Ako sa stať mediátorom

Ak sa chcete stať mediátorom a spolupodieľať sa na mimosúdnom riešení sporov, musíte okrem splnenia zákonných požiadaviek disponovať aj určitými osobnostnými vlastnosťami a skúsenosťami.

Mediácia, ako efektívna metóda riešenia sporov, sa na Slovenku udomácnila už v roku 2004 a prijatím zákona o mediácii sa stala oficiálnou profesiou. Ešte pred tým, ako sa prihlásite na kurz mediácie, je potrebné naštudovať si, aké postavenie mediátor má, s tým súvisiace práva, povinnosti, a najmä zodpovednosť.

Čo je asi najdôležitejšie, výkon činnosti mediátora je podnikaním. Podľa súčasnej úpravy zákona o mediácii môže mediáciu robiť iba mediátor v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je možné mediáciu vykonávať ako zamestnanec alebo prostredníctvom právnickej osoby.

Mediácia ako metóda

Je potrebné si uvedomiť, že mediácia je v prvom rade efektívna metóda, ktorou sa riešia spory a ktorá sa medzičasom pretransformovala aj do oficiálnej profesie. Preto mediáciu, ako metódu, môže použiť ktokoľvek, kto chce medzi dvoma alebo viacerými znepriatelenými stranami vystupovať ako nestranná a nezávislá osoba s cieľom napomôcť k vyriešeniu problému.

Takáto činnosť ale nemôže svojou povahou spadať do podnikateľskej činnosti. Ak napríklad zamestnávateľ požiada zamestnanca, aby spravil mediátora medzi inými zamestnancami, nejde o nelegálnu činnosť. Iba o určitú pomoc, bez naplnenia formálnych požiadaviek na mediáciu.

Takáto mediácia preto nebude mať účinky podľa zákona o mediácií. Na vec sa teda nebude napríklad vzťahovať zákonná mlčanlivosť, prerušenie plynutia premlčania a zákonom dané výhody.

Aby bolo možné formálne začať mediáciu so zákonom zmýšľanými účinkami, musí mediáciu vykonávať registrovaný mediátor a dodržať pritom formálny postup.

Mediácia ako profesia

Oprávnenou osobou na výkon mediácie podľa zákona o mediácii je výlučne mediátor zapísaný v registri mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR.

V praxi sa stretneme aj s mediačnými centrami, ktorých činnosť tiež upravuje tento zákon. Sú to právnické osoby, ktoré vytvárajú vhodné podmienky pre mediátorov a ich činnosť. Mediačné centrá nevykonávajú priamo mediácie, ale mediácie sú vykonávané prostredníctvom mediátorov. Za proces mediácie je teda plne zodpovedný mediátor, ako fyzická osoba – podnikateľ a nie mediačné centrum.

Zákonné požiadavky na zápis do registra mediátorov

Ministerstvo spravodlivosti vedie register mediátorov, kde sú uvedení všetci mediátori, ktorí majú oprávnenie podľa zákona o mediácii.

Aby mohol byť mediátor do registra zapísaný, musí splniť viaceré podmienky:

1. musí mať spôsobilosť na právne úkony, a to bez obmedzení,
2. nevyžaduje sa vzdelanie so špeciálnym zameraním, zákon ale vyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa - buď je diplom získaný na vysokej škole v Slovenskej republike alebo na vysokej škole v zahraničí, ak bol doklad na Slovensku uznaný,
3. musí byť bezúhonný, a teda nebol v minulosti odsúdený za úmyselný trestný čin,
4. nebol v minulosti vyčiarknutý z registra mediátorov inak, ako na vlastnú žiadosť. Ak bol mediátor v minulosti vyčiarknutý napríklad z dôvodu opakovaného porušovania povinností, opäť sa mediátorom stať nemôže,
5. má osvedčenie o absolvovaní odbornej prípravy mediátora a vykonaní odbornej skúšky mediátora, ktoré nie je staršie ako šesť mesiacov od vykonania skúšky.

Odborná príprava mediátora

Aby budúci mediátor získal základné kvalifikačné predpoklady na výkon svojej činnosti, zákon stanovil potrebnú prípravu v minimálnom rozsahu 200 hodín rozdelenú do štyroch častí.

V prvom rade sú to základy právneho poriadku. Vzhľadom na činnosť mediátora ako nezávislej a nestrannej osoby, ktorej základnou úlohou je vytvorenie podmienok pre vzájomnú komunikáciu strán sporu, nevyžaduje sa od mediátora právnické vzdelanie. Mediátor o spore nerozhoduje ani ho záväzne právne neposudzuje, napriek všeobecne opačne prevládajúcemu názoru. Napriek tomu je v rámci prípravy mediátora potrebné, aby sa oboznámil so základmi občianskeho, pracovného, obchodného aj rodinného práva a o predpisoch určených na ochranu spotrebiteľa.

Ďalšou časťou odbornej prípravy je oblasť interpersonálnej komunikácie, teórie konfliktov a psychologických aspektov ich riešenia.

V tretej časti sa dostávame k tréningu sociálnych zručností mediátora a k oblasti pravidiel správania mediátora.

V poslednej, štvrtej časti odbornej prípravy, je kladený dôraz na praktické vedenie procesu mediácie, prípravu dohody o začatí mediácie a výslednej dohody.

Mohlo by sa zdať, že 200 hodinová príprava nie je dostatočná pre výkon špecializovanej profesie. Mediátor ale prichádza už s vysokoškolským vzdelaním, pracovnými a životnými skúsenosťami na odbornú prípravu a táto odborná príprava mu dáva nadstavbu k činnosti mediátora.

V rámci právnických fakúlt je napríklad výučba občianskeho práva, vrátane pravidiel súdneho procesu, zahrnutá do 140 hodín. Preto považujeme dvestohodinovú prípravu mediátora za dostatočnú.

Odbornú prípravu mediátorov môžu vykonávať iba akreditované vzdelávacie inštitúcie zapísané v registri vzdelávacích inštitúcií vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR.

Odborná skúška mediátora

Po tom, ako budúci mediátor absolvuje prípravu, musí do troch mesiacov vykonať odbornú skúšku. Posudzujú sa ňou nadobudnuté odborné vedomosti, jeho schopnosti a zručnosti v rámci mediačného procesu.

Má dve časti. Teoretickú a praktickú. V rámci teoretickej časti sa overujú teoretické vedomosti budúceho mediátora v rozsahu učiva z odbornej prípravy. V rámci praktickej časti sa rieši konkrétne zadanie – prípadová štúdia, pri ktorej uchádzač prechádza všetkými fázami mediácie so spísaním záverečnej dohody.

Ak by skúškou mediátor neprešiel, má právo si ju do mesiaca zopakovať. Skúšky vykonáva vzdelávacia inštitúcia, preto ak by mediátor ani druhýkrát neprešiel, môže požiadať o preskúšanie ministerstvo spravodlivosti.

Keby nebol úspešný žiadny z týchto pokusov, jedinou možnosťou, ako sa stať mediátorom by bolo opätovne prejsť celým vzdelávacím procesom a o rok od neúspešne opakovanej skúšky sa postaviť pred skúšobnú komisiu.

Registrácia mediátora

Osoba, ktorá má osvedčenie o odbornej príprave a vykonaní skúšky, po skúške zašle ministerstvu žiadosť o registráciu osobne alebo poštou. Žiadosť o registráciu je tiež možné podať prostredníctvom jednotného kontaktného miesta alebo prostredníctvom portálu slovensko.sk.

O podaní žiadosti o zápis do registra musí ministerstvo bezodkladne vydať potvrdenie o prijatí. 

Registráciu musí ministerstvo vykonať do tridsiatich dní od kedy bola kompletná žiadosť doručená. Ak by sa stalo, že ministerstvo túto lehotu nestihne a neboli dôvody na odmietnutie registrácie, podľa zákona po tridsiatich dňoch mediátor získava oprávnenie aj bez zápisu.

Ďalšie povinnosti mediátora

Po tom, ako mediátor prešiel odbornou prípravou, vykonal skúšky a bol zapísaný v registri mediátorov, je potrebné, aby sa vzdelával sústavne počas celej doby výkonu profesie. Minimálna zákonná podmienka je, že mediátor musí absolvovať akreditovaný jednodňový seminár aspoň raz za rok.

Nesplnenie si tejto povinnosti môže viesť k nariadeniu preskúšania ministerstvom a k možnému vyčiarknutiu z registra mediátorov.

Povinností stanovených zákonom o mediácii je samozrejme viac a všetky ich musí mediátor plniť, inak sa vystavuje riziku vyčiarknutia z registra mediátorov. Je potrebné mať na pamäti ale jednu dôležitú skutočnosť.

Mediátor je podnikateľom, túto činnosť bude vždy vykonávať vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Preto má mediátor všetky povinnosti ako bežný podnikateľ, od odvodových a daňových povinností, povinnosti voči klientom ako spotrebiteľom, musí dodržiavať podmienky na reklamu a ďalšie.

A v súvislosti s touto problematikou netreba zabúdať, že mediátor bude musieť podnikateľsky prežiť v rámci konkurenčného prostredia a sám sa zaslúžiť o získanie klientov. Mimo projektov, pri ktorých mediátora preplatí alebo odporučí úrad práce alebo mediátora odporučí súd či Centrum právnej pomoci, sa bude musieť mediátor o klientov zaslúžiť sám svojou činnosťou.

Iné spôsoby výkonu mediácie

Zákon o mediácii pozná jedinú formu, akou je možné robiť profesionálneho mediátora, a to registráciou v registri mediátorov ministerstva spravodlivosti. Takýto mediátor je právnym postavením fyzická osoba – podnikateľa alebo inak povedané samostatne zárobkovo činná osoba. Mediácie teda vykonáva pod svojim menom a na vlastnú zodpovednosť.

Ako sme už ale spomenuli, mediácia je okrem oficiálnej profesie, najmä účinná a uznávaná metóda riešenia sporov. Zákon v určitých prípadoch upravuje mediácie, ktoré nespadajú pod zákon o mediácii.

V prvom rade ide o zákon o probačných a mediačných úradníkov, ktorý upravuje výkon probácie a mediácie vo veciach prejednávaných v trestnom konaní. Takýto mediátor je štátnym zamestnancom – súdnym úradníkom, ktorý v štátnozamestnaneckom pomere vykonáva mediácie medzi páchateľmi trestných činov a poškodenými. Mediácia ako metóda je zachovaná, ale podmienky a účinky mediačného konania a výslednej dohody nespadajú pod režim zákona o mediácii.

Ďalšou možnosťou, ako sa venovať mediácii, ktorá nespadá pod režim zákona o mediácii, je oblasť sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Túto agendu vykonávajú najmä úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré môžu zabezpečiť pomoc mediátora. Takáto pomoc je poskytovaná formou metódy mediácie, ale nie je mediáciou podľa zákona o mediácii. Spravidla túto odbornú pomoc úrady zabezpečujú prostredníctvom registrovaných mediátorov alebo aspoň osôb s absolvovaným kurzom mediácie.

Na jeseň 2018 bol v parlamente návrh zákona, ktorým mal byť zriadený školský mediátor. Ten mal mať absolvovaný kurz mediácie, ale nemal vykonávať túto činnosť ako podnikateľ, ale mal byť zamestnancom konkrétnej školy, v ktorej by poskytoval odbornú pomoc študentom a učiteľom. Tento návrh v parlamente neprešiel.

Osobnostné predpoklady mediátora

Častou polemikou v rámci tejto profesie sa stávajú práve osobnostné vlastnosti konkrétneho mediátora. Vlastnosti mediátora by v prvom rade mali zabezpečiť naplnenie zákonných požiadaviek na mediátora a výkon jeho činnosti.

Najpodstatnejšie je, aby bol mediátor nestranný a nezávislý. Teda aby k stranám sporu pristupoval nezaujate a zabezpečil vyváženosť síl. A tiež aby nemal žiadny záujem na výsledku konania. Ak by mediátor bol napríklad akcionárom firmy, ktorej budúcnosť je na mediačnom konaní riešená, nedá sa v takomto prípade hovoriť o nezávislosti.

Mediátor tiež musí byť čestný, svedomitý a dôsledný. Mediácie vykonáva vždy osobne, takže sa mediátor nemôže spoľahnúť na svojich zamestnancov alebo zástupcov.

Mediátor sa musí správať vždy spôsobom, ktorý neznižuje vážnosť a dôstojnosť mediácie, jeho osoby alebo inej osoby zúčastnenej na mediácii. Toto platí pri priamom výkone mediačnej činnosti, ale aj v rámci súkromného života.

Prečo sa stať mediátorom

A prečo je dobré dať sa na dráhu mediátora? Pre inšpiráciu sme oslovili mediátorov, ktorí sa aktívne na Slovensku mediáciám venujú a pre ktorých sa mediácia stala súčasťou kariéry.

PhDr. Jana Pružinská, PhD., mediátorka, psychologička: „Keďže počas celej svojej profesionálnej dráhy pracujem s ľuďmi, rozpoznávam v mediácii potenciál pre uvoľňovanie osobnej moci každého človeka v podobe jeho schopnosti rozhodovať o sebe, o svojom živote a preberať za tieto rozhodnutia zodpovednosť. V prípade mediácie je to mediačná dohoda, ku ktorej účastníci mediácie dospeli dobrovoľne a ktorá rieši to, čo je v danom konflikte pre nich dôležité.“

JUDr. František Kutlík, mediátor a predseda Slovenského inštitútu pre mediáciu a alternatívne riešenie sporov: „O mediácii som sa v zahraničí dozvedel ešte pred účinnosťou nášho mediačného zákona z roku 2004 a okamžite som pochopil, že je to priestor, v ktorom by som sa chcel pohybovať. Najviac ma lákalo byť pri zrode mediácie ako novej profesie postupne hľadajúcej svoje miesto v ponuke mimosúdnych riešení sporov a súčasne jej multidisciplinarita ako fenoménu, ktorý doslova za pochodu čerpá svoju výbavu z práva, sociológie, psychológie, pedagogiky, resp. andragogiky. 

Novým, budúcim kolegom by som pri zvažovaní záujmu o túto profesiu, okrem iného, odporučil  zmapovanie osobnostných predpokladov (schopnosť empatie, komunikačné schopnosti, vzťah k ľuďom a k riešeniu ich problémov), mieru pokory k výkonu tejto profesie, pripravenosť sa celoživotne vzdelávať, resp. dokázať reagovať na spoločenské objednávky pri rozširovaní aplikačných možností mediácie. A predovšetkým si uvedomiť  jednu vec - moderná mediácia postupne opúšťa pasívnu angažovanosť mediátora, ktorý sa sústreďuje len na jej procesnú stránku a viac sa posúva do priestoru osobného a expertného vkladu  mediátora do obsahu mediácie, čo si, samozrejme, vyžaduje rastúce požiadavky na odbornosť a postupnú špecializáciu mediátorov.“

JUDr. Dagmar Tragalová, mediátorka:  „Pre mediáciu som sa rozhodla dávno predtým ako som vedela, že takýto inštitút máme v zákone. Ako dcéra, kamarátka, či partnerka som vždy bola akýmsi hromozvodom. Dohoda mi je bližšia ako cesta hádok, na konci ktorej ostali len nezodpovedané otázky. Napĺňa ma, že iným vytváram v mediácii  priestor na  počúvanie a pochopenie sa. Je to viac ako víťazstvo, ktoré ničí vzťahy a celé rodiny.“

Mgr. Martin Kujan, mediátor: „Do sveta mediácie som vkročil cez skúsenosti ako tréner Nenásilnej Komunikácie, ktorá je pre mňa jazykom mediácie. Je zameraná na vytvorenie spojenia medzi ľuďmi v konflikte. Preto aj profesiu mediátora vnímam ako priestor pre podporu ľudí pri hľadaní riešenia, ktoré zohľadňuje potreby všetkých strán do maximálnej možnej miery."

Najpodstatnejším sa stáva fakt, že mediátor sa okrem odborníka na riešenie sporov, stáva tiež podnikateľom so všetkou zodpovednosťou a povinnosťami podnikateľa. Nie len voči štátu a svojim klientom, ale najmä voči svojej kariére. Budovanie a udržiavanie vzťahov, dobrého mena, získavanie nových klientov. To všetko sa stáva súčasťou života mediátora a závisí od toho jeho úspech alebo neúspech ako podnikateľa.