Nová súdna mapa od 1.1.2023

Od 1. 1. 2023 dôjde k zániku niektorých súdov či zmene ich príslušnosti napríklad aj v obchodnoprávnej agende súdov. Viete, na aký súd sa po novom budete môcť obrátiť?

Aktualizácia k 26.5.2023: Účinnosť súdnej mapy bola posunutá na 1.6.2023, všetky uvedené zmeny teda začnú v praxi fungovať až od júna.

Po niekoľkých úpravách a diskusiách boli v Národnej rade SR dňa 27. 4. 2022 schválené zmeny, ktoré sa s účinnosťou od 1. 1. 2023 výrazným spôsobom dotknú organizácie súdov Slovenskej republiky, avšak aj organizácie prokuratúry. Táto tzv. nová súdna mapa si dáva za cieľ špecializovať súdy a sudcov, čoho výsledkom má byť v konečnom dôsledku aj zrýchlenie súdneho konania či zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí.

Nová súdna mapa od roku 2023

Prijaté zmeny sa prejavia hneď v niekoľkých rovinách, a to nielen v samotnej špecializácii sudcov, špecializácii jednotlivých súdov alebo aj v počte existujúcich súdov a vznikom tzv. mestských súdov. Osobitnú pozornosť súdna mapa venuje aj oblasti správneho súdnictva.

Usporiadanie sídiel a obvodov súdov od roku 2023

V súčasnosti sa súdnej ochrany možno domáhať na 54 okresných súdoch , 8 krajských súdoch, Špecializovanom súde v Pezinku, na Najvyššom súde Slovenskej republiky, Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky a na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

Prijatou zmenou zákona č. č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov dôjde k reorganizácii tohto systému, ktorá sa prejaví vytvorením piatich mestských súdov. Tieto súdy však nevzniknú popri už existujúcich súdoch, práve naopak, nahradia niektoré z nich. Po novom sa tak so svojimi žalobami bude možné obrátiť aj na :

• Mestský súd Bratislava I,
• Mestský súd Bratislava II,
• Mestský súd Bratislava III,
• Mestský súd Bratislava IV,
• Mestský súd Košice.

Uvedené mestské súdy nahradia Okresný súd Bratislava I až Okresný súd Bratislava V a súčasne Okresný súd Košice I, Košice II a Košice – okolie. Nie je však potrebné sa obávať, že by prijatá zmena zasiahla do už prejednávaných súdnych konaní. Upravené právne nástupníctvo je univerzálneho charakteru a týka sa tak výkonu súdnictva, ako aj personálu súdov a pod. To znamená, že súdne konanie začaté na rušenom okresnom súde plynule dokončí nástupnícky súd a sudcovia a zamestnanci zanikajúcich okresných súdov budú od 1. januára 2023 sudcami a zamestnancami nástupníckych okresných súdov. Pre stranu sporu to tak v zásade znamená len zmenu v názve súdu, ktorý vec prejednáva.

Niektoré okresné súdy zanikajú a zostanú len ako pracoviská.

Aj z uvedeného dôvodu tak z pôvodných 54 okresných súdov bude toto postavenie od 1. 1. 2023 prináležať už len 31 z nich. Pozíciu okresného súdu stratí Okresný súd Brezno, Svidník, Ružomberok, Veľký Krtíš, Dolný Kubín, Topoľčany, Kežmarok, Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Revúca, Skalica, Čadca a Považská Bystrica. Tieto sa transformujú na pracoviská okresných súdov, do ktorých v rámci územného začlenenia budú spadať. 

Súdna mapa okresných a krajských súdov od 1. 1. 2023

Obchodnoprávna agenda a súdy od roku 2023

Obchodnoprávna agenda predstavuje tú časť súdnych konaní, ktorých predmetom sú spory podnikateľov vyplývajúce z ich podnikateľskej činnosti, napríklad spory týkajúce sa chodu obchodných spoločností, neuhradených faktúr v rámci výkonu podnikania a podobne. Všeobecne možno konštatovať, že tieto spory majú svoj základ v zákone č. 513/1991 Zb., teda v Obchodnom zákonníku.

V súčasnosti súdne konania obchodnoprávnej agendy prebiehajú na všetkých 54 okresných súdoch, a to najmä s ohľadom na miestnu príslušnosť žalovaného danú obvodom, v ktorom má žalovaný svoje sídlo. Civilný sporový poriadok upravuje určité osobitosti týkajúce sa sporov z nekalého súťažného konania, z hospodárskej súťaže a pod., pre ktoré vymedzuje osobitnú kauzálnu príslušnosť len niektorým konkrétnym súdom. Príslušnosť súdu je v týchto prípadoch upravená zákonom osobitne s ohľadom na predmet sporu. Z toho vyplýva, že bez ohľadu na adresu sídla žalovaného napr. v spore z nekalého súťažného konania je pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Trnave a Nitre príslušný Okresný súd Bratislava I. T. j. súdne veci z nekalého súťažného konania spadajúce do tohto obvodu prejednáva len Okresný súd Bratislava I (aj pokiaľ by mal žalovaný sídlo napríklad v Nitre a v bežnom obchodnoprávnom spore by spor prebiehal na Okresnom súde v Nitre).

Na podobnom základe ako v prípade uvedeného príkladu kauzálnej príslušnosti sa mení súdna mapa aj vo vzťahu k obchodnoprávnym sporom, t. j. sporom so spisovou značkou Cb., ktoré budú predstavovať práve takú skupinu konaní, ktorá založí osobitnú kauzálnu príslušnosť len niektorým okresným súdom, a to konkrétne:

• Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
• Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
• Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
• Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
• Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
• Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
• Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
• Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.

Obchodnoprávne spory už nebudú rozhodovať všetky okresné súdy.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý bude chcieť podať žalobu vyplývajúcu z obchodnoprávneho vzťahu, napr. o zaplatenie dlžnej faktúry iným podnikateľom, bude musieť zvoliť niektorý z menovaných súdov. Obchodnoprávna agenda bude teda sústredená len na menovaných ôsmich súdoch.

Príklad na určenie príslušného súdu podľa novej súdnej mapy od 1.1.2023

FIRMA s.r.o. v roku 2022 zažalovala Spoločnosť s.r.o. sídliacu v Bratislave I o zaplatenie neuhradenej faktúry 10 000 eur. Podľa aktuálnej príslušnosti danú žalobu prejednáva Okresný súd Bratislava I. Podľa novej súdnej mapy však od 1. 1. 2023 bude na takýto prípad príslušný Mestský súd Bratislava III.

Voči rozsudku okresného súdu, resp. mestského súdu je možné podať odvolanie, čím rozsudok nenadobudne právoplatnosť. Odvolanie sa bude aj naďalej podávať na okresný súd, ktorý rozhodnutie vydal, takže povinnosť zorientovať sa v novej súdnej mape v tomto padá na okresný súd, ktorý jemu doručené odvolanie spolu so spisom postúpi príslušnému odvolaciemu súdu. Aj to, ktorý krajský súd bude príslušný na rozhodovanie o odvolaní pri obchodnoprávnej agende nová súdna mapa konkretizuje tak, že už nebude možné riadiť sa všeobecnou príslušnosťou podľa územného obvodu krajského súdu.

Súdna mapa odvolacích súdov v obchodnoprávnej agende od 1. 1. 2023

V rámci už prebiehajúcich konaní sa však netreba obávať, že by nová súdna mapa spôsobila ich predĺženie. Zmeny totiž zavádzajú aj určité prechodné obdobie, v ktorom tie obchodnoprávne spory, ktoré už súdy prejednávajú, zostanú na vecne a miestne príslušnom súde podľa pravidiel platných v súčasnosti. Ak teda prebieha súd na Okresnom súde Martin, bude dokončený na Okresnom súde Martin aj napriek tomu, že podľa novej súdnej mapy už by bol príslušný okresný súd Žilina.

V prípade, pokiaľ dôjde k zrušeniu súdu, ktorý v súčasnosti spor prejednáva, napríklad Okresného súdu Považská Bystrica, presunie sa konanie na nástupnícky súd, ktorým v uvedenom príklade je Okresný súd Žilina.

Vzhľadom na prijaté vyššie uvedené zmeny dôjde aj k presunu agendy obchodného registra pre právnické a fyzické osoby so sídlom, miestom podnikania alebo bydliskom v okrese Považská Bystrica a Púchov. Všetky, dokonca aj už právoplatne skončené veci týkajúce sa týchto osôb zapísaných do obchodného registra prejdú k 1. 1. 2023 z Okresného súdu Trenčín na Okresný súd Žilina.

Pracovnoprávna agenda a súdy od roku 2023

Ďalšou zmenou, ktorou sa nová súdna mapa môže dotknúť aj podnikateľov, je nové vymedzenie kauzálnej (t. j. podľa predmetu sporu) príslušnosti súdov pre oblasť pracovnoprávnych sporov.

Príslušnosť v pracovnoprávnych sporoch od 1. 1. 2023

Na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch (teda sporoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, alebo obdobného pracovného vzťahu, napr. dohody) a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky budú príslušné:

• Mestský súd Bratislava IV pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
• Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
• Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
• Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
• Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
• Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
• Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
• Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.

O odvolaní voči rozhodnutiam v uvedených konaniach bude rozhodovať ten krajský súd, v ktorého obvode má okresný súd, ktorého rozsudok bol odvolaním napadnutý, sídlo. Napríklad teda o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Žilina v pracovnoprávnej veci bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

Správne súdnictvo od roku 2023

Správne súdnictvo je dôležitým prostriedkom ochrany práv fyzických a právnických osôb pred nezákonnými rozhodnutiami a postupmi orgánov verejnej správy. Jeho účelom síce nie je priamo náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana práv fyzických a právnických osôb, voči ktorým je verejná správa vykonávaná.

Ide o osobitnú oblasť súdnictva, ktorá je upravená samostatným zákonom, a to zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje, v akých prípadoch a na aký súd je možné sa obrátiť, pokiaľ napríklad bolo voči fyzickej alebo právnickej osobe orgánom verejnej správy vydané rozhodnutie, ktoré však nie je zákonné, alebo zákonný nebol postup, ktorý vydaniu takéhoto rozhodnutia predchádzal. Pokiaľ sa napríklad podnikateľ bude cítiť dotknutý rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, môže sa za účelom svojej ochrany obrátiť na súd so svojou správnou žalobou.

V prípade, ak budú jeho tvrdenia dôvodné, správny súd môže rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie zrušiť, prípadne aj vrátiť žalovanému, v našom prípade Slovenskej obchodnej inšpekcii, na nové konanie. V prípade, ak rozhodnutím orgánu verejnej správy bola uložená pokuta, správny súd ju môže upraviť, ba dokonca môže rozhodnúť, že od potrestania upustí, pokiaľ rozhodne, že účel sankcie splní aj samo prejednanie veci.

Do správneho súdnictva spadajú napríklad aj žaloby voči Sociálnej poisťovni, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, zdravotným poisťovniam a pod. Ide teda o dôležitú súčasť súdnictva.

V prípade takéhoto sporu, kde napr. Sociálna poisťovňa bude vždy stáť na strane žalovaného, sa príslušnosť posudzuje práve podľa sídla žalovaného. Avšak v prvom stupni, t. j. o správnej žalobe, nerozhoduje okresný súd, ako je to napr. v obchodnoprávnych sporoch, ale súd krajský.

Správne súdnictvo bude podľa novej súdnej mapy v prvom stupni v osobitných a výnimočných prípadoch vykonávať aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, napríklad vo volebných veciach, resp. vo veciach týkajúcich sa politických práv. Avšak vo všetkých ostatných otázkach bude prvostupňová agenda správneho súdnictva sústredená len na krajských súdoch. 

Zhrnutie – nová súdna mapa od 1.1.2023

Nová súdna mapa prináša koncentráciu, špecializáciu súdov i sudcov, od čoho očakáva efektívnejšie a rýchlejšie konania zakončené kvalitnejšími rozhodnutiami. Jej pozornosti neunikla ani oblasť trestného konania či prokuratúry, alebo spory týkajúce sa maloletých, rodinné spory a podobne.

Ako vyplýva z dôvodovej správy k návrhu zákona, jedným zo zámerov reformy súdnej mapy je posilnenie špecializácie sudcov tým, že dôjde k vytvoreniu personálne robustnejších súdov, na ktorých by malo byť jednoduchšie dosiahnuť špecializáciu sudcov na základné sudcovské agendy (občianskoprávna, obchodnoprávna, trestnoprávna, rodinnoprávna a agenda správneho súdnictva). Súčasný stav na súdoch je totiž charakteristický tým, že sudcovia okrem svojej prevažujúcej agendy vybavujú v obmedzenom rozsahu aj agendu, ktorá netvorí prevažujúci rozsah ich rozhodovacej činnosti. Typickým príkladom je situácia, kedy sa trestný sudca v obmedzenom rozsahu venuje aj exekučnej agende a pod.

Reforma súdnej mapy vytvára predpoklady, aby takéto situácie do budúcna nevznikali. A to napríklad tým, že vytvára možnosť, aby minoritná agenda, t. j. tá časť agendy sudcov, ktorú posudzujú v menšom rozsahu oproti ich hlavnej agende, im bola odňatá a prerozdelená iným sudcom, pre ktorých je práve naopak, tou rozhodujúcou.