Výbory európskeho parlamentu v kocke

Čo je úlohou výborov, podľa čoho sa rozhoduje, v akých výboroch pôsobia zvolení europoslanci a čo všetko môžu vďaka účasti vo výbore ovplyvniť?

Európska únia je veľmi komplexná a zložitá, tvorí ju viacero inštitúcií, pričom sa ich právomoci a úloha v rámci EÚ líšia. Jednou z nich je Európsky parlament, ktorý pozostáva z europoslancov volených občanmi členských štátov (najbližšie eurovoľby Slovensko čakajú 8.6.2024). Europarlament nemá zákonodarnú moc, napriek tomu vedia poslanci legislatívu zásadne ovplyvňovať a zasahovať do nej. Delia sa totiž do frakcií (politických skupín) podľa svojej domácej politickej príslušnosti (môžu však prestúpiť aj do inej frakcie alebo ostať mimo ako nezávislí) a ich povinnosťou je byť súčasťou výborov. Podľa čoho sa určuje, ktorý poslanec v akom výbore pôsobí a aké úlohy im z účasti vo výboroch vyplývajú? Podrobnosti aj o činnosti slovenských europoslancov v poslednom volebnom období, približujeme v tomto článku.

Čo sú výbory Európskeho parlamentu?

Európsky parlament (EP) tvorí 20 výborov, ktoré sa zaoberajú rôznymi politickými oblasťami, napríklad priemyslom a energetikou, medzinárodným obchodom, environmentálnymi záležitosťami atď. Jeden výbor má aj podvýbory a zriadiť možno aj podvýbory a dočasné výbory, ktorých úlohou je riešiť osobitné otázky.

Aktuálne sú stále výbory zamerané na nasledovné oblasti:

Každý výbor pozostáva z 25 až 88 poslancov/poslankýň Europarlamentu, ktorí svoje preferencie o tom, v akom výbore chcú pôsobiť, vyjadrujú na začiatku volebného obdobia (teda po zvolení do EP). Aby ale boli výbory rovnomerne zastúpené, tieto preferencie nemusia byť vždy vypočuté. Rozhodujúca je účasť vo frakcii. Menšie frakcie majú obmedzené možnosti, ako získať predsedu výboru. Nezaradení poslanci zasa síce majú možnosť navrhovať osoby do výborov a delegácií, ale že budú zvolení za ich predsedov alebo za spravodajcov pre dôležité právne návrhy, je minimálna pravdepodobnosť.

Súčasťou každého výboru je predseda/predsedníčka a maximálne štyria podpredsedovia. Volia si ich členovia výboru na dva a pol roka. Súčasťou výborov je aj sekretariát a náhradníci, ktorí sa môžu výborov zúčastňovať, ale nemôžu hlasovať.

Činnosť výborov Europarlamentu: možnosť ovplyvniť vývoj legislatívy aj kontrolná funkcia

Úlohou výborov EP je skúmanie navrhovaných právnych predpisov EÚ a vypracovávanie návrhov zmien. O tých následne poslanci diskutujú a hlasujú. Je dôležité zdôrazniť, že výbory sú základom rozhodovacích systémov EÚ a právomocí EP. Vo výboroch sa riešia nielen legislatívne návrhy predložené Európskou komisiou, ale aj nelegislatívne pozície EP k daným témam.

O legislatívnych aj nelegislatívnych materiáloch sa diskutuje na pravidelných schôdzach (plenárnych zasadnutiach) v Bruseli, rozpravy sú zväčša verejné a vysielané online. Na prácu vo výbore sú vyhradené jeden až dva týždne mesačne. Počas schôdze výboru sa pripravuje správa na posúdenie na plenárnych zasadnutiach EP. Taktiež poslanci vo výboroch organizujú vypočutia expertov a ich úlohou je aj kontrolovať iné inštitúcie a orgány EÚ. Dôležitú rolu zohrávajú pri formovaní novej Európskej komisie – pred zvolením prechádzajú kandidáti na eurokomisárov vypočutím a posúdením jednotlivými výbormi (známe aj ako hearing alebo grilovanie) podľa toho, akej oblasti sa má daný komisár venovať.

Práve výbory sú totiž prvým kontaktným miestom Európskeho parlamentu s navrhovanou legislatívou. Zvyčajne sa jeden výbor určí ako hlavný pre danú legislatívu, ostatné výbory, ktorých sa téma aspoň čiastočne dotýka, môžu poskytnúť stanovisko. Pri určovaní spravodajcu legislatívy je opäť dôležitá príslušnosť poslanca k frakcii, nakoľko práve frakcie určujú, kto týmto spravodajcom bude. Jeho úlohou potom je riadiť celý postup v EP a prípadne aj v trialógoch. Ostatné politické skupiny určujú tzv. tieňového spravodajcu, ktorý zasa sleduje vývoj legislatívy a vyjednávanie kompromisov vo výbore.

Príklad činnosti výboru v prijímaní legislatívy

Kritizované a diskutované nariadenie o zákaze spaľovacích motorov od roku 2035 bol ako hlavný určený Výbor pre životné prostredie, zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI). O stanovisko bol požiadaný Výbor pre rozpočet (BUDG), Výbor pre dopravu a cestovný ruch (TRAN) a Výbor pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE). Keďže Výboru ENVI predsedá frakcia Renew Europe, tak spravodajca pochádza z radov práve tejto politickej skupiny. Ostatné frakcie určili svojich tieňových spravodajcov, ktorí na vývoj legislatívy dozerali.

Potom, čo sa vymenuje spravodajca a tieňoví spravodajcovia, postupuje sa nasledovne:

• europoslanci si vymenia názory a spravodajca v hlavnom výbore vypracuje svoj návrh správy alebo návrh stanoviska, ak ide o výbor, ktorý má poskytnúť stanovisko (zvyčajne tento výbor posudzuje legislatívu skôr ako hlavný výbor, aby ten mohol zvážiť stanoviská ešte pred prijatím svojej správy),
• návrh sa predkladá poslancom na zmenu a doplnenie,
• spravodajca a tieňoví spravodajcovia sa potom snažia dosiahnuť dohodu o kompromisných pozmeňovacích a doplňujúcich návrhoch,
• následne poslanci hlasujú o všetkých „pozmeňovákoch“ a doplňujúcich návrhoch,
• výbor príjme svoju správu či stanovisko,
• správu výbor predloží na hlasovanie plénu Europarlamentu.

Je dôležité uviesť, že hlas jednotlivých europoslancov má v rámci hlasovania celého Europarlamentu oveľa menšiu váhu ako práve vo výbore, kde je menší počet poslancov. Aj preto je dôležité, aby sa poslanci schôdzí zúčastňovali a mohli sa aktívne podieľať na tvorbe, neraz veľmi kritizovaných, regulácií.

Slovenskí europoslanci vo výboroch vo volebnom období 2019 – 2024

V poslednom volebnom období boli slovenskí europoslanci rozdelení do výborov nasledovne:

To, ako veľmi je europoslanec aktívny, je len na ňom a nijak sa to neodráža na poberaní platu, ktorý majú europoslanci nastavený jednotne – od júla 2023 je to viac ako 10-tisíc eur brutto mesačne. V čistom po odrátaní daní im zostáva približne 7-tisíc eur (väčšina krajín ale zaväzuje svojich europoslancov platiť vnútroštátnu daň, takže ich konečný plat sa môže líšiť). Treba však dodať, že popri platu majú nárok na príspevok na všeobecné výdavky, cestovné výdavky, diéty, rozpočet pre zamestnancov, automobilovú službu či liečebné náklady.

Europoslanec môže chodiť medzi občanov, organizovať diskusie, predsedať výboru či byť spravodajcom legislatív, no tiež sa môže po zvolení stať „neviditeľným“. Aktivitu jednotlivých slovenských europoslancov vo volebnom období 2019 – 2024 v úlohe spravodajcov a tieňových spravodajcov (počet správ, ktoré vydali v tejto úlohe) uvádzame v grafe:

O aktivite europoslancov napovedajú aj dáta o ich účasti na zasadnutiach výborov, kde majú priestor o legislatívnych návrhoch diskutovať a navrhovať v nich zmeny. Značná časť legislatívy v uplynulom volebnom období sa týkala environmentálnych a ekologických tém, preto bola dôležitá účasť poslancov práve vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI). Ako sa zasadania zúčastnili naši europoslanci, približujeme v tabuľke.

Pre podnikateľské prostredie je dôležitá tiež oblasť týkajúca sa zamestnávania, priemyslu, energetiky či vnútorného trhu. Vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) bola účasť slovenských europoslancov a europoslankýň nasledovná:

Čo sa týka Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO), účasť našich europoslancov bola nasledovná:

Vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) máme vo volebnom období 2019 – 2024 len jedného zástupcu, ktorým je R. Hajšel. Ten sa na plenárnych zasadnutiach výboru zúčastnil zo 122 zasadnutí na 64 (52 %).

Pre podnikateľské prostredie sú dôležité tiež Výbor pre hospodárske a menové veci (ECON) a Výbor pre medzinárodný obchod (INTA), v nich však Slovensko v poslednom volebnom období nemalo zastúpenie s hlasovacími právami (vo výbore ECON pôsobí E. Jurzyca ako náhradník, ten však hlasovať nemôže).

Ďalšie podrobnosti a bilanciu aktivity slovenských europoslancov vo volebnom období 2019 – 2024 približujeme v článku Koho voliť v eurovoľbách 2024: aktivita europoslancov ako jeden z parametrov.