Producent zatracovanej i zbožňovanej cícerovej nátierky o tom, ako sa vyrovnať s kauzou, ktorá dokáže zatriasť aj základmi desaťročia budovaného biznisu.
Majiteľa banskobystrickej spoločnosti, ktorá denne vyprodukuje štyri tony potravín smerujúcich do celej strednej Európy, vychovali prísne a adresné rozkazy jeho otca a ťažká práca na vidieku. Takéto prostredie ho naučilo znášať tlak i stres. S rozvahou a chladnou hlavou tak dokázal prejsť aj cez kauzu okolo Cícerky, ktorá jeho biznis mohla pokojne položiť na lopatky. „Z každého pochybenia a následného tlaku treba vyvodiť ponaučenie, najlepšie ešte za pochodu. S chladnou hlavou následky rozanalyzovať a pripraviť sa na to, čo môže nastať,“ hovorí Ján Lunter, ktorý radí vždy mať poruke plán B a emócie odložiť bokom. „Potravinárstvo je vážny biznis. Ak sa pomýlime, vzniká problém s obrovskými dôsledkami.
Nesprávne použitá potravina sa ľahko môže zmeniť na zbraň otočenú voči človeku,“ prirovnáva skúsený podnikateľ.
Katastrofický scenár
Istým spôsobom za zbraň bola označená aj cícerová nátierka. Tá sa stala hlavným podozrivým v augustovej kauze a bola označená za nositeľa jedu s názvom botulotoxín. Slovenské masmédiá vtedy ukázali Jánovi Lunterovi odvrátenú tvár, keď divákov kŕmili množstvom informácií, týkajúcich sa pseudoškandálu. Jeden nesprávny záver tak vrhol na firmu Lunter (bývalá Alfa Bio) nepekný tieň a vďaka sile médií dokázal zamávať aj spoločnosťou so štvrťstoročnou tradíciou. Tá dostala nálepku vinníka, ktorý otrávil človeka a dostal ho do nemocnice.
„Novinári chceli poznať moje emócie a najčerstvejšie reakcie na vynárajúce sa fakty. Aj na katastrofické scenáre sa však dá dopredu pripraviť. Snažíme sa myslieť na možné nebezpečenstvá, ktoré nám hrozia a mať nejaké náhradné riešenie. Hrozieb je veľmi veľa. Kauza cícerka bola jedna z tých, ktorá sa teoreticky môže prihodiť ktorémukoľvek výrobcovi, aj tak nás jej priebeh a dôsledky prekvapili,“ konštatuje výrobca tofu, ktorý si v minulosti už niečím podobným prešiel. „V čase, keď bola firma ešte maličká, nám zastavili výrobu kvôli podozreniu na salmonelózu. Podozrenia sa vyvrátili, no chod firmy kvôli zastaveniu výroby utrpel straty,“ spomína. „V prípade cícerky nám výrazne pomohlo, že sme poznali postupy a tiež to, že máme všetko riadne ošetrené a podrobne odsledované vrátane reťazcov, na ktorých regály cícerka putovala. Našli sme si odborníka na botulizmus a ten nám spravil audit, ktorým potvrdil správnosť výrobných a kontrolných procesov. Neskôr situáciu ovplyvnilo aj vyhlásenie Štátnej veterinárnej správy, že na Slovensku neexistuje certifikované laboratórium, ktoré by vedelo posúdiť prítomnosť tejto baktérie ani toxínu. Materiál tak poslali do Ostravy. Tam sa všetky vzorky vrátane obsahu pacientovho žalúdka ukázali ako negatívne. Pokiaľ by sme neboli takto dobre pripravení, asi by emócie zohrali väčšiu rolu. Hoci prechádzame množstvom nepriestreľných kontrol, predsa len ide o mikrobiológiu, a tá je nevyspytateľná. Takto sme však vedeli, na čom sme, a to nielen my, ale aj naši zákazníci,“ teší sa podnikateľ.
16-tisícová spolupatričnosť
Cícerová nátierka napokon vyšla z celej kauzy nevinne a pôvodne negatívna publicita sa zmenila na masovú podporu celého národa. „Mrzí nás, že sa celú kauzu rozhodli médiá tak prepierať. Na druhej strane nás však veľmi milo prekvapilo, čo nasledovalo ďalej. Vlna podpory existujúcich aj nových zákazníkov bola naozaj povzbudzujúca. Veľmi sme to v najkritickejších chvíľach ocenili,“ rozpráva Ján, za ktorého nátierku sa postavili zákazníci z celého Slovenska. Na sociálne siete im začali pribúdať fotografie stoviek fanúšikov nielen cícerovej nátierky. Vďaka spolupatričnosti jej konzumentov je cícerová nátierka zverejnená na fotografii v rukách horolezcov na Mont Blancu, ale aj na stoloch slovenských domácností s heslami ´Podporme férové a kvalitné podnikanie´ alebo ´To najlepšie, čo doma máme´. Podporu tzv. Cícerke prostredníctvom facebookovej skupiny Kúpme si cícerku vyjadrila masa slovenského obyvateľstva, priamo vo výrobe si na nej počas svojej návštevy pochutil aj samotný prezident Slovenskej republiky. Vo svojej kampani ju využil aj taký silný marketingový hráč, akým je spoločnosť O2.
Veci padajú, treba mať pripravené dáždniky.
Kauza však celkom bez následkov neskončila. Finančné straty či negatívne odozvy z viacerých strán na seba nenechali napriek nevine povestnej nátierky dlho čakať. Negatívna publicita sa rozšírila aj do okolitých krajín. „Mali sme rakúskeho obchodného partnera, ktorý s nami prestal spolupracovať a tiež obchodníkov, ktorí nás predávali vo Švajčiarsku. Teraz, keď sa k nim dostane výrobok zo Slovenska, striktne ho odmietnu. Na začiatku kauzy sme tiež stratili asi 50% slovenskej klientely. Ľudia nám dokonca nosili nákupy späť a vplyvom mediálnej publicity ich dôvera v našu značku poklesla. Báli sme sa, že nedôvera v naše výrobky tu bude panovať ešte veľmi dlho, veríme však, že na nás zákazníci nezanevrú. Dokázali sme to prežiť, a to aj vďaka tomu, že sa ľudia stotožňujú s rovnakými hodnotami, na akých staviame svoje podnikanie: na transparentnosti, kvalite výrobkov a ochrane zdravia, ktoré sú pre nás prvoradé,“ hodnotí majiteľ spoločnosti Lunter.
Na Slovensko priniesol 2000 rokov starú potravinu
Keď Ján Lunter vstupoval so spoločnosťou Alfa Bio na trh, mal relatívne smelé úmysly– zmeniť stravovacie návyky Slovákov vďaka tofu. „Tofu sme doma často konzumovali. A vyhodnotili sme ho ako produkt, ktorý ma vďaka obsahu bielkovín šancu ponúknuť plnohodnotnú alternatívu k živočíšnym bielkovinám,“ spomína Ján Lunter. Kým spočiatku bolo jeho heslo o zmene stravovacích návykov ukryté len doma v zásuvke, dnes ho má hrdo umiestnené na firemných nástenkách. Firma Lunter je v súčasnosti najväčším producentom tofu v strednej Európe. Nie vždy sa však veci javili v ružovom svetle. „Mal som chvíle, keď som chcel so všetkým seknúť a odísť ľubovoľným smerom. Vždy sa však okolo mňa našiel niekto, kto povedal – vydrž, potiahneme to ďalej,“ rozpráva Ján, ktorý už úspešne prečkal niekoľko zásadných hrozieb a s firmou prosperuje už 25 rokov. Jeho spoločníkmi a nasledovníkmi sa postupne stávajú aj jeho synovia. „Do firmy priniesli profesionálne riadenie a tiež porady. Ja porady nemám rád a nikdy som ich nepraktizoval. Ich požiadavky rešpektujem a zvykol som si už aj na pravidelné pracovné stretnutia,“ prezrádza ďalej hlava spoločnosti Lunter.
Prežiť
„Tak som bol učený, vychovávaný a vedený. Prežitie bola aj moja celkom prvotná podnikateľská motivácia a vízia. Dnes je nastavená už širšie, a to byť najväčším výrobcom rastlinných nátierok a produktov v strednej Európe. To sú ambície, ktoré si dali moji synovia. Misiou ostáva snaha o zmenu stravovacích návykov v stredoeurópskom priestore. Nehovorím, že každý musí byť vegetarián, ide skôr o to nemať prevrátenú potravinovú pyramídu. Som rád, že vzniká aj konkurencia a túto misiu tak pomáha napĺňať,“ ukončuje na záver.
