Zelené politiky EÚ nie sú späté len s novými povinnosťami, ale aj s novými príležitosťami – príkladom je uhlíkové poľnohospodárstvo. Čo firmám ponúka?
Poľnohospodárstvo a klimatická neutralita
Európska únia si prijatím klimatického zákona stanovila povinnosť zabezpečiť klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050 a následne naďalej odstraňovať nadbytočné emisie. Tento cieľ tlačí na všetky časti hospodárstva, aby znižovali emisie až na nulu. Znižovanie uhlíkovej stopy v oblasti priemyslu, výroby elektriny či dopravy je v istom zmysle jednoduché, avšak niektoré sektory alebo pododvetvia produkujú emisie, ktoré sa považujú za ťažko odstrániteľné, dokonca aj z dlhodobého hľadiska. Napríklad pre poľnohospodárstvo ide o jednu z najväčších výziev. Možnou cestou pre farmárov je odstraňovanie CO2 z atmosféry a jeho ukladanie v pôde, pomocou tzv. uhlíkového poľnohospodárstva a ukladania uhlíka v pôde. Treba však podotknúť, že tento koncept už v niektorých krajinách funguje. Európska komisia však zvažuje zavedenie jednotného systému uhlíkového poľnohospodárstva, ktoré by fungovalo vo všetkých členských štátoch.
Čo je uhlíkové poľnohospodárstvo?
Uhlíkové poľnohospodárstvo možno definovať ako ekologický obchodný model, ktorý odmeňuje farmárov za to, že využívajú zlepšené postupy obhospodarovania pôdy - keď aktívne zabraňujú úniku uhlíka a skleníkových plynov do ovzdušia. Ide napríklad o kontrolu emisií metánu, oxidu dusnatého a oxidu uhličitého, ktoré produkuje dobytok, hnoj či oheň.
Príklady uhlíkového poľnohospodárstva
Potenciál odstraňovania uhlíka, znižovania emisií a ochrany existujúcich zásob uhlíka v pôde sa líši v závislosti od bioklimatických podmienok a okrem toho veľmi závisí od podmienok lokality, ako je topografia (charakter povrchu), typ pôdy či postupy využívania pôdy.
Nižšie uvedený výber príkladov sa považuje za účinný postup hospodárenia s pôdou, pričom dané kroky vedú k zvýšenému zachytávaniu uhlíka a vo väčšine prípadov majú prínos aj pre ekosystémy a biodiverzitu. Ide o:
- Zalesňovanie a obnovu lesov.
- Agrolesníctvo a iné formy zmiešaného hospodárenia kombinujúce drevinovú vegetáciu (stromy alebo kríky) s plodinami a/alebo chovom zvierat na jednej ploche.
- Využívanie medziplodín a krycích plodín ako napríklad ďatelina, fazuľa a hrach, ktoré pomáhajú pôde prijímať uhlík po celý rok, ak sa vysadia po zbere hlavnej plodiny. Keď sa zaorávajú ako zelené hnojivo, napomáhajú aj tvorbe humusu.
- Cielená premena ornej pôdy na úhor alebo plôch vyňatých z produkcie na trvalé trávne porasty.
- Obnova rašelinísk a mokradí, ktorá znižuje oxidáciu existujúcich zásob uhlíka a zvyšuje potenciál jeho zachytávania.
- Zvýšenie prísunu organickej hmoty prostredníctvom vrátenia zvyškov plodín do pôdy – či už priamo, alebo vo forme močovky, hnoja alebo kompostu.
Ako môže uhlíkové poľnohospodárstvo v praxi fungovať?
Európska komisia tvrdí, že uhlíkové poľnohospodárstvo je pre farmárov obchodným modelom budúcnosti. V jej oznámení z roku 2021 sa uvádza, že poľnohospodárom by sa vyplácali odmeny prostredníctvom nového systému obchodovania s povolenkami za odstraňovanie uhlíka. Farmári by mohli predávať kredity (povolenky) na tzv. pestovanie uhlíka (z angličtiny carbon harvesting, teda ukladanie uhlíka do pôdy a jeho uchovávanie v pôde, aby sa nedostával do ovzdušia) firmám a jednotlivcom, ktorí by chceli finančne prispieť k zmene klímy a kompenzovať svoje vlastné emisie, vznikajúce napr. pri výrobe. Poľnohospodári, ktorí sa pre pestovanie uhlíka rozhodnú, tak nedostanú priamo finančné prostriedky, ale kredity (povolenky) podľa množstva zadržaného uhlíka. Tie následne môžu predať napr. výrobcovi ocele, ktorý ich použije na kompenzáciu svojich emisií.
Aby tento systém fungoval, bude potrebné určiť, koľko uhlíka sa už v pôde na poliach poľnohospodárov nachádza, aká je kapacita pôdy na prípadné ďalšie uloženie uhlíka a nájsť spôsob výpočtu hodnoty povolenky pre tento účel. Komisia v tomto smere nevymýšľa „koleso“ a rozhodla sa do veľkej miery využiť znalosti z už zabehnutého systému obchodovania s emisnými povolenkami (EU ETS).
Je potrebné podotknúť, že napriek rozvoju iniciatív týkajúcich sa uhlíkového poľnohospodárstva v celej EÚ a rastúcemu záujmu zainteresovaných strán o tento obchodný model, je uhlíkové poľnohospodárstvo stále „v plienkach“. Navyše, zatiaľ ide len o víziu či predstavu Komisie, oficiálny návrh tohto systému je ešte len na začiatku legislatívneho procesu. Taktiež treba dodať, že by malo ísť len o dobrovoľnú možnosť pre farmárov, nie o povinnosť. Poľnohospodárom ale nič nebráni začať s uhlíkovým poľnohospodárstvom a pestovaním uhlíka v pôde už teraz.
Bariéry v uhlíkovom poľnohospodárstve
Rýchlejšiemu rozvoju uhlíkového poľnohospodárstva bránia viaceré prekážky. Podľa Komisie ide o:
- finančnú záťaž - náklady na zavedenie postupov hospodárenia s uhlíkom do praxe a neistota ohľadom možností príjmov,
- neistotu alebo nedostatok dôvery verejnosti voči spoľahlivosti dodržiavania stanovených noriem, teda či bude vôbec možné kontrolovať farmárov, či pôdu obrábajú podľa pravidiel a či to má očakávaný ekologický efekt,
- nedostupnosť, zložitosť alebo vysoké náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na zabezpečenie spoľahlivých systémov monitorovania, podávania správ a overovania,
- nedostatočne prispôsobené poradenské služby.
Na preklenutie (nielen) týchto bariér Komisia predstavila viacero možností finančnej podpory uhlíkového poľnohospodárstva. Zdroje sú vyčlenené v rozpočte spoločnej poľnohospodárskej politiky, v programe LIFE či v kohéznych fondoch, napríklad v programe INTERREG. Začínajúci podnikatelia v uhlíkovom poľnohospodárstve sa preto už môžu poobzerať po možnostiach financovania ich biznis modelov, pretože ponuka zo strany Komisie je pomerne širokospektrálna a rozmanitá.
Nevyriešené otázky v súvislosti s uhlíkovým poľnohospodárstvom
Okrem bariér, ktoré sprevádzajú podnikateľov v uhlíkovom poľnohospodárstve, predovšetkým na začiatku podnikania, existuje niekoľko komplexných obáv a pochybností, ktoré sprevádzajú víziu uhlíkového poľnohospodárstva ako celku a na ktoré je potrebné ďalej hľadať odpovede:
- Najväčším problémom pri pestovaní uhlíka (udržaní uhlíka v pôde) je to, že je ťažké ho odkontrolovať a nesprávnou technikou obrábaním pôdy na poliach je možné ho jednoducho a rýchlo vypustiť do ovzdušia. Navyše, ak sa v uhlíkovom poľnohospodárstve nepokračuje nepretržite, nejde o trvalý spôsob odstraňovania CO2 z atmosféry.
- Farmár musí dokázať, že bez peňazí, ktoré získa za predaj povoleniek, by CO2 neuskladnil. To znamená, že prostredníctvom trhu s uhlíkom môžu byť dotované len tie opatrenia, ktoré by farmár inak nevykonal. To sa však len ťažko dá zaručiť, pretože poľnohospodári robia niektoré opatrenia aj pre svoj vlastný benefit (napríklad, ak farmár premení časť svojej ornej pôdy na úhor, keďže neobrábaná pôda uskladňuje viac uhlíka. No nechať ornú pôdu, ktorá mu produkuje peniaze pestovaním plodín, zarásť burinou, sa môže javiť ako nezmyselné. Avšak, pri uhlíkovom poľnohospodárstve si to bude môcť dovoliť. Predaj povoleniek mu bude slúžiť ako kompenzácia ušlého zisku).
- Množstvo uhlíka, ktoré môže pôda uložiť, je obmedzené. To znamená, že efekt pestovania uhlíka je najväčší na začiatku, ale potom sa objem možného zadržaného uhlíka znižuje. Poľnohospodári naďalej musia dodržať postupy nevyhnutné na udržanie obsahu uhlíka, ale už ho nebudú zvyšovať. Vo výhode tak budú farmári, ktorí ešte len začnú s uhlíkovým poľnohospodárstvom – za väčší objem zadržaného uhlíka dostanú väčší počet povoleniek ako tí, ktorí už istý čas na farmách obhospodarujú udržateľne.
- Meranie a monitorovanie obsahu uhlíka v pôde je zložité a náchylné na chyby. Aby sa však vytvoril riadny a fungujúci systém obchodovania s povolenkami za odstraňovanie uhlíka, meranie a monitorovanie obsahu uhlíka musí byť dostatočne dôveryhodné. V opačnom prípade hrozí, že kupujúci budú váhať s nákupom takýchto povoleniek a farmári budú mať problém odhadnúť potenciálne príjmy z uhlíkového poľnohospodárstva.
Príklady uhlíkového poľnohospodárstva zo sveta aj z EÚ
Austrália je lídrom v uhlíkovom poľnohospodárstve. Už v roku 2011 krajina zaviedla systém obchodovateľných uhlíkových povoleniek za zadržiavanie uhlíka v pôde. Farmári zapojení do tejto iniciatívy dostávajú tieto uhlíkové povolenky v závislosti od počtu metrických ton CO2, ktoré v pôde uložia. Tie potom môžu byť predané buď verejnému regulačnému orgánu, alebo súkromným firmám na otvorenom trhu. Poľnohospodári teda na tomto trhu predkladajú ponuky, akú peňažnú kompenzáciu očakávajú za uschovanie 1 tony CO2 v pôde. Následne štát alebo zriadená agentúra ako regulátor vyberá tie najnižšie ponuky a vykúpi ich (dôvodom je čo najmenšie zaťaženie verejných financií). O ponuky s vyššími sumami môžu prejaviť záujem súkromné firmy, ktoré chcú kompenzovať svoje emisie.
Viaceré výskumy však spochybňujú efekt austrálskeho systému uhlíkového poľnohospodárstva. Štúdie napríklad dokazujú, že miera účasti poľnohospodárov je relatívne nízka a poukazujú tiež na regulačnú a cenovú neistotu ako primárne bariéry. Na druhej strane niektoré štúdie hovoria o tom, že pestovanie uhlíka môže mať význam pre farmárov v zlepšení kvality pôdy a teda aj výnosu z dopestovaných plodín.
V EÚ prebieha niekoľko pilotných projektov v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva s cieľom získať viac údajov a poznatkov o jeho potenciáli a problémoch. Švédski a nemeckí pestovatelia raže sa zúčastňujú trojročného pilotného projektu, počas ktorého menia svoje poľnohospodárske techniky, aby umožnili tvorbu humusu a merajú výsledky. Ďalší pilotný projekt na pestovanie uhlíka vedie chemický gigant Bayer.
Okrem pilotných projektov už v Európe existujú aj nezávisle fungujúce schémy pestovania uhlíka, ktoré generujú kredity za jeho odstraňovanie, a tie sú následne predávané na dobrovoľnom trhu s povolenkami. Ako príklad možno uviesť iniciatívy Agreena v Dánsku alebo Climate Famers a Carbocert v Nemecku. Farmárom ponúkajú rady, ako zvýšiť obsah uhlíka vo svojej pôde, a tiež poskytujú meracie nástroje či služby, alebo radia ohľadom predaja povoleniek.
Legislatívne zastrešenie uhlíkového poľnohospodárstva
Komisia v novembri 2022 predložila návrh, podľa ktorého by mal byť celý systém obchodovania s kreditmi za odstraňovanie uhlíka funkčný do konca roka 2028. Aktuálne sa legislatívnym návrhom Komisie zaoberá príslušný výbor Európskeho parlamentu, ktorý by mal vyjadriť svoju pozíciu k návrhu na novembrovej plenárnej schôdzi.
Pre všetkých, ktorí však už teraz uvažujú nad uhlíkovým poľnohospodárstvom, prišla Európska Komisia s pomôckou. Vytvorila technickú príručku o tom, ako zaviesť a implementovať uhlíkové poľnohospodárstvo v EÚ, s cieľom pomôcť súkromným subjektom a verejným orgánom v tomto kroku. Príručka je dostupná v piatich jazykoch únie.
