a nie na obohatenie jeho členov (teda zisk nesmie byť prerozdelený jednotlivým členom).
Podnikanie by tak malo mať len podporný charakter pre rozvíjanie primárnej činnosti združenia. Inak povedané, občianske združenie môže popri svojej primárnej činnosti aj podnikať v rámci zárobkovej činnosti orientovanej na zisk.
Občianske združenie môže podnikať iba popri svojej hlavnej činnosti, na jej podporu.
Ak bude občianske združenie vykonávať podnikateľskú činnosť, musí sa po získaní živnostenského osvedčenia registrovať na príslušnom daňovom úrade, ktorý mu pridelí daňové identifikačné číslo (DIČ). V prípade, že vykonáva iba svoju hlavnú činnosť (nie podnikanie), nemá túto povinnosť.
Príklad na podnikanie občianskeho združenia:
Viacerí aktivisti založili občianske združenie s názvom Ochráňme Tatry, ktorého cieľom podľa stanov je ochrana tatranskej
prírody. Za účelom financovania tejto hlavnej činnosti začalo občianske
združenie vykonávať podnikateľskú činnosť (ohlásením živnosti), a to
organizovať rôzne semináre a predávať výrobky. Zisk z podnikania môže
združenie použiť len na naplnenie svojej hlavnej činnosti.
Upozornenie: Ak sa občianske združenie rozhodne založiť si živnosť, treba pri jej ohlasovaní dávať pozor na to, čo je jeho hlavnou činnosťou a čo má byť predmetom jeho podnikania, a to najmä z dôvodu rozlišovania jednotlivých príjmov plynúcich z týchto činností. Napríklad, ak by OZ malo v stanovách určenú ako hlavnú činnosť vzdelávanie (semináre) a súčasne by si pri založení živnosti dalo do predmetu podnikania tiež takúto činnosť (vzdelávanie), nedalo by sa presne rozlíšiť, či ide o príjmy z hlavnej činnosti alebo príjmy z podnikania.
Aké sú výhody založenia občianskeho združenia?
Medzi hlavné výhody založenia občianskeho združenia možno zaradiť tieto:
- jednoduchý proces založenia/vzniku združenia – nie je administratívne ani finančne náročné (napr. nie je potrebné preukazovať vlastnícky vzťah k sídlu združenia),
- združenie môže prijímať príspevky od svojich členov (tzv. členské príspevky),
- združenie môže po splnení zákonných podmienok prijímať tzv. 2 % z daní (podiely zo zaplatenej dane, ktoré môžu jednotlivci i firmy poukázať v prospech združenia),
- združenie môže za určitých podmienok vykonávať podnikateľskú činnosť (ako podpornú, nie hlavnú činnosť),
- ak združenie nebude
vykonávať podnikateľské činnosti, nemusí sa registrovať na daňovom úrade.
Kedy sa občianske združenie zruší a ako zanikne?
Podobne ako pri obchodných spoločnostiach (napr. s.r.o.) aj pri občianskych združeniach rozlišujeme ich zrušenie a zánik.
Občianske združenie sa zrušuje týmito spôsobmi:
- dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením,
- právoplatným rozhodnutím ministerstva o rozpustení združenia (napr. ak združenie porušuje zásadu, že nikto nesmie byť nútený k združovaniu),
- právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní,
- vyhlásením konkurzu alebo zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
Zaniká až dňom výmazu z registra mimovládnych neziskových organizácií. Ohľadne zrušenia a zániku občianskeho združenia platia primerane ustanovenia Obchodného zákonníka o zrušení a zániku obchodných spoločností.
