Nový zákon o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín už je účinný. Aké zmeny prináša a koho sa týka?
Dňa 23.12.2023 bol vyhlásený v Zbierke zákonov nový zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dorovnávacej dani“). Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2023.
Prečo sa zavádza dorovnávacia daň na Slovensku?
Zákonom o dorovnávacej dani sa implementuje smernica Rady (EÚ) 2022/2523 z 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii (ďalej len „smernica“).
Smernicou sa do práva Európskej únie prevzali odporúčania Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „modelové pravidlá OECD“), tzn. dokument Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva ‑ globálne modelové pravidlá proti narúšaniu základu dane (druhý pilier).
Pri vykonávaní zákona o dorovnávacej dani sa preto ako výkladový prostriedok použijú aj Modelové pravidlá OECD a sprievodné dokumenty uverejnené k týmto pravidlám, napr. v spomínanom dokumente o daňových výzvach.
Čo je cieľom zavedenia dorovnávacej dane?
Hlavným cieľom zavedenia globálnej minimálnej úrovne zdanenia je zabezpečiť, aby podniky, ktoré sú súčasťou veľkých nadnárodných skupín, platili spravodlivý podiel dane bez ohľadu na to, kde pôsobia.
Očakávaným pozitívnym vplyvom zavedenia globálnej minimálnej úrovne zdanenia je obmedzenie daňovej konkurencie štátov v oblasti nízkeho efektívneho zdanenia príjmov právnických osôb. Zavedenie minimálnej úrovne zdaňovania má teda zamedziť presunu ziskov do štátov s nulovým alebo veľmi nízkym zdanením.
Ministerstvo financií predpokladá, že opatrenie bude mať aj napriek prvotným výdavkom finančnej správy na informačné systémy, predpokladaný pozitívny vplyv na štátny rozpočet.
Koho sa nová dorovnávacia daň týka?
Nový zákon sa vzťahuje na základné subjekty nachádzajúce sa v Slovenskej republike, ktoré sú členmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorá dosahuje v konsolidovanej účtovnej závierke svojho hlavného materského subjektu ročné výnosy aspoň 750 000 000 eur, vrátane výnosov vylúčených subjektov, a to v najmenej dvoch účtovných obdobiach zo štyroch účtovných období bezprostredne predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu a na spoločné podniky a subjekty pridružené k spoločnému podniku založené v Slovenskej republike.
Z rozsahu pôsobnosti zákona sú vylúčené subjekty, ktoré vo všeobecnosti vykonávajú činnosti vo verejnom záujme a nevykonávajú podnikateľskú činnosť, ako napr. verejnoprávny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia, dôchodkový fond, investičný fond a pod.
Slovenská republika sa vzhľadom na svoje postavenie štátu s nízkym počtom materských subjektov a vyšším počtom dcérskych spoločností ako aj v záujme zamedzenia dodanenia príjmov dotknutých subjektov v zahraničí, rozhodla zabezpečiť minimálne zdanenie vo forme vnútroštátnej dorovnávacej dane.
V akej sadzbe je minimálne zdanenie subjektov skupiny?
Ak efektívne zdanenie príjmov subjektov skupiny v Slovenskej republike bude pod úrovňou minimálnej sadzby dane 15 %, minimálne zdanenie týchto subjektov sa zabezpečí výberom dorovnávacej dane.
Efektívna sadzba dane za základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny sa vypočíta za príslušné účtovné obdobie, ak tieto základné subjekty dosiahli za príslušné účtovné obdobie čistý oprávnený príjem.
Zákon o dorovnávacej dani obsahuje ustanovenia týkajúce sa výpočtu úrovne minimálneho efektívneho zdanenia a spôsobu platenia a vyberania dorovnávacej dane. Na správu dorovnávacej dane sa použijú ustanovenia daňového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Aké sú oznamovacie povinnosti v súvislosti s dorovnávacou daňou?
Podľa § 39 zákona o dorovnávacej dani daňovník
podáva správcovi dane oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej
dane za príslušné zdaňovacie obdobie (oznamovacie obdobie) elektronickými
prostriedkami najneskôr do 15 mesiacov po uplynutí oznamovacieho
obdobia.
Ak je oznamovacie obdobie prechodným rokom, predlžuje sa táto lehota o tri celé kalendárne mesiace (tzn. najneskôr do 18 mesiacov po uplynutí oznamovacieho obdobia). Formulár na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a zverejní ho na svojom webovom sídle.
Daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku môžu poveriť jedného z týchto daňovníkov so sídlom na území Slovenskej republiky (miestne určený subjekt), aby za nich plnil oznamovaciu povinnosť.
Zákon osobitne upravuje oznamovaciu povinnosť v situácii, ak tieto informácie podal hlavný materský subjekt alebo určený podávajúci subjekt nachádzajúci sa v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovacom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov. V takomto prípade daňovník nie je povinný oznámiť správcovi dane informácie podľa § 39 ods. 1 zákona, avšak má povinnosť oznámiť správcovi dane elektronickými prostriedkami identifikačné údaje hlavného materského subjektu alebo určeného podávajúceho subjektu a štát, v ktorom sa nachádzajú, a to v lehote na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane.
Osobitne je v zákone riešená situácia, ak sa hlavný materský subjekt nachádza v Slovenskej republike. Hlavný materský subjekt je podľa tohto zákona povinný poveriť určený podávajúci subjekt v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovacom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov (ak nie je základný subjekt v inom členskom štáte Európskej únie) a poskytnúť mu zákonom požadované informácie. Hlavný materský subjekt je v takomto prípade povinný oznámiť správcovi dane elektronickými prostriedkami identifikačné údaje určeného podávajúceho subjekt a štát, v ktorom sa nachádza, a to v lehote na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane.
Súčasťou podaného oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane sú aj rozhodnutia podávajúceho subjektu (podľa § 42 ods. 2 až 4 zákona) a ukončenie ich uplatňovania.
Podľa § 40 zákona je daňovník povinný podať správcovi dane daňové priznanie do 15 mesiacov po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia, pričom toto daňové priznanie je možné podať len elektronickými prostriedkami. Ak je zdaňovacie obdobie prechodným rokom, predlžuje sa táto lehota o tri celé kalendárne mesiace (tzn. do 18 mesiacov po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia).
Kedy je splatnosť dorovnávacej dane?
Dorovnávacia daň je splatná posledný deň mesiaca, v ktorom uplynie lehota na podanie daňové priznania.
Daňovník, ktorý si nesplní povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 39 a § 40 zákona v stanovenej lehote, sa dopustí správneho deliktu. Za uvedený správny delikt uloží správca dane daňovníkovi pokutu od 1 500 eur do 50 000 eur, pričom tak môže urobiť aj opakovane.
Zdroj: Informácia k čl. I zákona č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Odbor daňovej metodiky FR SR
