Európska únia prichádza s novinkami v obchodovaní s emisnými povolenkami. Ako systém funguje, čo sa zmení a aký dopad to bude mať na podnikateľské prostredie?
Ambiciózne klimatické opatrenia EÚ, ktorých súčasťou sú aj zmeny v systéme obchodovania s emisiami a postupné zavádzanie uhlíkového cla (alebo aj uhlíkovej dane na hraniciach), zásadne ovplyvnia ceny a konkurencieschopnosť firiem. V článku priblížime, ako systém obchodovania s emisiami funguje, čo sa zmení a aký dopad budú mať novinky na podnikateľské prostredie.
Obchodovanie s emisnými povolenkami – čo to je?
Systém EU ETS (lepšie známy ako systém emisných povoleniek) bol spustený v roku 2005 a je základným pilierom klimatickej politiky Európskej únie. Týka sa tak približne 45 % skleníkových plynov v únii, ktoré tvoria asi 5 % celosvetových emisií. Ide o prvý a zároveň najväčší trh s emisiami z uhlíka. V súčasnosti pomáha regulovať emisie CO2 z približne 11 000 zariadení v 27 členských štátoch EÚ, v Nórsku, Lichtenštajnsku a na Islande. Tento systém zahŕňa emisie z výroby energie, rafinácie ropy, výroby ocele, hliníka, cementu, papiera a skla. Na Slovensku patria do systému obchodovania s emisiami firmy ako U. S. Steel Košice, Duslo Šaľa či Slovnaft.
Ako funguje obchodovanie s emisnými povolenkami?
Základ fungovania tohto systému tvoria dva princípy:
- princíp stanovenia limitu povoleného množstva skleníkových plynov (tzv. „cap-and trade“),
- princíp „znečisťovateľ platí“.
Mechanizmus „cap-and-trade“ určuje maximálne povolené množstvo znečistenia a tento limit sa každý rok znižuje, aby celkové emisie klesali (napríklad od roku 2013 do 2020 sa tento limit znížil o 1,74 % a od roku 2021 o 2,2 %).
Princíp „znečisťovateľ platí“ zasa vyžaduje, aby subjekty (firmy), na ktoré sa vzťahuje systém obchodovania s emisiami, platili EÚ za emisie vyprodukované pri výrobe ich produktov. Slúžia na to tzv. emisné povolenky, ktoré si kupujú na trhu s povolenkami (možno si predstaviť ako klasický akciový trh) prostredníctvom aukcií za každú tonu CO2. Kľúčovú rolu v hrá cena povolenky – tá totiž kolíše, podobne ako ceny na akciovom trhu. Hodnota povoleniek pritom zohráva dôležitú úlohu pri rozhodovaní podnikateľov, či je pre nich výhodnejšie zaplatiť za vyprodukované emisie, alebo investovať do technológií, ktoré budú ekologickejšie a znížia emisie CO2. Cenu emisných povoleniek ovplyvňuje napríklad cena energií, fungovanie finančných trhov, ale aj samotný princíp „cap-and-trade“, ktorý zapríčiňuje zvyšovanie ceny povoleniek znižovaním stropu znečistenia. Pre lepšie pochopenie uvádzame graf, ktorý znázorňuje cenový vývoj emisnej povolenky.
V začiatkoch spustenia systému obchodovania s emisnými povolenkami sa cena za 1 tonu CO2 pohybovala na úrovni približne 16 eur. Neskôr ceny povoleniek stúpali či klesali, no prudký nárast sa začal v októbri 2021, pričom rekordnú úroveň viac ako 105,3 eur/t CO2 dosiahli ceny na spotovom trhu vo februári 2023.
Ak je ale cena emisných povoleniek príliš vysoká a firmy by mohla odradiť od podnikania v únii, môžu podnikatelia dostať aj časť bezodplatných povoleniek (na základe stanoveného vzorca). Pre lepšiu predstavu uvádzame príklad:
Slovenská oceliarska firma pri svojej výrobe vyprodukuje 100 ton CO2 ročne. Jedna povolenka sa rovná 1 tone CO2 a v čase nákupu povoleniek je cena jednej 80 eur. Spoločnosť potrebuje nakúpiť 100 povoleniek na vykrytie svojich emisií. Jej výdavky na kompenzáciu emisií sú teda 8 000 eur. Keďže ide o energeticky náročný podnik a Komisia nechce, aby svoju výrobu pre vyššie náklady presunul mimo EÚ, poskytne mu 50 bezplatných povoleniek. Firma tak má pokrytú už polovicu svojich emisií a stačí jej kúpiť na trhu 50 povoleniek, čo ju bude stáť 4 000 eur.
Zavedenie systému obchodovania s emisiami je rozdelené do niekoľkých etáp s cieľom znížiť emisie oproti roku 2005. V súčasnosti je dokončená tretia fáza, ktorá prekonala očakávania, keď v roku 2020 došlo k dvojnásobnému zníženiu emisií oproti pôvodne stanovenému cieľu. V dôsledku tohto úspechu sa Európska komisia rozhodla navrhnúť ambicióznejšie ciele aj pre ďalšie hraničné termíny jednotlivých fáz.
Reforma systému emisných povoleniek – čo sa ňou mení?
Smernica, ktorá zavádza reformu systému obchodovania s emisiami, bola na úrovni Európskej únie schválená v apríli 2023 (členské štáty ju však ešte musia preniesť do svojej legislatívy). Táto smernica stanovuje, že do roku 2030 sa v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje obchodovanie s emisnými povolenkami, znížia emisie o 63 % oproti roku 2005. Ide pritom o ambicióznejší cieľ, pôvodne bola minimálna hranica totiž stanovená na 43 %. Aby bolo možné dosiahnuť tento cieľ zníženia emisií do roku 2030, reforma znižuje povolené množstvo znečistenia o 4,3 % ročne v období 2024 - 2027 a o 4,4 % ročne v období 2028 - 2030.
Reforma zahŕňa aj postupné začlenenie emisií z námornej dopravy do systému obchodovania s emisnými povolenkami. V smernici sa predpokladá, že lodné spoločnosti budú odovzdávať kvóty overených emisií vo výške:
- 40 % od roku 2024,
- 70 % od 2025,
- 100 % od 2026.
Pokryté budú všetky emisie z plavieb v rámci EÚ, v rámci prístavov patriacich do systému obchodovania s emisiami a 50 % emisií pri cestách do alebo z tretích krajín. Do konca roku 2026 Komisia tiež posúdi, či od roku 2028 do systému obchodovania s emisnými povolenkami zaviesť emisie zo spaľovania komunálneho odpadu.
Nový systém obchodovania s povolenkami pre ďalšie sektory
Smernica zároveň zriaďuje ešte jeden, samostatný systém obchodovania s povolenkami (EU ETS II) ako doplnok pôvodného, a to pre priame emisie z budov, cestnej dopravy a ďalších sektorov, na ktoré sa nevzťahuje pôvodný systém. Nový EU ETS II doplní sektorové pokrytie všetkých hlavných odvetví hospodárstva okrem poľnohospodárstva a pôdohospodárstvo.
Vzhľadom na vplyv energetickej krízy má nový systém vstúpiť do platnosti v roku 2027, no je možný aj odklad do roku 2028 s cieľom chrániť občanov, ak by boli ceny energií mimoriadne vysoké. V rámci systému EU ETS II bol tiež dohodnutý nový mechanizmus cenovej stability - ak cena povolenky presiahne 45 eur za tonu počas dvoch po sebe nasledujúcich mesiacov, ponuka na trhu sa zvýši uvoľnením ďalších 20 miliónov povoleniek zo samostatnej časti mechanizmu cenovej stability vytvorenej pre tento účel. V prípade, že sa cena povolenky dramaticky zvýši počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov, budú uvoľnené aj ďalšie povolenky.
Treba však zdôrazniť, že EU ETS a EU ETS II sú dva samostatné systémy/trhy s povolenkami, kde sa obchodujú odlišné druhy povoleniek. Vysoký dopyt po povolenkách zo strany napríklad oceliarní (ktoré patria do EU ETS) tak nezdvihnú ceny povoleniek napríklad pre cestnú dopravu (ktorá patrí do EU ETS II).
Rozdiely medzi prvým a novým systémom
obchodovania s emisnými povolenkami
| Prvý systém obchodovania s emisnými povolenkami (EU ETS) | Nový systém obchodovania s emisnými povolenkami (EU ETS II) |
|---|---|
| Týka sa emisií z výroby energie, rafinácie ropy, výroby ocele, hliníka, cementu, papiera a skla, od roka 2024 aj lodnej dopravy. | Týka sa emisií z výstavby budov, cestnej dopravy a ďalších sektorov z malého priemyslu, okrem odvetví poľnohospodárstva a pôdohospodárstva. |
| Systém ETS nemá žiadne vrchné ohraničenie ceny povolenky. Cena povolenky rastie alebo klesá v závislosti od situácie na trhu. Podobne ako je to s cenami akcií. | V prípade, že cena povolenky presiahne 45 eur za tonu CO2 počas dvoch po sebe nasledujúcich mesiacov, ponuka na trhu sa zvýši uvoľnením ďalších 20 miliónov povoleniek, čím sa zníži cena povoleniek. |
| Spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje systém ETS, dostávajú určitú časť povoleniek zadarmo na kompenzáciu nákladov, ktoré im kupovanie povoleniek prináša (s pribúdajúcimi rokmi sa bude počet bezplatných povoleniek znižovať). | Malým firmám, na ktoré môže mať zavedenie systému ETS II výrazný dopad, budú zvýšené náklady kompenzované zo sociálneho klimatického fondu. |
Dopady reformy systému obchodovania s emisiami na podnikateľské prostredie
Pre ťažký priemysel, na ktorý sa systém obchodovania s emisiami vzťahuje, predstavuje táto reforma sprísnenie v každom smere. Postupné znižovanie emisného stropu o ďalšie percentá tlačí na cenu emisných povoleniek, čím sa zvyšujú náklady pre firmy, ktoré ich musia nakupovať. Alternatívou je dekarbonizácia alebo investovanie do ekologickejších technológií, ktoré však nie sú dostupné v rovnakej miere pre každé odvetvie ťažkého priemyslu.
Čiastočnou „náplasťou“ na tento problém sú finančné prostriedky zo sociálneho klimatického fondu, ktorý bude fungovať od roku 2026 do roku 2032. Do sociálneho klimatického fondu budú smerovať príjmy z nového systému EU ETS II a zameraný bude na riešenie finančného bremena občanov a mikropodnikov, ktoré najviac postihne zvyšovanie cien energií - najmä čo sa týka vykurovania a dopravy v súvislosti s drahším uhlíkom. Členské štáty dostanú prostriedky z fondu na základe vypracovaného plánu, ktorý bude zahŕňať opatrenia a investície, ktoré plánuje prijať na zníženie dopadov nového systému obchodovania s emisiami na zraniteľné domácnosti a firmy (napr. podpora obnovy budov, prispievanie k dekarbonizácii prostredníctvom elektrifikácie, vykurovania a chladenia budov atď).
Ťažký priemysel môže získať kompenzácie aj z existujúceho inovačného fondu, pričom prostriedky v ňom závisia od objemu predaja povoleniek. V období 2020 - 2030 sa predpokladá nárast predaja z 450 miliónov na 575 miliónov povoleniek, očakáva sa preto taktiež vyšší príjem pre fond.
Problémom pre ťažký priemysel tiež môže byť postupné znižovanie počtu bezplatných emisných povoleniek, ktoré doteraz niektoré firmy dostávali, pričom cieľom bolo zabrániť odchodu firiem do krajín mimo EÚ, kde sú menej prísne environmentálne predpisy. Do roku 2035 sa plánuje zrušiť rozdávanie povoleniek zadarmo, všetky sa tak budú musieť nakupovať prostredníctvom aukcie. Opatrenie preto zavádza postupné znižovanie podielu bezplatných povoleniek, čo ťažkému priemyslu opäť zvýši náklady.
Mohlo by sa zdať, že najvýhodnejším riešením pre firmy v odvetví ťažkého priemyslu bude presun výroby mimo EÚ - do krajín, kde neplatia prísne environmentálne normy. Avšak, Európska Komisia prišla s novinkou, ktorá tomu má zabrániť – uhlíkové clo.
Čo je uhlíkové clo?
Rada a Parlament EÚ sa dohodli na postupnom
zvedení tzv. mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM), taktiež
známeho pod názvom „uhlíkové clo“. Týkať sa bude cementu,
hliníka, hnojív, elektriny, vodíka, železa či ocele, spolu so vstupnými
nákladmi na ich výrobu a následnými produktmi (napr. skrutky). Cieľom
je nahradiť existujúce systémy zavedením rovnocenného stanovenia cien uhlíka
pre dovoz a výrobky z EÚ. Počnúc rokom 2026 budú dovozcovia v spomínaných
sektoroch povinní odovzdať novovytvorené certifikáty CBAM podľa emisií, ktoré
vznikli počas výroby ich produktov.
Pred úplným zavedením uhlíkového cla platí od 1. októbra 2023 prechodné obdobie, počas ktorého sa povinnosti dovozcov obmedzia len na vyhlásenie o vyprodukovaných emisiách s cieľom zabezpečiť bezproblémové zavedenie mechanizmu a minimalizovať potenciálne narušenie obchodu. Počas tejto prechodnej fázy musia dovozcovia predkladať štvrťročné správy s podrobnými informáciami o viazaných emisiách v rámci dovážaného tovaru a zaplatených zahraničných cenách uhlíka.
Novinka sa má podieľať aj na spomínanom postupnom ukončení prideľovania bezplatných emisných povoleniek. Tento proces sa začne pomalým tempom a ku koncu obdobia sa zrýchli. Bude tiež priamo zodpovedať postupnému zavádzaniu uhlíkového cla, takže počas prechodného obdobia sa toto clo bude vzťahovať len na podiel emisií, ktoré nepodliehajú bezplatnému prideľovaniu emisných povoleniek.
| 2023 – 2025 | 2026 | 2027 | 2028 | 2029 | 2030 | 2031 | 2032 | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Zníženie objemu bezodplatne prideľovaných emisných povoleniek | – | -2,5 % | -5 % | -10 % | -22,5 % | -51,5 % | -61 % | -73,5 % |
| Uhlíkové clo | Prechodné obdobie – nahlasovanie vyprodukovaných emisií | Postupné zavádzanie | ||||||
Uhlíkové clo bude v praxi znamenať, že dovozcovia z krajín mimo EÚ si budú musieť zaobstarať uhlíkové certifikáty (povolenky) za takú cenu, ktorá bude zodpovedať cene uhlíka, ktorú budú platiť výrobcovia v Európskej únii. Taktiež bude musieť dovozca preukázať predchádzajúcu platbu za uhlík použitý pri výrobe dovážaného tovaru. Výška zaplateného uhlíkového cla bude závisieť od cien emisií uhlíka v EÚ a od toho, ako veľmi sa výroba v krajine vývozu líši v emisiách uhlíka oproti EÚ. Taktiež sa bude zohľadňovať podiel emisií v tejto krajine na celkových emisiách, ktoré sú pokryté voľnými povolenkami v rámci EÚ.
Celkové dopady plánovaných zmien
Reforma systému obchodovania s emisiami a uhlíkové clo sa považujú za vlajkové lode EÚ v znižovaní emisií a boji proti environmentálnej kríze. Na dopad zavedenia uhlíkového cla sa možno pozerať cez tri roviny:
- Pre podnikateľov mimo EÚ zavedenie uhlíkového cla znamená zásadný nárast nákladov, nakoľko budú musieť uhrádzať alikvotnú čiastku za uhlík.
- Pre firmy podnikajúce na území EÚ v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje obchodovanie s emisnými povolenkami, sa uhlíkové clo javí ako pomoc, pretože zrovnoprávni výrobu EÚ s prevažne lacnejším importom z tretích krajín, v ktorých firmy nemusia spĺňať vysoké environmentálne štandardy.
- Avšak istý negatívny dopad bude mať uhlíkové clo aj na výrobcov v EÚ, pretože postupne sa od roku 2026 bude znižovať počet bezplatných povoleniek až na nulu. Toto opatrenie Komisia zavádza preto, aby neboli domáce firmy s bezplatnými povolenkami po zavedení uhlíkového cla v konkurenčnej výhode. Firmy so sídlom v EÚ teda budú platiť trhovú cenu za uhlík v rámci obchodovania s emisiami a firmy z tretích krajín si budú platiť uhlíkové clo, ktorého výška sa bude odvíjať aj od ceny uhlíka v EÚ.
„Čierny Peter“ v tejto situácii zrejme zostane v rukách spotrebiteľov. Reforma systému obchodovania s emisiami a postupné zavádzanie uhlíkového cla bude vo finálne znamenať zdraženie všetkých komodít, na ktoré sa vzťahuje uhlíkové clo - doteraz bolo možné kúpiť si na jednotnom trhu EÚ napr. lacnejšiu oceľ z Ázie, ktorá nepodliehala prísnym environmentálnym štandardom EÚ. Po zavedení uhlíkového cla bude musieť firma z Číny nakúpiť povolenky, aby zaplatila za vyprodukované emisie svojej ocele, čím sa cenovo dostane na úroveň ocele z EÚ. Prirodzene to teda znamená, že environmentálne poplatky, ktoré bude musieť výrobca znášať, sa presunú na spotrebiteľa prostredníctvom vyšších cien danej komodity.
Navyše treba dodať, že hoci si firmy môžu vybrať aj investíciu do zelenších technológií a znížiť tak svoju uhlíkovú stopu, nie v každom segmente je možné produkt vyrobiť bez emisií (napr. cement). V takom prípade bude zvýšenie predajnej ceny isté.
