Prečítajte si 5 rád, ako môžu živnostníci a firmy ušetriť na dani a odvodoch za rok 2016.
1. Odpočítanie daňovej straty a prerušenie daňových odpisov
Daňová strata sa odpočítava rovnomerne počas štyroch zdaňovacích období. Ak základ dane za rok 2016 nebude aspoň vo výške jednej štvrtiny daňovej straty, nárok na uplatnenie nevyužitej časti daňovej straty zaniká.
Jedným zo spôsobov, ako zamedziť „prepadnutiu“ daňovej straty je prerušenie daňových odpisov. Prerušením daňových odpisov sa síce zvýši základ dane, ale uplatnením daňovej straty sa opäť zníži. Neuplatnený daňový odpis za rok 2016 sa uplatní v roku 2017 alebo neskôr.
Príklad: Firma, s.r.o. (platiteľ DPH) vykázala za rok 2014 stratu 32 000 eur. Za rok 2016 jej vychádza základ dane 5 000 eur, v ktorom sú už zahrnuté daňové odpisy auta 4 000 eur, tlačiarne 350 eur a ďalšieho hnuteľného majetku v úhrne 2 500 eur. Za rok 2016 môže uplatniť pomernú časť daňovej straty 8 000 eur.
Ak by v daňovom priznaní uplatnila pomernú časť daňovej straty, jej základ dane bude nula. Musí však zaplatiť daňovú licenciu 960 eur. Zaplatenú daňovú licenciu môže v plnej výške v budúcnosti započítať. Príde však o možnosť znížiť základ dane o 3 000 eur, čo je pri sadzbe dane z príjmov 21 % úspora na dani z príjmov 630 eur.
Ak spoločnosť preruší daňové odpisy auta a za rok 2016 neuplatní daňový odpis vo výške 4 000 eur, bude jej základ dane pred uplatnením daňovej straty 9 000 eur. Uplatnením daňovej straty (8 000 eur) sa základ dane zníži na 1 000 eur. Za rok 2016 zaplatí daňovú licenciu 960 eur, pričom v budúcnosti môže započítať 740 eur (skutočná daňová povinnosť je vo výške 220 eur). Zároveň môže v budúcnosti uplatniť daňový odpis auta vo výške 4 000 eur, čo pri sadzbe dane z príjmov 21 % predstavuje daňovú úsporu 840 eur.
Pozn.: Výška sadzby dane z príjmov pre právnické osoby je v roku 2016 vo výške 22 %, v roku 2017 sa znižuje na 21 %. Viac o zmenách v oblasti dane z príjmov si prečítajte v článku Novela (zmeny) zákona o dani z príjmov od 1.1.2017.
2. Uplatnenie pomernej časti daňového odpisu auta pri predaji
Zostatkovú cenu osobných automobilov (napr. obstarávacia cena mínus uplatnené daňové odpisy) je možné uplatniť v daňových výdavkoch len do výšky príjmov (výnosov) z ich predaja. Pri predaji osobného automobilu nie je možné uplatniť celoročný daňový odpis, nakoľko nebude splnená podmienka účtovania o majetku k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.
Daňové odpisy nezostanú neuplatnené, ale sú súčasťou zostatkovej ceny, t. j. daňovej zostatkovej ceny. Ak je predajná cena nižšia ako daňová zostatková cena, jej časť zostane daňovo neuplatnená – jednoducho povedané, prepadne.
K takejto situácii dochádza napríklad, ak k predaju osobného automobilu došlo ku koncu roka 2016 a do stanovenia výšky predajnej ceny vstúpilo aj opotrebenie spôsobené v tomto roku. Iným prípadom môže byť predaj za nižšiu cenu, ak je vyvolaný potrebou rýchlo zabezpečiť finančné prostriedky (hotovosť).
V tomto prípade je vhodné využiť osobitný postup, kedy sa daňové odpisy osobného automobilu uplatnia za kalendárne mesiace od začiatku roka 2016, v ktorých sa o osobnom automobile účtovalo. Zníži sa tak daňová zostatková cena osobného automobilu a zabráni sa nemožnosti uplatniť celú daňovú zostatkovú cenu v daňových výdavkoch.
Príklad: Firma, s.r.o. predala osobný automobil v októbri 2016 a v tomto mesiaci bol vyradený z účtovníctva. Osobný automobil bol zaradený do používania v januári 2015 v obstarávacej cene 16 000 eur. Za rok 2015 bol uplatnený daňový odpis 4 000 eur. Zostatková cena na začiatku roka 2016 bola vo výške 12 000 eur.
Predajná cena osobného automobilu bola dohodnutá na 9 000 eur. Ak spoločnosť nevyužije v roku 2016 osobitný postup uplatnenia daňových odpisov osobných automobilov na mesačnej báze, daňová zostatková cena osobného automobilu je 12 000 eur. Do daňových výdavkov je možné zahrnúť len sumu 9 000 eur, čím dôjde k nemožnosti uplatniť daňové výdavky vo výške 3 000 eur. V roku 2016 tak spoločnosť príde pri sadzbe 22 % o daňovú úsporu 660 eur.
Ak spoločnosť uplatní daňový odpis za 10 mesiacov vo výške 3 334 eur, daňová zostatková cena osobného automobilu bude vo výške 8 666 eur. Zisk z predaja vo výške 334 eur môže znížiť o časť daňového odpisu a zostávajúcu časť daňového odpisu zahrnie do základu dane, t. j. môže ho uplatniť voči rôznym zdaniteľným príjmom. Za rok 2016 tak zníži daňovú povinnosť pri sadzbe 22 % o 660 eur.
3. Komponentné odpisovanie majetku
Komponenté odpisovanie znamená, že odpisovaný majetok sa rozloží na niekoľko súčastí, ktoré sa odpisujú samostatne. Výrazná úspora sa dá dosiahnuť v prípade, ak sa jednotlivé komponenty zatrieďujú do odpisových skupín s kratšou dobou odpisovania alebo sa preradia do odpisovej skupiny, v ktorej sa hmotný majetok odpisuje zrýchlenou metódou odpisovania. Ideálna je situácia, ak nastanú obidve skutočnosti súčasne.
Akýkoľvek súbor hnuteľných vecí je možné rozložiť na samostatné komponenty, ak vstupná cena každého komponentu bude vyššia ako 1 700 eur. Pri budovách a iných stavbách (5. a 6. odpisová skupina, rovnomerné odpisovanie) je možné vyčleniť komponenty, ktorými sú:
- rozvody počítačových sietí (2. odpisová skupina, zrýchlené odpisovanie),
- klimatizačné zariadenia (4. odpisová skupina, rovnomerné odpisovanie),
- osobné a nákladné výťahy (4. odpisová skupina, rovnomerné odpisovanie),
- eskalátory a pohyblivé schody (4. odpisová skupina, rovnomerné odpisovanie).
Príklad: Súčasťou administratívnej budovy sú aj rozvody počítačových sietí. Obstarávacia cena administratívnej budovy je 200 000 eur. Hodnota rozvodov počítačových sietí je 15 000 eur. Budova bola uvedená do užívania v januári 2016.
Administratívna budova je zaradená do 6. odpisovej skupiny a odpisuje sa 40 rokov rovnomerným spôsobom odpisovania. Rozvody počítačových sietí sú zaradené do 2. odpisovej skupiny, odpisujú sa 6 rokov a je možné uplatniť zrýchlenú metódu odpisovania.
Ak by nedošlo samostatnému odpisovaniu rozvodov počítačových sietí, daňový odpis za rok 2016 by bol vo výške 5 000 eur (200 000 €/40 rokov). Ak dôjde ku komponentému odpisovaniu rozvodov počítačových sietí, tak daňový odpis za rok 2016 bude vo výške 7 125 eur (185 000 €/40 rokov + 15 000 €/6 rokov).
4. Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania u živnostníka – (ne)platenie preddavkov na daň a sociálnych odvodov
Ak podľa predbežných výpočtov bude živnostník povinný platiť preddavky na daň z príjmov, je vhodné aby si predĺžil lehotu na podanie daňového priznania o maximálnu možnú dobu. Skráti sa mu tak preddavkové obdobie v roku 2017 a 2018, v ktorom je povinný platiť preddavky na daň z príjmov podľa daňového priznania za rok 2016.
Príklad: Posledná známa daňová povinnosť živnostníka podľa daňového priznania za rok 2016 je 6 000 eur. Je povinný platiť štvrťročné preddavky vo výške 1 500 eur. V roku 2016 mal aj príjmy zo zdrojov v zahraničí.
Ak si predĺži lehotu na podanie daňového priznania o 6 celých kalendárnych mesiacov (do 02.10.2017) a v nasledujúcom roku podá daňové priznanie v riadnej lehote (do 02.04.2018), zaplatí preddavok len za 4. kalendárny štvrťrok 2017 a 1. kalendárny štvrťrok 2018, spolu 3 000 eur.
Ak si nepredĺži lehotu na podanie daňového priznania, daňové priznanie za rok 2016 podá do 31.03.2017 a rovnako aj v roku 2018 podá daňové priznanie za rok 2017 v riadnej lehote do 02.04.2018, zaplatí štyri splátky preddavkov, spolu vo výške 6 000 eur.
Ak podľa predbežných výpočtov má vzniknúť od 01.07.2017 živnostníkovi povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie, prípadne sa mu platby odvodov na sociálne poistenia podstatne zvýšia, je vhodné predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania za rok 2016.
V tom prípade vzniká povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie od 01.10.2017, čím sa prakticky skráti lehota platenia sociálnych odvodov o 3 mesiace. Zároveň je potrebné mať na mysli, že predĺžením lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom roku (napr. kvôli skráteniu doby platenia preddavkov na daň z príjmov) sa predĺži aj lehota pre zánik alebo zmenu výšky mesačných odvodov do Sociálnej poisťovne.
Príklad: Na základe predbežných výpočtov vychádzajú živnostníkovi platiť mesačné odvody na sociálne poistenie vo výške 550 eur. Lehotu na podanie daňového priznania za rok 2016 si predĺži do 30.06.2017, čím mu povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie vzniká 01.10.2017. V roku 2017 tak na sociálnych odvodoch ušetrí 1 650 eur.
Ak v roku 2018 má platiť nižšie mesačné odvody na sociálne poistenie alebo mu táto povinnosť zanikne, nie je vhodné predlžovať lehotu na podanie daňového priznania za rok 2017, nakoľko sa doba platenia odvodov na sociálne poistenie predĺži o 3 mesiace.
5. Opravné položky pohľadávok v daňových výdavkoch
K pohľadávkam (vystaveným faktúram) po lehote splatnosti sa v podvojnom účtovníctve (vedie ho napr. s.r.o.) tvoria opravné položky, t. j. znižuje sa ich hodnota. Opravná položka je účtovným nákladom, ktorý sa do daňových výdavkov zahrňuje len za podmienok a v rozsahu upravenom v zákone o dani z príjmov.
Základnou podmienkou pre uplatnenie opravnej položky v daňových výdavkoch je, že ide o:
- nepremlčanú pohľadávku,
- pohľadávku voči dlžníkovi v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní.
Pohľadávka musí byť zahrnutá v zdaniteľných príjmoch, čo znamená, že k pohľadávkam z titulu vystavených faktúr sa opravná položka môže zahrnúť do daňových výdavkov, ale napríklad k pohľadávkam nadobudnutých postúpením sa opravná položka do daňových výdavkov zahrnúť nemôže.
Opravnú položku k nepremlčanej pohľadávke je možné zahrnúť do daňových výdavkov do výšky:
- 20 % z jej menovitej hodnoty alebo nesplatenej časti (bez príslušenstva), ak od splatnosti uplynula lehota dlhšia ako 360 dní,
- 50 % z jej menovitej hodnoty alebo nesplatenej časti (bez príslušenstva), ak od splatnosti uplynula lehota dlhšia ako 720 dní,
- 100 % z jej menovitej hodnoty alebo nesplatenej časti (bez príslušenstva), ak od splatnosti uplynula lehota dlhšia ako 1 080 dní.
Do daňových výdavkov nie je možné zahrnúť opravnú položku, ktorú je možné započítať so splatným záväzkom voči dlžníkovi. Pre potreby dodržania účtovných predpisov výška zaúčtovanej opravnej položky a výška opravnej položky uznanej za daňový výdavok sa nemusí rovnať. Úpravy sa vykonajú v daňovom priznaní v rámci úpravy výsledku hospodárenia o pripočítateľné a odpočítateľné položky.
Príklad: Firma, s.r.o. vedie v účtovníctve faktúru z roku 2014 vo výške 10 000 eur, ktorej lehota splatnosti uplynula 23.10.2014. Dlžník na opakované výzvy k úhrade faktúry nereaguje. V zmysle dohodnutých zmluvných podmienok patrí spoločnosti úrok z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania s úhradou faktúry. Z verejne dostupných registrov spoločnosť zistila, že dlžník má dlhy aj voči Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a daňovému úradu.
Od lehoty splatnosti k 31.12.2016 uplynulo 800 dní. Úrok z omeškania 40 000 eur tvorí príslušenstvo pohľadávky. Z dôvodu, že existuje riziko nezaplatenia faktúry aj úroku z omeškania spoločnosť zaúčtuje opravnú položku vo výške 100 % jej menovitej hodnoty a 100 % hodnoty príslušenstva.
Do daňových výdavkov môže zahrnúť 50 % zo sumy zaúčtovanej opravnej položky, teda 5 000 eur, nakoľko od splatnosti uplynula lehota dlhšia ako 720 dní.
