Slovensko má zastúpenie v predsedníctve europarlamentu aj výborov či frakcií. Ktorých poslancov sa to týka a aké úlohy im z ich postov vyplývajú?
Europoslanci, ktorých si občania Únie volia v eurovoľbách, majú počas svojho mandátu povinnosť byť súčasťou výborov a pre uplatňovanie ich názorov je dôležitá účasť aj v politickej skupine (frakcii). Okrem toho však môžu zastávať aj ďalšie významné funkcie, napríklad v predsedníctve europarlamentu, frakcií a výborov alebo byť členom medziparlamentnej delegácie. Čo to v praxi pre poslanca znamená, aké právomoci a povinnosti majú poslanci na týchto postoch a do akej miery budeme mať na významných postoch slovenských europoslancov vo volebnom období 2024 – 2029?
Historicky najviac slovenských europoslancov na vedúcich postoch
Európsky parlament tvorí v 10. volebnom období 720 europoslancov, ktorým dali svoju dôveru občania EÚ a spomedzi nich je vytvorené Predsedníctvo europarlamentu, ktoré dohliada na jeho vnútornú organizáciu. O tom, kto bude jeho členom a na akom poste, rozhodujú samotní europoslanci. V júli 2024 rozhodli, že predsedníčkou bude Roberta Metsolová z Malty a bude tak dohliadať na činnosť europarlamentu či zastupovať ho v právnych veciach. Predsedanie plenárnemu zasadnutiu však môže delegovať na 14 podpredsedov. Predsedníctvo tvoria ešte piati kvestori, ktorí majú poradnú funkciu a majú na starosti administratívne a finančné záležitosti, ktoré sa týkajú europoslancov. Obsadenie týchto postov sa mení každého dva a pol roka. Na začiatku aktuálneho volebného obdobia boli do Predsedníctva europarlamentu zvolení aj dvaja slovenskí zástupcovia – ako podpredseda Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) a ako kvestorka Miriam Lexmann (KDH).
Každý europoslanec môže (ale nemusí) byť súčasťou politickej skupiny, alebo tzv. frakcie. Členstvo však so sebou prináša jednak výhodnejšiu pozíciu pri ovplyvňovaní politík EÚ aj viac času v rozpravách v porovnaní s nezaradenými poslancami. Frakcie navyše zohrávajú dôležitú rolu pri schvaľovaní programu Europarlamentu a pri rozhodovaní o zložení výborov a delegácií. Vo výboroch, ktorých je 24 (resp. 20 výborov a 4 podvýbory), už ale poslanci zaradení musia byť. Každý sa venuje istej politickej oblasti (priemysel, poľnohospodárstvo, medzinárodný obchod atď.). Úlohou výborov je skúmať právne predpisy EÚ a vypracovávať návrhy zmien. Výbory sú teda základom rozhodovacích systémov Únie a právomocí europarlamentu.
Frakcie aj výbory majú svoje predsedníctvo. Aj v tomto prípade má Slovensko zastúpenie – členom predsedníctva frakcie Renew Europe je Martin Hojsík (PS) a podpredsedom skupiny Európa suverénnych národov je Milan Uhrík (Republika). Čo sa týka predsedníctva výborov, medzi našimi europoslancami sú viacerí podpredsedami toho-ktorého výboru, no tiež koordinátormi za svoju frakciu. Ide o dôležitú úlohu, nakoľko koordinátori vyjednávajú pozíciu vo výbore za svoju frakciu a majú vplyv na určovanie spravodajcov jednotlivých legislatív. Oba tieto posty zastávajú europoslanci zvolení za stranu Progresívne Slovensko a zároveň členovia frakcie Renew Europe. Konkrétne Ľudovít Ódor je podpredsedom výboru pre hospodárske veci a koordinátorom v podvýbore pre daňové otázky, Ľubica Karvašová je podpredsedníčkou výboru pre regionálny rozvoj a aj koordinátorka v tomto výbore a Lucia Yar je podpredsedníčkou a koordinátorkou vo výbore pre rozpočet.
Rozdelenie poslancov do delegácií
Europoslanci sú tiež súčasťou medziparlamentných delegácií europarlamentu. Ich úlohou je udržiavať vzťahy a vymieňať si informácie s tretími krajinami, teda štátmi mimo EÚ, no tiež s medzinárodnými organizáciami. Delegácie spolupracujú aj s výbormi a samotnými poslancami europarlamentu, ktorí podporujú demokraciu a ľudské práva za hranicami Únie. Typy delegácií sú rôzne – delegácie vo formálnych medziparlamentných výboroch, delegácie pri mnohostranných parlamentných zhromaždeniach a delegácie pre vzťahy s inou krajinou alebo skupinou krajín.
Aktualizácia k 14.10.2024: O zaraďovaní europoslancov do delegácií sa rozhodovalo v septembri 2024, pričom predsedovia a podpredsedovia sa volili začiatkom októbra 2024. Slovenskí poslanci budú pôsobiť napríklad v Delegácii pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou, Delegácii pri Parlamentnom zhromaždení pre partnerstvo EÚ – Spojené kráľovstvo či Delegácii pre vzťahy s Indiou. Jeden zo slovenských europoslancov sa stal aj podpredsedom v dvoch delegáciách, konkrétne Michal Wiezik (Renew Europe, Progresívne Slovensko) - v Delegácii pri Parlamentnom zhromaždení Afrika – EÚ a Delegácii pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov (OAKTŠ) – EÚ.
Prehľad úloh a právomocí jednotlivých orgánov europarlamentu, ako aj zaradenie slovenských poslancov do výborov a zoznam tých, ktorí zastávajú aj ďalšie funkcie, prinášame v infografike:
