V niektorých prípadoch sa oplatí podať daňové priznanie, aj keď táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Aké sú to prípady?
Fyzická osoba má povinnosť podať daňové priznanie za rok 2015 aj vtedy, ak jej zdaniteľné príjmy presiahnu hranicu 1 901,67 eura. My sa budeme venovať tým situáciám, kedy príjem v kalendárnom roku bude nižší ako uvedená hranica, a oplatí sa podať daňové priznanie, aj keď táto povinnosť zo zákona nevyplýva. V článku sa (okrem iného) budeme venovať:
- študentom, ktorým sa oplatí podať daňové priznanie,
- dôchodcom, ktorým sa oplatí podať daňové priznanie,
- mamičkám, ktorým sa oplatí podať daňové priznanie,
- ostatným daňovníkom, ktorým sa oplatí podať daňové priznanie.
Výhodnosť podania daňového priznania spočíva v tom, že fyzická osoba si v daňovom priznaní uplatní nároky, ktoré nemala možnosť uplatniť si počas kalendárneho roka, napríklad nezdaniteľné časti základu dane alebo daňový bonus.
Kedy sa oplatí podať daňové priznanie za rok 2015 študentovi
Aj študent má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (v roku 2015 bola táto suma 3 803,33 eura) a v priebehu kalendárneho roka má v každom mesiaci nárok na 1/12-tinu tejto sumy (v roku 2015 bola táto suma 316,94 eura). Zároveň platí, že tento nárok je možné v jednom kalendárnom mesiaci uplatniť len u jedného zamestnávateľa. Môže teda dôjsť k situácii, že študent bude mať nárok na vrátenie preddavkov na daň z príjmov, o ktoré mu jeho zamestnávateľ, resp. zamestnávatelia znížili hrubú mzdu.
Príklad: Marek, študent, brigádoval v roku 2015 len v letných mesiacoch. U zamestnávateľa mal podpísanú dohodu o brigádnickej práci študentov. Zároveň mal podpísané potrebné dokumenty k uplatneniu mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (316,94 eura) a k uplatneniu odvodového zvýhodnenia študenta (neplatí sociálne poistenie do sumy 200 eur). So zamestnávateľom sa dohodol na hrubej odmene 500 eur mesačne. Oplatí sa mu podať daňové priznanie, pretože uplatnením celej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (3 803,33 eura) sa jeho daň z príjmov za rok 2015 zníži na nulu a v daňovom priznaní môže požiadať o vrátenie preddavkov na daň z príjmov, ktoré zamestnávateľ z jeho mzdy vybral a odviedol daňovému úradu v priebehu roka 2015 (61,58 eura).
Kedy sa oplatí podať daňové priznanie za rok 2015 dôchodcovi
Dôchodcovia majú nárok na ročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ale táto sa im znižuje, napríklad o vyplatený starobný dôchodok alebo výsluhový dôchodok. Bežne sa tak stáva, že dôchodcovi nevznikne nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, prípadne má nárok len na jej malú časť.
Dôchodca môže využiť ustanovenie zákona o dani z príjmov o minimálnej výške dane fyzickej osoby (§ 46b zákona o dani z príjmov). Daň z príjmov sa nevyrubí a neplatí v prípade, ak nedosiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka (v tomto prípade dôchodcu) nie sú vyššie ako 1 901,67 eura. Tento postup môžu uplatniť len podaním daňového priznania (nie v ročnom zúčtovaní).
Príklad: Dôchodca mal v roku 2015 príjem z dohody o vykonaní práce v sume 1 500 eur (10 mesiacov po 150 eur). U zamestnávateľa nemal nárok na uplatnenie mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (316,94 eura). Keďže jeho celkové zdaniteľné príjmy (1 500 eur) sú nižšie ako 1 901,67 eura, v daňovom priznaní môže požiadať o vrátenie preddavkov na daň (273,60 eura), ktoré z jeho odmeny vybral a odviedol zamestnávateľ. Žiadosť o vrátenie daňového preplatku je súčasťou daňového priznania.
Kedy sa oplatí podať daňové priznanie za rok 2015 mamičke
Daňové priznanie sa v niektorých situáciách oplatí podať aj mamičke, resp. rodičovi na materskej, prípadne rodičovskej dovolenke. Ak celkové zdaniteľné príjmy týchto daňovníkov nepresiahnu sumu 1 901,67 eura, nemajú povinnosť podať daňové priznanie. Ale ak boli časť roka zamestnaní a ak im zamestnávateľ zrážal preddavky na daň z príjmov, v daňovom priznaní im pravdepodobne vznikne daňový preplatok. O vrátenie daňového preplatku môžu požiadať priamo v daňovom priznaní.
Príklad: Alana bola v januári 2015 zamestnaná a od februára nastúpila na materskú dovolenku. Následne na rodičovskú dovolenku. U zamestnávateľa si za mesiac január uplatnila nezdaniteľnú časť (316,94 eura). Zamestnávateľ jej z hrubej mzdy 900 eur zrazil preddavky na daň z príjmov vo výške 87,86 eura.
Ako vypočítať čistú mzdu v roku 2016?
Nemusí síce podať daňové priznanie, ale ak ho podá (alebo požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania), môže si v ňom uplatniť celoročnú nezdaniteľnú časť základu dane (v tomto prípade do výšky 779,40 eura). Výsledkom bude nulová daňová povinnosť. Zaplatené preddavky (87,86 eura) jej daňový úrad na základe žiadosti, ktorá je súčasťou daňového priznania, vráti (napríklad na bankový účet).
Materské a rodičovský príspevok sú od dane z príjmov oslobodené. Preto sa nezapočítavajú ani do celkových zdaniteľných príjmov. Neuvádzajú sa ani do daňového priznania. Materské je však dávka, ktorá ovplyvňuje sumu nezdaniteľnej časti na manželku/manžela. Viac k nezdaniteľných častiach pre rok 2015 nájdete v článku Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2015.
Akým ďalším daňovníkom sa oplatí podať daňové priznanie za rok 2015?
Daňové priznanie sa oplatí podať tým daňovníkom, ktorým táto povinnosť nevznikla, ale v daňovom priznaní môžu požiadať o vrátenie zaplatených preddavkov v roku 2015. Takýmito osobami sú aj zamestnanci, ktorí pracovali len počas niektorých mesiacov, napríklad z dôvodu, že boli časť roka 2015 nezamestnaní.
Daňové priznanie sa oplatí podať aj v prípade, ak bola daň z príjmov vybraná zrážkou a možno ju považovať za preddavok na daň. V súčasnosti máme v zákone o dani z príjmov jedinú možnosť, kedy môžu daňoví rezidenti Slovenskej republiky daň z príjmov vybranú zrážkou považovať za preddavok na daň. Ide o zrážkovú daň z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia). Správcovská spoločnosť pri vyplatení príjmov vyberie daň z príjmov zrážkou (19 %) a vráti sumu už po zdanení. Túto daň je možné žiadať späť v daňovom priznaní.
Príklad: Michal bol v roku 2015 nezamestnaný, ale správcovskej spoločnosti vrátil podielové listy, ktoré nakúpil v roku 2014 za 5 000 eur. Hodnota podielových listov pri ich vrátení bola 5 200 eur. Správcovská spoločnosť mu vyplatila 5 162 eur, pričom daň vybraná zrážkou predstavovala 38 eur (zdaniteľné príjmy v roku 2015 tvoril zisk vo výške 200 eur). Nevznikne mu povinnosť podať daňové priznanie (jeho celkové zdaniteľné príjmy boli nižšie ako 1 901,67 eura), ale ak daňové priznanie podá, má nárok na vrátenie daňového preplatku 38 eur.
Daňový úrad daňový preplatok nevráti, ak nepresiahne 5 eur. Platí to vo všetkých prípadoch, v ktorých daňový preplatok vznikne.
Lehota pri dobrovoľnom podaní daňového priznania za rok 2015
I keď sa daňové priznanie podáva dobrovoľne, nie na základe zákonnej povinnosti, je potrebné dodržať zákonné lehoty. Daňové priznanie za rok 2015 sa musí podať do 31. 3. 2016. Ak nie je možné tento termín dodržať, existuje možnosť oznámiť odklad podania daňového priznania.
Daňové priznanie podané dobrovoľne, ale po uplynutí zákonnej lehoty, sa považuje za daňové priznanie podané po zákonom ustanovenej lehote. V tomto prípade hrozí pokuta od 30 do 16 000 eur. Ak zistíte, že podať daňové priznanie je pre Vás výhodné až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, zvážte aj túto stránku.
Vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov za rok 2015 nájdete v ďalšom článku.
Oplatí sa Vám podať daňové priznanie za rok 2016? Prečítajte si aktuálne informácie v článku Kedy sa oplatí podať daňové priznanie fyzickej osoby za rok 2016.
