Ako postupovať v prípade oneskorenej registrácie pre DPH? Ako sa vypĺňa mimoriadne daňové priznanie k DPH za obdobie, v ktorom mala byť osoba platiteľom DPH?
Povinnosť registrovať sa za platiteľa DPH má každá zdaniteľná osoba usadená v SR, ktorá dosiahne obrat 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov. Niekedy dochádza k situáciám, kedy zdaniteľné osoby (fyzické aj právnické) nesplnia svoju registračnú povinnosť, pretože si napr. neuvedomia, že prekročili obrat na povinnú registráciu pre DPH. Viac informácií k obratu pre povinnú registráciu pre DPH nájdete v článku Obrat na DPH: ako sa počíta?
V niektorých prípadoch si napríklad fyzické osoby neuvedomia, že konajú v postavení zdaniteľnej osoby, napr. pri výstavbe viacerých nehnuteľností na predaj, ktorá spĺňa znaky podnikateľskej činnosti, alebo pri prenájme nehnuteľnosti. V takýchto prípadoch existuje postup, ako nesplnenie registrácie pre DPH napraviť.
Ako sa registrovať za platiteľa DPH oneskorene ?
V prípade, ak zdaniteľnej osobe vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu pre DPH podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), t. j. na základe dosiahnutého obratu, ale túto žiadosť nepodala, a toto oneskorenie je viac ako 30 dní, zdaniteľná osoba je povinná postupovať podľa zákona o DPH. Oneskorenú registráciu upravujú § 69 ods. 13, § 55 ods. 3 a § 78 ods. 9 zákona o DPH.
Žiadosť o registráciu za platiteľa DPH sa podáva elektronicky prostredníctvom tlačiva Finančnej správy Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a daň z poistenia.
Aké sankcie hrozia za oneskorené podanie žiadosti o registráciu pre DPH?
Daňový úrad za omeškanie uloží zdaniteľnej osobe pokutu podľa zákona č. 563/2009 Z. z o správe daní (daňový poriadok). Za nesplnenie registračnej povinnosti hrozí pokuta vo výške od 60 eur do 20 000 eur, pričom daňový úrad prihliada na okolnosti prípad od prípadu a v praxi sa stretávame skôr s pokutami na dolnej hranici rozpätia, ale, samozrejme, ani vyššia pokuta nie je vylúčená.
Čo robiť následne po oneskorenom podaní žiadosti o registráciu pre DPH ?
Po oneskorenej registrácii za platiteľa DPH má zdaniteľná osoba povinnosť podania jedného mimoriadneho daňového priznania k DPH, za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom DPH. Ak však oneskorenie podania žiadosti o registráciu pre DPH je menej ako 30 dní (vrátane), v takom prípade sa mimoriadne daňové priznanie k DPH nepodáva.
Výpočet obdobia, v ktorom mala byť zdaniteľná osoba platiteľom DPH
Obdobie, v ktorom zdaniteľná osoba mala byť platiteľom DPH začína 31. dňom po dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre DPH a končí dňom predchádzajúcim dňu registrácie za platiteľa DPH.
Príklad na obdobie, v ktorom mala byť zdaniteľná osoba platiteľom DPH
Spoločnosť dosiahla obrat pre povinnú registráciu pre DPH v marci 2022. Žiadosť o registráciu pre DPH bola povinná podať do 20. apríla 2022. To, že sa mala spoločnosť registrovať za platiteľa DPH, si uvedomil jej konateľ až v júli 2022. Okamžite 20. júla 2022 podala spoločnosť oneskorenú žiadosť o registráciu pre DPH. Daňový úrad ju registroval za platiteľa DPH od 10. augusta 2022. Ako sa vypočíta obdobie, v ktorom mala byť spoločnosť platiteľom DPH?
Spoločnosť sa oneskorila s podaním žiadosti o registráciu o viac ako 30 dní. Obdobie, za ktoré mala byť spoločnosť platiteľom DPH začína dňom 21. mája 2022 (31. deň po 20. apríli) a končí dňom 9. augusta 2022. Za toto obdobie má spoločnosť povinnosť podať mimoriadne daňové priznanie k DPH.
Príklad na oneskorene podanú žiadosť o registráciu o menej ako 31 dní
Spoločnosť dosiahla dňa 28. februára 2022 obrat pre povinnú registráciu pre DPH. Žiadosť o registráciu pre DPH však nepodala do 21. marca 2022 (posun lehoty na pondelok), ale podala ju oneskorene až 11. apríla 2022. Daňový úrad ju zaregistroval za platiteľa DPH od 30. apríla 2022. Je spoločnosť povinná podať mimoriadne daňové priznanie k DPH?
Nie, spoločnosť nemá povinnosť podať mimoriadne daňové priznanie k DPH, pretože oneskorenie podania žiadosti o registráciu pre DPH nepresiahlo 30 dní, ale len 21 dní.
Postup pri vypĺňaní mimoriadneho daňového priznania k DPH
Daňové priznanie sa označí ako „riadne“ daňové priznanie.
V časti „Postavenie osoby“ je potrebné vybrať možnosť „Osoba povinná podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 3, 4 a 9 zákona o DPH“.
Ako „Zdaňovacie obdobie“ sa vyznačuje len kalendárny rok v ktorom sa podáva (nie, za ktoré sa podáva) mimoriadne daňové priznanie k DPH (napr. 2022), pričom mesiac ani štvrťrok sa nevyplnia. Pri podaní mimoriadneho daňového priznania tak nie je osoba povinná oznámiť správcovi dane obdobie, za aké podáva mimoriadne daňové priznanie k DPH.
V kolónke „Identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty“ je osoba podávajúca mimoriadne daňové priznanie povinná uviesť IČ DPH, ktoré jej bolo pridelené daňovým úradom na základe žiadosti o registráciu.
Pri označovaní platby DPH je potrebné pri úhrade použiť variabilný symbol (pre rok 2022 v tvare): 1100002022.
Upozornenie:
Po registrácii za platiteľa DPH nezabudnite ani na povinnosť nahlásiť svoj
bankový účet daňovému úradu. Viac informácií nájdete v článku Registrácia
bankových účtov na daňovom úrade – nová povinnosť.
Mimoriadne daňové priznanie k DPH – čo sa doň uvádza?
V mimoriadnom daňovom priznaní k DPH je potrebné odviesť DPH z realizovaných dodávok tovarov a služieb v tuzemsku za obdobie, v ktorom zdaniteľná osoba mala byť platiteľom DPH. Ak si vezmeme prvý príklad vyššie, spoločnosť bude povinná podať mimoriadne daňové priznanie k DPH za obdobie od 21. mája 2022 do 9. augusta 2022.
Aj keď je osoba
povinná podať mimoriadne daňové priznanie k DPH za obdobie, v ktorom
mala byť platiteľom DPH, kontrolný výkaz sa za toto obdobie nepodáva.
Princíp výpočtu DPH je obdobný ako v „štandardnom“, resp. riadnom daňovom priznaní k DPH. V mimoriadnom daňovom priznaní k DPH má zdaniteľná osoba rovnako právo uplatniť si odpočítanie DPH z nakúpených tovarov a služieb (za predpokladu splnenia podmienok § 49 - § 51 zákona o DPH). Dôležité je, aby sa nakúpené tovary a služby, z ktorých sa DPH odpočítava, použili na zdaniteľné obchody, ktoré sa uvádzajú v tomto mimoriadnom daňovom priznaní k DPH.
DPH sa tak vypočítava spätne z protihodnoty, ktorú osoba prijala alebo má prijať za dodaný tovar resp. službu.
Ak zdaniteľná osoba dodala v období, v ktorom mala byť platiteľom DPH, tovar alebo služby v cene bez uplatnenia DPH, základ dane a DPH sa vypočíta ako súčet tento uplatnenej ceny. Napríklad, ak podnikateľ dodal televízor a vystavil zaň faktúru v hodnote 300 eur, do mimoriadneho daňového priznania sa potom spätne uvedie toto dodanie vo výške základu dane 250 eur a 20 % DPH vo výške 50 eur. V mimoriadnom daňovom priznaní sa tieto dodávky uvádzajú na riadku č. 03 a 04.
V prípade, ak by podnikateľ v období, v ktorom mal byť platiteľom DPH, uskutočňoval oslobodené činnosti od DPH, napr. prenájom nehnuteľnosti, takéto oslobodené činnosti uvedie na r. 13 v mimoriadnom daňovom priznaní k DPH.
Ak odpočítavaná DPH prevýši DPH uplatnenú k tovarom a službám
Môže nastať situácia, že odpočítavaná DPH v mimoriadnom daňovom priznaní prevýši DPH, ktorá sa má platiť. V takom prípade sa uvedie v mimoriadnom daňovom priznaní k DPH vlastná daňová povinnosť so znamienkom mínus na riadku č. 32. Pozor, nejde však o nadmerný odpočet. Túto čiastku vráti daňový úrad po vykonaní daňovej kontroly. Zákon o DPH uvádza, že daňový úrad začne daňovú kontrolu do 30 dní od podania mimoriadneho daňového priznania. DPH vráti vo výške zistenej daňovým úradom do 10 dní od skončenia kontroly na oznámený bankový účet v zmysle § 6 zákona o DPH.
Lehota na podanie mimoriadneho daňového priznania k DPH
Lehota na podanie mimoriadneho daňového priznania k DPH je do 60 dní od podania oneskorenej žiadosti o registráciu pre DPH, alebo do 60 dní odo dňa zistenia daňovým úradom, že si osoba nesplnila registračnú povinnosť.
Vyhotovenie opravnej faktúry k faktúre z mimoriadneho daňového priznania
Je pomerne bežné, že podnikateľ po podaní mimoriadneho daňového priznania, má záujem sa dohodnúť so svojimi odberateľmi na zvýšení ceny tovarov a služieb, ktoré uviedol v mimoriadnom daňovom priznaní. Najmä, ak odberatelia majú postavenie platiteľa DPH, inak by to pre nich nedávalo veľký zmysel, ak by dobrovoľne súhlasili so zvýšením už predtým dohodnutej a uhradenej ceny.
Podnikateľ totiž predtým z ceny tovarov a služieb, ktoré dodal, nemusel uhrádzať do štátneho rozpočtu žiadnu DPH. V mimoriadnom dňovom priznaní však túto cenu rozdelí na „základ dane“ a „DPH“, pričom sumu DPH odvedie, čím mu v konečnom dôsledku ostane menej. Vtedy, už v pozícii platiteľa DPH vyhotoví pre odberateľa opravnú faktúru k pôvodnej faktúre na zvýšenie ceny, tzv. ťarchopis. Rozdiel v základe dane a rozdiel v DPH uvedie v „štandardnom“ podanom daňovom priznaní k DPH ako opravu základu dane podľa § 25 ods. 3 zákona o DPH. V takomto prípade platí, že opravný doklad z dôvodu opravy základu dane (napr. pri dohodnutých zvýšeniach/zníženiach ceny) sa uvádza do toho zdaňovacieho obdobia DPH, v ktorom sa vyhotovil tento opravný doklad.
